V polovici apríla prichádza do našich kín nový slovenský film Marhuľový ostrov, ktorý na námet a podľa scenára Petra Lipovského nakrútil režisér Peter Bebjak. Hlavnú ženskú úlohu vytvorila známa slovenská herečka Szidi Tobias, členka bratislavského Divadla Astorka – Korzo ´90,  ktorá stála aj pri zrode scenára.

Marhuľový  ostrov má premiéru v polovici apríla, vlastne až dva roky po tom, čo novinári videli prvé ukážky a päť rokov od svojho vzniku. Vraví sa síce, že čo sa vlečie, neutečie , ale neublížil čas filmu, prípadne, nemáte pocit, že dnes by ste to robili inak?

Asi áno. Pri každej práci prídu pochybnosti a po tomto filme tomu nebolo inak. Zmenil sa i môj uhol pohľadu.  Na začiatku  som si myslela, že je veľmi výhodné byť ženou scenáristu, byť pri úplnom začiatku príbehu, ale potom som si želala mať odstup. Bola som v tom príbehu namočená až po uši.

Zasahovali ste do scenára už počas jeho vzniku?

Áno. S Petrom sme o tom spolu veľa hovorili( scenárista Peter Lipovský – pozn. red.) Hľadal však so mnou iba tie veci, konanie postáv, pri ktorých si nebol celkom istý. 

Ako na vás pôsobil scenár a potom hotový film?

Scenár  je nádherný. Dojemný aj vtipný, tajomný a farebný. Jednoducho krásny príbeh vyobrazený do detailov. Prežívala som ho veľa krát. Peter jednotlivé obrazy znova a znova prepisoval, cizeloval. Som na neho veľmi hrdá a obdivujem jeho  talent. Myslím si, že  by scenár obstál aj v knižnej podobe. Divák by mohol porovnávať. Hotový film sa od scenára  líši. Je to možno dané tým, že si ho vo svojich predstavách podelí režisér s kameramanom. V niečom sme sa stretli, ale pri niečom sa naše predstavy rozchádzali.

Lenže musíte pripustiť,  že to je osud nielen umeleckého diela – každý z nás vníma veci odlišne, odčíta si z textu či obrazu niečo iné...

Áno, musela som sa s tým postupne zmieriť. Správala som sa k scenáru majetnícky a aj keď sme mali už film roztočený, mala som pocit, že nám ho režisér Peter Bebjak s kameramanom Martinom Žiaranom vzali. Ale  hovoríme o filme, ktorý ste nevideli. Možno si poviete, že scenár sa vám už čítať nechce.

Akoby ste napriek tomu priblížili čitateľom príbeh, ktorého slogan znie:  „Koľko mužov môže skutočne milovať  jedna žena?“

Na samote ukrytej v marhuľových sadoch niekde na južnom Slovensku sa ocitne žena,  s ktorou sa osud nemaznal a ktorá miluje a túži byť milovaná. Stane sa  ženou  troch mužov – otca a jeho dvoch dospelých synov... Konanie postáv je často nevysvetliteľné a predsa z hľadiska citov logické. Babika vlastne zo dňa na deň zahodí mestský spôsob života, lebo našla to, čo hľadala. Babika príde na rovinu, k Dunaju, na majer a už sa nikdy nevráti do mesta.

Vašimi partnermi  sú napríklad aj známi maďarskí  herci György Cserhalmi ako otec, kým jeho synov stvárňujú Attila Mokos (naši diváci ho poznajú predovšetkým z filmu Pokoj v duši) a Peter Nádasdi. Ovplyvnili ste výber svojich partnerov? S Mokosom sa poznáte z VŠMU?

S  Petrom Bebjakom a Attilom Mokosom sme spolužiaci. Hrali sme spolu divadlo aj študentské filmy.  S Attilom sme navyše spoločne absolvovali jednosemestrálnu spoločnú stáž v Budapešti.  Ešte dnes  spomíname, ako som na internáte varila vreckové polievky a on krájal klobásky. Obaja sme mali  svojich partnerov, ale vytvorili sme si niečo ako súrodenecký vzťah. Potom sme sa roky nevideli. Keď začal vznikať Marhuľový ostrov, vedela som, že tam nesmie chýbať. Dnes k nám chodí Attila ako domov.

Ste známa aj ako speváčka , zaspievate si aj vo filme?

Pieseň by sa mala v týchto dňoch dokončiť. Autorom hudby je Slavomír Solovič, text napísal Peter. Je to jemná, krátka balada. Hudbu k filmu komponuje Juraj Dobrakov a zaznie niekoľko motívov  aj od kapely Ghymes.

Vaša postava sa volá  Babika. Ide o obmenu slova  „bábika“ – hračka?

Nie, ide o maďarskú zdrobnelinu mena Jolana. Tak voláme doma moju najstaršiu sestru.

Mimochodom, nikde som sa nedočítala, čo bolo vlastne prvým impulzom k vzniku Marhuľového ostrova?

Raz mi zavolali z hereckej agentúry, že Emir Kusturica videl moju fotografiu a mám prísť na casting. Vybrali sme sa s ďalšími troma herečkami osobnými autami do Čiernej Hory. Bola to dlhá cesta a každá z nás snívala o tom, že si práve ju Kusturica vyberie. Na hraniciach nás nechceli pustiť, nemali sme nejaké povolenie, srbskí colníci na nás kričali a my sme im vysvetľovali kam ideme. Bolo to dobrodružné.  Keď sme tam dorazili, po večeri sme sa s ním, aj s celým štábom, ktorý si nás bez rozpakov viditeľne premeriaval, stretli, ale jeho sme nezaujímali . Boli sme unavené a zaskočené... Opýtal sa ma na Juraja Jakubiska a na Národné divadlo. To bolo všetko. Na druhý deň sme mali  kamerové skúšky s pokusom o srbský dialóg a šli domov. Pri odchode nám prišiel podať ruku a zaželal šťastnú cestu. Keď som prišla domov, otvorila som si fľašu vína a vyžalovala som sa Petrovi. Vtedy vyhlásil, že mi napíše film a pošleme ho Kusturicovi. 

Čo si predstavíte pri pojme Marhuľový ostrov ?

Leto, slnko, vôňu a chuť  dozrievajúcich marhúľ.

Foto: FilmEurope