Nikdy nepatrili medzi šesť skutočne vážených kmeňov. Nechávali sa zo svojho po mnoho generácií obývaného územia takmer vytlačiť bielymi prisťahovalcami. Už-už sa báli aj straty identity a zániku vlastnej kultúry, keď im zrazu pomohla šťastná náhoda v podobe nájdenia veľkých ložísk ropy. Indiáni kmeňa Osage sa v krátkom momente stali jednými z najbohatších obyvateľov krajiny. A potom zrazu sa začali správať ako zbohatlícki belosi... Cudzinci im začali posluhovať, variť, liečiť ich. Belosi sa zatúžili priženiť do ich rodín – samozrejme, s vidinou nadobudnutia bohatého dedičstva, keby sa náhodou pôvodným majiteľom niečo stalo. Boli ich prostredníkmi, keď im ako údajne nespôsobilým zabezpečovali mesačné platby z nadobudnutého zisku ropných spoločností. Okres Osage mal v tej dobe pod palcom chovateľ dobytka William "King" Hale (vynikajúci Robert De Niro), na oko priateľ Indiánov, skvelý podnikateľ, čo každý spor medzi odlišnými kultúrami riešil vždy diplomaticky. V hlave sa mu však tiež tajne zrodil vražedný plán na zbohatnutie...

Kingov synovec Ernest Burkhart (Leonardo DiCaprio s vypchatými lícami, zvesenými ústnymi kútikmi a pravdepodobne vo svojej životnej úlohe) sa práve vrátil zo zákopov prvej svetovej vojny, ako tak vyliečený zo zranení, čo mu bránia ťažko fyzicky pracovať. Strýko mu okamžite dá šancu zamestnať sa uňho ako šofér miestnych zbohatlíkov. Už preňho v podstate pracuje aj Ernestov brat Byron (Scott Shepherd). Bolo by fajn oboznámiť sa bližšie s kultúrou a vzťahmi v kmeni Osage, ak teda vôbec vie čítať – čo mu, samozrejme, Ernest hlasno a pre istotu opakovane potvrdí. Dávať si pozor, aby nepil na verejnosti svoju toľko zbožňovanú whisky a hlavne držať jazyk za zubami. Indiáni toho síce veľa nenahovoria, sú však často natoľko všímaví a chápaví, že to človeka dokáže dosť prekvapiť. A keby náhodou sa synovcovi zapáčila niektorá z bohatých osažských paničiek, určite mu v žiadnom prípadnom vzťahu brániť nebude... Netrvá preto dlho, kým si nájde správnu cestu domov, do srdca a hlavne peňaženky Mollie Burkhartovej (nádherná Lily Gladstone), možnej dedičke veľkého majetku po svojej matke Lizzie Q (Tantoo Cardinal) a ďalších troch sestrách, ktorých životnosť bude v nadchádzajúcom období pomerne dosť neistá...

Snímka Vrahovia mesiaca kvetov režisérskej legendy Martina Scorseseho je epicky štruktúrovanou rekonštrukciou reálneho kriminálneho prípadu záhadnej série zväčša z politicko-rasových dôvodov nevyšetrovaných vrážd Indiánov kmeňa Osage v štáte Oklahoma v 10. až 30. rokoch 20. storočia. Vychádza z faktografickej knihy novinára Davida Granna Killers of the Flower Moon: The Osage Murders and the Birth of the FBI z roku 2017. No skôr než mapovaním pátrania už fakt na poslednú chvíľu vtedajšieho Úradu pre vyšetrovanie BOI, z ktorého sa neskôr stala FBI, venuje väčší priestor stvárneniu životných osudov jednej konkrétnej rodiny z kmeňa Osage – akejsi jeho reprezentatívnej mikrovzorky s všeobecne platným presahom - uviaznutej v osudovej spleti intríg „bieleho muža“ túžiaceho parazitovať na ich zdanlivou šťastnou náhodou nadobudnutom majetku. Je to príbeh chladnokrvnej, systematickej genocídy odlišnej kultúry, ktorého strojcom je navonok priateľsky sa voči kmeňu prejavujúci podnikateľ, politik, diabolský manipulátor využívajúci k dosiahnutiu svojich cieľov ničoho sa neštítiacich pešiakov, ich snahu priženiť sa a následne dediť, pasivitu a vôbec neobratnosť kmeňa prehliadnuť jeho plány, či strachom podmienenú neschopnosť mu efektívnejšie kontrovať. Svoju nezanedbateľnú rolu v tom všetkom hrajú tiež všemožné závislosti, chorľavosť, prípadne povahová melanchólia pozvoľna kmeň rozkladajúca tak, že sa jeho členovia sotva dožívajú päťdesiatich rokov.

Zločinecké praktiky Williama "Kráľa" Halea významovo korešpondujú s akýmsi dobovým ekvivalentom organizovaného zločinu – a príbehy o hierarchických väzbách v rámci ťažko zneškodniteľných zločineckých syndikátov sú v podstate doménou tvorby Martina Scorseseho, takže kde-tu scenár, na ktorého tvorbe režisér spolupracoval s Ericom Rothom, nenápadne odkazuje na kľúčové okamihy z jeho filmografie. Divák tak môže z filmu odčítať nenápadné narážky na Špinavé ulice (1973), Mafiánov (1990), či režisérov predchádzajúci opus Ír (2019), hoci sa jeho snaha preskúmavať hranice ľudského zla v podobe plnokrvných, plasticky charakterizovaných a ľudsky uveriteľných postáv vzďaľuje modernejším aspektom veľkomesta a nachádza dejisko v postwesternových, respektíve v rámci westernového žánru skôr revizionistických kulisách, v súlade s prírodou a s dôrazom na modernou dobou čoraz viac deformovanú, pominuteľnú kultúru Osageov... K tomu dopomáha kamera Rodriga Prietoa svojím viacplánových kompozičným členením, s premyslenými jazdami mapujúca priestor bežných rodinných obydlí stvárnených autorom výpravy Jackom Fiskom, aj inscenačne veľmi komplikované davové scény. Vychutnáva si každý centimeter „šviháckych“ oblekov, či tradičných osažských kostýmov navrhnutých Jacqueline West, ale aj intimitu dialogických scén alebo tŕpne veľavravného mlčania. Kde hudba Robbieho Robertsona občas pripomenie gitarové riffy v štýle The Rolling Stones, baladickosť skladieb Nicka Cavea, prípadne bluegrassové piesne a inštrumentálne melódie, aké si bolo možné naposledy vypočuť napríklad na unikátnom soundtracku ku coenovskej komédií Braček, kde si? (2000).

Protipohľad k materialistickým pohnútkam archetypálnej otcovskej autority reprezentuje Mollie „Tichá voda brehy melie“ Burkhartová, tŕpne znášajúca všetky príkoria všade naokolo, vedomá si vecí na pozadí. A s ňou vôbec indiánske duchovno so svojráznou symbolikou: zakopávaním fajky mieru, ktoré predchádza neočakávanému gejzíru ropy z útrob zeme, mýty o dedovi Slnku, matke Mesiacu, otcovi reprezentujúcom živel ohňa, či krátkom období roka, keď lúky zakvitnú a na malý ohraničený moment nechávajú duchovným dominantám nahliadnuť do života svojho ľudu. Ale aj prilietavajúca sova, ako predzvesť blížiaceho sa konca životnej púte, predkovia sprevádzajúci mŕtveho do posmrtného života, pohrebné rituály so zadymením tela a obydlia zosnulého, dieťa prechádzajúce sa po rakve symbolizujúce s nevyhnutným koncom nádejný začiatok niečoho nového, prípadne bubny v srdci veľkého počtu tancujúcich v kruhu, sústredené ako stred mandaly... Nič z toho neuniká režisérovej pozornosti a divák v tom môže nájsť tematickú ozvenu nemenej zaujímavej, aj keď skôr okrajovej časti jeho tvorby, zastúpenej meditatívne-duchovnými snímkami ako priam skoro až „heretické“ Posledné pokušenie Krista (1988), reflexia o kríze viery jezuitského kňaza a jeho mentora v Japonsku Mlčanie (2016), či svojrázny životopis dalajlámu Kundun (1997).

A potom je tu ešte symbolický muž s „cudzím“ klobúkom – akási problematická bytosť nepoužívajúca vlastnú hlavu, skrz ktorej subjektívnu perspektívu je divákovi pretlmočený celý príbeh. Chvíľami protagonista, inokedy antagonista vnútorne nerozhodnutý, či ho k činom motivuje láska k žene, ktorú však paradoxne oberá takmer o všetko alebo slepá lojalita k deštruktívne dominantnému strýkovi, ktorého manipuláciu si ani sám väčšinu času neuvedomuje. Groteskne pomýlený Ernest, niekedy dojemne, inokedy mrazivo hlúpy a prakticky bez slobodnej vôle pri rozhodovaní, nonstop dopláca na svoju povahu. Jeho pokrivený pohľad na svet má na príbeh podobný vplyv ako ten režisérovho legendárneho Taxikára (1976). Zostáva však stále originálnou, fascinujúcou postavou znepokojivo sa stotožňujúcou aj so samotným divákom – kde tenkú hranicu medzi dobrom a zlom v skutočnosti definuje to, či vôbec si je človek svojich rozhodnutí, činov a následkov, ktoré môžu vyvolať, vedomý alebo nie. Ako Ernest, tak divák môže mať celý čas pravdu priamo pod nosom a aj napriek tomu ju nemusí vidieť, prípadne si ju úplne ignorantsky nepripúšťa, zatiaľ čo všetci okolo neho trpia. Udalosti vnímané cez optiku takto charakterizovanej postavy zrazu nadobudnú nové a nové myšlienkové vrstvy a všeobecnú, všekultúrnu, nadčasovú platnosť.

Z tragického prípadu vrážd Indiánov len pre nadobudnutie bohatstva z nimi vlastnených prírodných zdrojov, tak ľahko môže byť tiež komentár k dnešnej politickej situácií (nielen) v Spojených štátoch, v medzinárodnej politike, vo vzťahu medzi mužom a ženou, jednotlivými rasami, kultúrami, náboženskými hodnotami. Vrahovia mesiaca kvetov sú brilantným dielom režiséra, ktorý veľmi dobre vie, ako čo najefektívnejšie prerozprávať príbeh, nahliadnuť do najtemnejších zákutí duše postáv, diváka a spoločnosti vo všeobecnosti. Je to film premýšľavý, významovo mnoho vrstevnatý, ako celok aj v drobných jednotlivostiach remeselne fascinujúci. Navyše s významovým ekvivalentom postavy Ernesta Burkharta sa môžeme stretnúť vo svojom každodennom živote, v diskusných komentároch na internete, a čo je asi najznepokojujúcejšie - bez toho, žeby sme si to uvedomovali - možno aj pri bežnom pohľade do zrkadla.

Vrahovia mesiaca kvetov (Killers of the Flower Moon), USA, 2023
Dĺžka: 206 minút
Réžia: Martin Scorsese
Predloha: David Grann (kniha)
Scenár: Eric Roth, Martin Scorsese
Kamera: Rodrigo Prieto
Hudba: Robbie Robertson
Strih: Thelma Schoonmaker
Zvuk: Tom Fleischman, Mark Ulano
Scénografia: Jack Fisk, Spencer Davison, Adam Willis
Kostýmy: Jacqueline West
Produkcia: Dan Friedkin, Daniel Lupi, Martin Scorsese, Bradley Thomas
Hrajú: Leonardo DiCaprio, Robert De Niro, Lily Gladstone, Jesse Plemons, Tantoo Cardinal, John Lithgow, Brendan Fraser, Louis Cancelmi, Tatanka Means, Scott Shepherd, Gene Jones, Pat Healy, Michael Abbott Jr., Gary Basaraba, Martin Scorsese, Jason Isbell, Sturgill Simpson, Barry Corbin, Joshua Close, Katherine Willis, Steve Witting, Steve Eastin, Cara Jade Myers, Janae Collins, Jillian Dion, William Belleau, Nathaniel Arcand, Charlie Musselwhite, Jay Paulson, Samuel French, Eric Parkinson, Gabe Casdorph, Joey Oglesby, David Born, Brian Shoop
Distribúcia: CinemArt SK
Premiéra v SR: 19. októbra 2023
Foto: CinemArt SK