Aj keď hlavným hrdinom tohto filmu je mačka (používam schválne pomenovanie mačka a v mužskom rode pojem hlavný hrdina, lebo to pokojne môže byť aj kocúr), nie celkom preklad názvu filmu vystihuje podstatu príbehu. Ale v príbehu ide o viac. Tu sa dostávame k podstate toho, prečo je film Mačacia odysea, v originálnom názve Straume/Flow, tak fascinujúci a prečo figuruje v short liste na ceny AMPAS a to nielen ako nominant Lotyšska v kategórii najlepší zahraničný film, ale aj ako najlepší animovaný film. Snímka dostala už detaraz nespočetne veľa ocenení.

Akosi sme si zvykli, že v animovaných filmoch sa zjavujú zvieratá, ktoré majú ľudskú mimiku, ľudské pohyby, hovoria a dokonca sa správajú ako ľudia. V mainstreame nás to ani neprekvapuje. Tu naopak vidíme všetky zvieratá, ktoré nielenže ľudskú mimiku nemajú, ale nehovoria a pohybujú sa svojím, zvieracím spôsobom. A zvieracím spôsobom aj uvažujú. A to je iba jedna z hodnot, koré z tohto filmu robia výnimočné dielo.

Ak skúmame dej, možno by nás napadlo aj prirovnanie k Noemovej arche. Ale tento prímer sa rýchlo vytratí, lebo biblický príbeh má s filmom Mačacia odysea spoločný iba fakt epickej potopy. Čierna mačka v lese zháňa potravu, zazrie psov, ktorí lovia ryby a keď sa strhne medzi nimi bitka, ukoristí rybu a utečie. Zatiaľ je všetko krásne, rozkvitnuté, netušíme prízrak katastrofy. Vyruší ju silnejúci zvuk rútiacich sa kopýt a okolo sa preženie stádo jeleňov. A za nimi sa valí voda v obrovskej vlne povodne. Jeden z psov sa k mačke pripojí, lebo tá sa vracia do domu plného drevených sôch, ktoré by ich mohli svojou výškou pred povodňou zachrániť. Ale nestačí to. Až keď sa okolo zatopeného domu plávi plachetnica, v ktorej sedí osamelá kapybara, mačka sa zachráni skokom na loď. Tu sa začína veľká cesta nielen zatopenou krajinou, v ktorej miznú všetky záchytné body civilizácie, ale aj cesta mačky, ktorá musí nájsť spôsob, ako prežiť, ako pomôcť a ako umožniť zvieratám, ktoré vôbec nemusia byť k nej priateľské, aby ju akceptovali. Plachetnica sa postupne stáva útočiskom rôznych zvierat. K posádka sa pridáva pes, lemur, stretnutie s kŕdľom vtákov hrozí konfliktom, navyše je treba postarať sa o potravu. Tu sa začína tajomná premena mačky v tvora, ktorý opúšťa to, čo zvieratám jej živočíšneho druhu dala príroda a učí sa nové veci. Potápa sa, aby ulovila ryby a o potravu sa podelila. Možno v divákovi preblysne spomienka - ale veď mačky nemajú rady vodu! Učí sa kormidlovať loď aj zachytiť sa sklenenej gule, keď sa už už zdá, že sa jej loď stráca v diaľke, jej sily slabnú a guľa je jedinou možnosťou, ako sa nadýchnuť a možno sa aj k plachetnici priblížiť. Loď sa plaví okolo stĺpov, ktoré pripomínajú antické mesto, všetko však zalieva voda a život zmizol. Iné opustené stavby takisto pripomínajú dávno mŕtve civilizácie, ktorých obyvatelia vymreli. Mačka ostáva osamotená, zvierací trosečníci na lodi svoju energiu vybíjajú v zbytočných bojoch či hrách, mačka možno ako jediná chápe, čo treba urobiť.

Voda postupne opadáva, už sa dá prejsť po suchej pôde, vody sa postupne vynárajú stromy. Loď zostáva visieť nad priepasťou a až v poslednej chvíli sa podarí kapybaru, ktorá na lodi uviazla zachrániť, iba chvíľu pre pádom z útesu. Tu naposledy sa zvieratá spoja, aby pomohli. Prvý opúšťa skupinu pes, pre ktorého je bežiaci zajac dôležitejší. Opäť sa okolo preženie stádo jeleňov, ale tentoraz sa neblíži potopa. Iba veľryba, ktorú sme zazreli na začiatku príbehu a ktorá jediná tak samozrejme prijala povodeň, uviazla na súši a zomiera. Mačka ju v hodine jej smrti bez slov utešuje. Nevieme, čo sa deje v jej hlave a či si zapamätá všetko to, čím musela prejsť. Voda zmizla, kapybara, pes, lemur a mačka sa pozerajú na svoj obraz v mláke, poslednom pozostatku vôd. Vidia v nej svoje tváre, snáď aj svoje spomienky. Všetko sa skončilo. Ale niečo sa aj začalo, vo vnútri tvorov, ktorí museli hľadať porozumenie.

Mačacia odysea nie je iba príbeh o prežití. Je to príbeh o pokore, solidarite, ktorej sa v divočine musíme naučiť, ak chceme prežiť. Čo však sú tie faktory, ktoré film tak výrazne odlišujú od iných animácií? Predovšetkým zvieratá charakterizuje iba ich príslušnosť k ich živočíšnemu druhu. Lemur je lemur, kapybara je kapybara, pes je pes a mačka je mačka. Animácia bez príkras a poľudšťovania kopíruje prirodzené pohyby zvierat, mačka je jednoducho mačka v celej zložitosti mikro pohybov jej tela, uší, fúzov či chvosta. Tvorcovia aj použili zvuky, ktoré zvieratá vydávajú v reálnom svete. Až na drobné nezrovnalosti - zvuky, ktoré vydávajú kapybary sú príliš vysoké a nepríjemné. Zvukový dizajnér Gurwal Coïc-Gallas radšej napokon použil zvuky mláďat ťavy.

To, že vo filme nie sú postavy ľudí je dôležitý fakt, ktorý umožnil, že nik sa nemusí sústrediť na posolstvo vyrozprávané ľudskou rečou. Nik sa nezamýšľa nad filozofickými úvahami o tom, čo nás čaká, keď príde ten súdny deň. Divák sa začne sústreďovať iba na dej, na správanie zvierat, na ich zvyky, ktoré im najskôr prikazujú, ako sa správať ako pes, kapybara či lemur a napokon - najmä v prípade mačky - ich posúvajú inde. Dôležitá je hudba, každé zviera má svoj motív, ale aj jednotlivé sekvencie ho majú. Tak nielen motív Mačka, Kapybara či Lemur, ale aj Potopa, Opustené mesto, Rybačka, Amfiteáter až napokon Vznik lesa, Reflexia a Prijatie. Hudba vytvára špecifický príbeh cesty. Aj svet, ktorý je zaplavený je mimo konkrétnu skúsenosť. Nevidíme mrakodrapy, nič nám nepripomína svet, ktorý poznáme. Je to extrakt sveta, ktorý možno niekde existuje, ktorý v útržkoch poznáme z dejín, z návštev starých miest, je to univerzálny svet, ktorý však môže tak ľahko zaniknúť.

Z technickej stránky je film Mačacia odysea vlastne jednoduchý. Minimalistický strih, dlhé zábery, premyslená kompozícia. Zvukový dizajn ťaží z dokonalej práce s reálnymi zvukmi zvierat, so všetkým tým, čo vytvára ich emocionálny svet. A pre scenáristov je to aj učebnicový príklad, ako rozvinúť príbeh, charaktery, ako pracovať s emóciami bez slov. Zabudnime na animáciu. Toto je animácia.

Mačacia odysea ( Straume Flow), Lotyšsko, Francúzsko, Belgicko, 2024
Dĺžka: 85 minút
Réžia: Gints Zilbalodis
Scenár: Matiss Kaza, Gints Zilbalodis
Kamera: Gints Zilbalodiss
Hudba: Rihards Zalupe, Gints Zilbalodis
Strih: Gints Zilbalodis
Produkcia: Ron Dyens, Matiss Kaza, Gregory Zalcman, Gints Zilbalodis
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 2. januára 2025
Film Europe