Taliansky režisér Dario Argento nakrútil pravdepodobne svoj najznámejší film Suspiria už ako uznávaný tvorca talianskeho kriminálno-mysteriózneho subžánra prezývaného giallo. Týmto termínom sa označovali drsné a výrazne štylizované talianske filmy vychádzajúce z lacných zošitových krimi románov, pre ktoré bola charakteristická žltá obálka (slovo v giallo označuje v taliančine práve žltú farbu). Argento ako majster tohto podžánra kombinoval pomerne jednoduché krvavé mysteriózne príbehy s úchvatnou estetickou stránkou, pričom jeho filmy z formálneho hľadiska pripodobňovali až umelecký film. Film Suspiria je napokon pre giallo čosi podobné ako Nočná mora z Elm Street pre americký podžáner slasher, ktorý zväčša nepracoval s nadprirodzenými prvkami. Ani Argentove staršie snímky neobsahujú fantastické prvky, a tak predstavuje Suspiria pre Argenta nové smerovanie. V Suspirii sa Argento vzďaľuje od kriminálnych príbehov a prikláňa sa väčšmi k hororu, pričom však ostáva verný svojmu bohatému vizuálnemu štýlu.

Hlavnou postavou filmu je americká baletka Suzy Bannion, ktorá prichádza na internátnu nemeckú školu prehĺbiť svoje tanečné schopnosti. Hneď pri jej príchode zomiera zazáhadných okolností miestna študentka, no tým sa séria desivých udalostí nekončí. Niečo v mestečku nie je v poriadku a zdá sa, že ono zlo vyviera priamo zo srdca tajomne pôsobiacej školy. Keď sa Suzy rozhodne odhaliť tajomstvá školy na vlastnú päsť, ja jasné, že sa vystavuje veľkému nebezpečenstvu.

Prostredie baletnej školy plné dlhých chodieb a zvláštnych démonicky pôsobiacich postáv môže pripomenúť staré gotické horory, Argento však predstavuje jeho modernejšiu podobu a ono zlo už nie je skryté v horách a ďalekých zámkoch, ale nachádza sa priamo v mestečku, pod nosom miestneho obyvateľstva. Zásadná je aj práca s farbou, pričom toto zvláštne štylizované prostredie je väčšinou zabalené do červenkastej farby, čo umocňuje všadeprítomnú atmosféru neistoty. Zásadná je aj ikonická hudba talianskej rockovej kapely Goblin dodávajúca filmu patrične desivú príchuť.

Do hlavnej úlohy zmätenej tanečníčky Suzy obsadzuje Argento talentovanú americkú herečku Jessicu Harper, ktorá svojimcivilným herectvom výborne kontrastuje s bizarnými figúrkami baletnej školy. Suzy je istotne najnevinnejšou postavou celého filmu a v prvej polovici pôsobí obdobne ako divák a je teda len vydesenou pozorovateľkou desivých udalostí. Až neskôr v nej nájdeme predstaviteľku silnej ženskej hrdinky (aké sa vyskytovali aj v amerických slasher filmoch), ktorá sa so svojou takmer až anjelskou aurou stretáva v súboji na život a na smrť so školskými démonmi.

Argento nadviazal na Suspiriu nepriamym pokračovaním s názvom Inferno, ktoré síce nedosahovalo úspech jeho hororovej prvotiny, no etablovalo Argenta do pozície uznávaného hororového tvorcu. Horšie to bolo s tretím pokračovaním z roku 2007 uvádzaného u nás ako Matka démonov: Matka sĺz, ktoré sa netrafilo do dobového vkusu, pôsobilo príliš lacným dojmom ahororových fanúšikov nechalo chladným. O svoju verziu Suspirie sa v roku 2018 pokúsil aj režisér Luca Gaudagnino, s pôvodnou verziou však nemala veľa spoločné. Išlo skôr o zdĺhavý a snobsky pôsobiaci film hrajúci sa na artový horor. Napriektomu, že tento prázdny film pôsobil vizuálne atraktívne, Argentovmu obrazovému majstrovstvu sa nepriblížil.

Vidieť obnovenú premiéru pôvodnej Suspirie na veľkom plátne je pre hororového fanúšika skutočný zážitok. Filmu síce možno vytknúť nie príliš presvedčivý anglický dabing, a v súčasnej dobe aj istú nemodernosť, obrazová stránka však nijak nezostarla, pričom vďaka pomerne rýchlemu spádu sa nebude nudiť ani súčasný hororový divák. Oceniť treba aj Argentovu prácu s mysterióznom, ktorá súvisí s postupným odhaľovaním nepríjemnej pravdy. V tomto ohľade môže Suspiria miestami pripomínať až detektívny film, kde detektíva nahrádza útla tanečníčka Suzy, a namiesto vražedného psychopata tu pôsobia ťažko identifikovateľné temné sily. Napriek tomu, že Suspiria nie je plnokrvné giallo, Argento v nej svoju fascináciu žltými detektívnymi románmi nezaprie a nevzďaľuje sa svojim koreňom natoľko, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Argento teda Suspiriou svojich starých fanúšikov nestratil, ba komerčne atraktívnejšou hororovou snímkou sa jeho fanúšikovská základňa iba prehĺbila.

Suspiria, Taliansko, 1977
Dĺžka: 99 minút
Réžia: Dario Argento
Scenár: Dario Argento, Daria Nicolodi
Kamera: Luciano Tovoli
Hudba: Dario Argento, Goblin, Claudio Simonetti, Massimo Morante
Strih: Franco Fraticelli
Scénografia: Giuseppe Bassan
Masky: Pier Antonio Mecacci
Kostýmy: Pierangelo Cicoletti
Produkcia: Claudio Argento
Hrajú: Jessica Harper, Stefania Casini, Flavio Bucci, Miguel Bosé, Barbara Magnolfi, Eva Axén, Rudolf Schündler, Udo Kier, Alida Valli, Joan Bennett, Margherita Horowitz, Fulvio Mingozzi, Franca Scagnetti, Renato Scarpa, Giuseppe Transocchi, Daria Nicolodi, Lela Svasta, Renata Zamengo, Dario Argento (rozprávač)
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 15. augusta 2024