Nosferatu
Vo svojom novom filme Nosferatu siahol Robert Eggers po známej látke, akou je svetoznámy román Brama Stokera s názvom Dracula. Priamym inšpiračným zdrojom je však expresionisti film z roku 1922 Upír Nosferatu, ktorý je, vzhľadom na chýbajúce autorské práva, nepriznanou adaptáciou tohto diela a okrem poslednej tretiny, kedy sa film uberá vlastným smerom, prenáša román na filmové plátno pomerne verne. Podobný princíp uplatňuje aj Eggers, ktorý sa spočiatku drží pôvodného námetu, no neskôr posilňuje motív sexuálneho napätia medzi hlavnou ženskou postavou a titulným upírom, ktorý sa dostane do popredia príbehu. Okrem pôvodnej verzie si film berie za inšpiráciu aj remake nemeckého režiséra Wernera Herzoga z roku 1979, a dalo by sa teda povedať, že je táto nová verzia akousi kombináciou oboch filmov videných skrz optiku svojbytného režiséra Roberta Eggersa.
Relatívne mladý režisér Eggers má za sebou už niekoľko uznávaných filmov, pričom zaujal práve netradične poňatými „žánrovkami“. Jeho atmosférický debut Čarodejnica (2015) vsádzal väčšmi na strach z nevideného, ako na prvoplánové „ľakačky“, podobne ako jeho čiernobiely nekomerčne poňatý horor Maják z roku 2019. Cit pre vizuálnu stránku filmu prejavil Eggers aj v historicko-mystickom filme Severan (2022) a azda aj vďaka tejto žánrovej kombinácii sa stal ideálnym režisérom pre novú verziu známeho upírskeho príbehu z viktoriánskeho Anglicka.
Thomas Hutter je vyslaný do rumunskej Transylvánie, aby podpísal zmluvu s tajomným grófom Orlokom, ktorý má záujem zakúpiť nehnuteľnosť v Londýne. Obýva veľký opustený hrad a ako už všetci vieme, živí sa ľudskou krvou. O tejto skutočnosti, pochopiteľne, nie je informovaný Thomas Hutter, no pobyt v hradných miestnostiach, ho presvedčí, že s majiteľom čosi nie je v poriadku. Je však už neskoro, zmluva je podpísaná a Orlok je na svojej ceste do Londýna. Navyše sa snaží získať na svoju temnú stranu aj Hutterovu milenku Ellen. Tá sa vzápätí ocitá v osídlach tohto desivého monštra.
Najsilnejšou stránkou filmu je vizuálne spracovanie a temná gotická atmosféra pripomínajúca viktoriánske duchárske či upírske horory. Od začiatku zaujme aj sugestívna kamera Jarina Blaschkeho, ktorá vťahuje diváka do temného prostredia transylvánskych Álp či dobového Londýna. Obrazová štylizácia pohrávajúca sa predovšetkým s čiernou a bielou farbou bude azda poctou expresionistickému obdobiu, do ktorého zapadá aj pôvodná čiernobiela a nemá verzia filmu Nosferatu s desivým ústredným predstaviteľom Maxom Schreckom. V novom príbehu sa v úlohe tohto grófa objavuje na nespoznanie zamaskovaný Bill Skarsgård, ktorý v tejto netradičnej role ukazuje svoju vysokú hereckú variabilitu. Za pozornosť stojí aj výkon Lily-Rose Depp v úlohe temnote podliehajúcej Ellen či Willema Dafoe v úlohe profesora von Franza (akási alternatívna verzia Abrahama van Helsinga z románu Dracula). Výslednej štylizácii však napokon podlieha aj herecký prejav pôsobiaci umelým až divadelným dojmom, čím sa herci dištancujú od realisticky poňatého hrania a prikláňajú sa skôr k teatrálnemu prejavu. Ten môže niektorým divákom miestami vadiť, no v takto vysokej štylizovanej snímke napokon nepôsobí rušivým dojmom.
Nosferatu je rozhodne zaujímavým filmom, na ktorý sa dobre díva a najmä v prvej polovici disponuje schopnosťou vizuálne si podmaniť divácke obecenstvo. Eggers do tejto štylizovanej rozprávky zaradil väčšinu známych „draculovských“ sekvencií ako cesta na grófov hrad, večera, pri ktorej pán temnoty lačnie po hosťovej krvi či osudná cesta lode Demeter, no napriek tomu tieto notoricky známe scény pôsobia sviežim dojmom. Atmosféra filmu sa mení v druhej polovici, kedy sa tempo príbehu spomalí a film sa sústredí predovšetkým na vzťah upíra s Ellen. Práve v londýnskom prostredí chýba filmu pestrosť a dynamika transylvánskych sekvencií, no mení sa aj samotné zameranie. Z gotických kobiek so záhadnými rakvami sa presúvame do mestského prostredia, medzi lepšiu triedu, a sledujeme vzápätí psychologizovanú hru medzi temnotou a nehou. Nežnú stránku reprezentuje jemná Ellen, ktorá, ako sa vo filme dozvedáme, zapredala kedysi svoju dušu silám temna. Až pri tomto hnacom motíve sa prejaví Eggersova potreba vymaniť sa z pút tradičného žánrového filmu, čo azda ocenia jeho fanúšikovia, no nie už tak bežný divák čakajúci od Nosferatu klasický upírsky horor.
Nový Nosferatu teda ponúka známy draculovský príbeh, no na strane druhej ho obohacuje o psychologicky jemne sexuailzovaný horor, ktorého nuansy ocenia najmä filmoví kritici. I keď tento rozkol medzi prvou a druhou polovicou nebude vyhovovať každému, myslím, že väčšina divákov si nájde vo filme Nosferatu to svoje. Na záver treba dodať, že Eggersov Nosferatu je dôstojnou poctou pôvodnému filmu, pričom novými prvkami si dokáže získať aj moderného diváka, ktorý sa doposiaľ o toto zásadné dielo filmového expresionizmu nezaujímal.
Nosferatu, USA, 2024
Dĺžka: 132 minút
Réžia: Robert Eggers
Scenár: Robert Eggers
Kamera: Jarin Blaschke
Hudba: Robin Carolan
Casting: Kharmel Cochrane
Strih: Louise Ford
Zvuk: David Giammarco
Scénografia: Craig Lathrop, Beatrice Brentnerová
Masky: Andrea Brown, Ivana Němcová, Gabriela Poláková
Kostýmy: Linda Muir
Produkcia: Chris Columbus, Eleanor Columbus, Robert Eggers, John Graham, Jeff Robinov
Hrajú: Bill Skarsgård, Lily-Rose Depp, Nicholas Hoult, Willem Dafoe, Aaron Taylor-Johnson, Emma Corrin, Ralph Ineson, Simon McBurney, Paul A Maynard, Adéla Hesová, Milena Konstantinova, Gregory Gudgeon, Curtis Matthew, Robert Russell, Claudiu Trandafir, Jordan Haj, Tereza Dušková, Karel Dobrý, Marek Pospíchal, Matěj Beneš, Jan Pavel Filipenský
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 2. decembra 2025
Foto: CinemArt SK