Svadba je vďačná téma pre filmárov aj pre diváka. Môže byť romantická, tragická aj katastrofická. Je zaujímavé, že takýto závažný krok v živote dvojice ponúka filmárom tak rozdielne možnosti. A tvorcovia to aj radi využívajú. Nemusí to byť iba v komediálnom žánri ako Štyri svadby a jeden pohreb, v katastrofickej Melanchólii, či v Altmanovej alebo Wajdovej Svadbe. Balkánske svadby sú zasa iná „dráma“. Režisér Ivan Marinovič nakrútil svieži, vtipom aj smútkom presýtený mix na tému balkánskej svadby, ktorý sa odohráva v Čiernej Hore. Sám Marinovič sa narodil roku 1984 v Kotore a okrem absolvovania štúdia priemyselného dizajnu v Miláne absolvoval aj filmovú réžiu na pražskej FAMU. Film Živí a zdraví je iba jeho druhou réžiou, zaujal už prvým celovečerným filmom Čierna ovca, ktorý Čierna Hora v roku 2016 vyslala do boja o Oscara. Na jeho druhom filme participovala producentsky okrem Čiernej hory, Srbska, Chorvátska a Slovinska aj Česká republika.

Príbeh stavia na hlavu predstavu, že sa snúbenci tešia na svoj veľký deň. Ale nevesta Dragana (výborná Tihana Lazovič) má iné plány. Dva dni pred svadbou sa definitívne rozhodne, že sa vydávať nechce. Zrejme k tomu má aj dobrý dôvod, vo vrecku má letenku do Londýna, kde si chce rozšíriť vzdelanie terapeutky. A zrejme začať aj nový život. Jej „vyvolený“ Momo (Goran Slavič) je obyčajný chlapec, ktorý sa živí ako stavebný robotník. Tu trochu uvažujeme, prečo vlastne s ním Dragana nadviazala vzťah. Možno sú tu silné rodinné väzby, tradícia tiež nepustí a radšej Momo, ako nejaký pijan bez peňazí. Otázok je však viac a vo filme sa stávajú čoraz naliehavejšie.

Hneď úvodné zábery filmu nastavia jeho atmosféru. Pokojne sa kolísajúca loďka v blankytných vodách Jadranu sa blíži k čudne vyzerajúcemu predmetu. V loďke sedí Leso (Momo Picturič), Momov otec a zdá sa, že ho ten predmet, ktorý je evidentne zabudnutá mína, nijako neznepokojuje. Pokojne ho odnesie do svojho domu a tam z neho opatrne vyberá pušný prach. Na správnej svadbe nesmie chýbať dynamit. Zrejme práve toto slovo je akými etalónom, ktorý Marinovičov film charakterizuje. Na jednej strane pokoj a čarovná atmosféra prímorského mestečka, kde sa pokojne vlní hladina kryštálového mora a na druhej strane pevné zákony nepriestrelnej rodovej politiky, tradície, ktoré sa nepatrí porušiť a nad ktorými bdejú otcovia (tí najmä), ale aj matky, rokmi zabetónované v svojej nemennej úlohe. Svadba, kopec jedla, víno a pálenka, darčeky, kapela a dynamit. Ale čo keď je ten dynamit skrytý, čo keď je to dynamit v snahe vzoprieť sa tejto tradícii?

Nevesta Dragana trvá na zrušení svadby, pričom jej paradoxne menej záleží na tom, čo si o tom myslí Momo. Jej boj je namierený proti rodičom, proti Momovmu otcovi a predovšetkým proti celej tej prehliadke, ktorá pozostáva z klamstiev, lebo tak sa to predsa patrí. Leso si pripravuje dynamitové patróny, rozdáva ich ako poklad kamarátom, svedkovi. Bude to svadba ako a patrí. Dragana Momovi oznamuje, že sa vydávať nebude, Momo to nedokáže pochopiť, je to pre neho šok, omdlieva. Slova sa chopí otec Leso a jasne nastoľuje pravidlá. Svadba sa rušiť nebude. Keď je jeho žena ochotná pristúpiť na túto dohodu, lakonicky jej oznámi, že ju zabije. A Moma tiež. Medzičasom na svadbu prichádza aj Lesov brat Lavandula (Nikola Ristanovski), s ktorým však Leso dvadsať rokov nehovoril. Bonviván, po tretí raz ženatý, človek z iného sveta. Aj keď prináša záblesk iného života, nepochybne v kontraste oproti svetu železnej tradície, tento motív je okrajový, iba naznačuje to, prečo sa muži tak nenávidia. Neskôr Lavandula nešťastnej Dragane ponúka život po svojom boku kdesi v bájnom zahraničí, čo však ona tvrdo odmieta a Lavandula sa tým definitívne znemožňuje.

Dragana nakoniec dosiahne dohodu, na ktorú aj Momov otec Leso pristúpi, svadba sa síce odohrá, ale po nej si každý pôjde svojou cestu. Dragana s víziou svojho lepšieho života v Londýne je dohodnutá s kamarátkou, že ju hneď po svadbe odvezie na letisko. Tu film nadobúda rytmus a spád, aj keď je jasné, že ten driemajúci dynamit musí vybuchnúť. Nadšená Draganina mama dcére prináša svadobné šaty, na ktoré sa Dragana pozerá so znechutením. Leso si pripravuje dynamitové patróny, rozdáva ich ako poklad kamarátom, svedkovi. Bude to svadba ako a patrí, so všetkým, čo sa rokmi nemení. Leso si vestu zapína pomaly, každú dierku na trikrát, hostia si nepripijú, pokiaľ neuvidia nevestu. A na hostí sa musí nevesta pozrieť cez strieborný prsteň. Železné zvyky, ktoré Dragane nič nehovoria. Sobáš je napokon uzavretý a nevestu vedú po prašných cestách do nového domova. Leso si nenechá túto príležitosť ujsť. Vyťahuje prvú dynamitovú patrónu a hádže ju obďaleč. Všetci v sviatočných šatách padnú do prachu.

Ďalší dej sa rozpadá do etúd, často zbytočných, ktoré už vlastne iba vŕšia drobné trápnosti. Kľúčové otázky, predovšetkým tá, prečo sa Dragana nechcela zrazu za Moma vydať, sa rieši až dodatočne. Dragana Moma obviní, že je slaboch, že nemá predstavu, ako bude ich život vyzerať. Ale vie to vlastne Dragana? To je zrejme scéna, kedy sa dozvedáme dôvod Draganinho protestu. Ale, bohužiaľ, je to málo. Je zrejmé, že Dragana je inteligentná žena, ktorá túži po vzdelaní a inom živote a že Momo je jednoduchý chlapec, ktorý sa ku nej nehodí. Mala v minulosti niekoho lepšieho? Z Moma v opitosti vypadne výčitka, ale je príliš bezvýznamná. Dragana je osamelá v svojej túžbe, stáva sa takmer jedinou postavou, ktorá má jasný cieľ, ale s pribúdajúcim dejom si nie sme istí, či je ten cieľ dostatočný. Momo je iba vo vleku udalostí, nevie vo svojej naivite pochopiť, prečo sa jeho milovaná tak zrazu vzdáva krásnej predstavy v spoločnom novom dome. Ako sa s tým vyrovná mužská spoločnosť? Bude ju nasilu presviedčať, alebo ju bude ľutovať, keďže odmietla skvelý život podľa predstáv mužov?

Svadba vrcholí, ale sú to iba obrázky, fraška, ktorá dej posúva samoúčelne. Marinovič sa vyžíva v obrazoch, absurdných scénkach, ktoré niekedy zažiaria, ako napríklad vtipné sekvencia s fotografom, ktorý si nezapne fotoaparát, ale zväčša sú iba ilustračné. Napokon je divák unavený a kľúčová scéna, keď Momova mama Danica (Snježana Sinovič) rozpráva Dragane, že aj ona sa nechcela vydávať a chcela vtedy odísť zaniká. Na záver, niekoľko rokov po svadbe, kedy Momo a Dragana už majú dcérku a plavia sa po tej trblietajúcej hladine Jadranu sa musíme spýtať, kam by sa tento film posunul, keby mal prepracovanejší scenár. Lebo dynamit niekedy nestačí.

Živí a zdraví (Forever Hold Your Peace), Černá Hora, Srbsko, Česko,Chorvatsko, Slovinsko, 2023
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Ivan Marinović
Scenár: Ivan Marinović
Hudba: Toni Kitanovski
Casting: Filip Poleksić
Strih: Michal Reich
Zvuk: Jiří Klenka
Produkcia: Ivan Marinović, Marija Stojanovic, Veronika Kührová, Michal Kráčmer
Hrajú: Tihana Lazović, Goran Slavić, Goran Bogdan, Mirjana Jokovič, Momo Pićurić, Snježana Sinovčić, Nikola Ristanovski, Tamara Dragičevič, Miloš Pejovič
Distribucia: Filmtopia
Premiéra v SR: 20. februára 2025
Foto: ČSFD cz.