Jomkipurská vojna sa začala 6. októbra 1973, keď koalícia Egypta, Sýrie a Jordánska napadla, v deň najvýznamnejšieho židovského sviatku Jom kipur (Deň zmierenia), Izrael. Bola to v poradí už piata izraelsko - arabská vojna, Izrael zvíťazil, ale zaplatil za to veľkými stratami. Na čele krajiny stála už smrteľne chorá, v tom čase 75- ročná Golda Meierová, žena s veľkým rešpektom a rázna. Bola však obklopená nerozhodnými a hašterivými mužmi a nebyť jej rázneho postoja ktovie, ako by to bolo dopadlo. Nakrútiť tento krátky, ale medzinárodne i osobne dôležitý úsek v jej živote i dejinách Izraela, sa rozhodol izraelský režisér Guy Nativ a do hlavnej úlohy obsadil anglickú herečku Helen Mirren. K filmu Golda – železná lady Izraela by sa hodil aj podtitul – Sólo pre Helen.

Snímka sa začína, keď Golda Meierová vypovedá pred Arganatovou komisiou, ktorá vyšetrovala zlyhanie izraelského vedenia vojny za priveľké straty na životoch. Goldu oslobodili, ale o rok na to abdikovala. Kto očakáva, že uvidí životopisný film je na omyle, lebo z tohto krátkeho, ale dôležitého úseku jej života sa dozvie len to, že mala rakovinu limfatických uzlín, fajčila jednu cigaretu za druhou, aj počas ožarovania, a mala veľmi opuchnuté nohy. Napriek tomu a komplikovaným geopolitickým otázkam, ako jediná žena na čele štátu, obklopená len mužmi, dokázala to čo sa nepodarilo azda nikomu. Vďaky sa však nedočkala, je síce celosvetovo uznávaná, ale doma sa kvôli priveľkému krviprelievaniu neteší veľkej obľube. Hovoria o nej, ako o tej “ženskej“, ktorá spôsobila tú skazu. O Jomkipurskej vojne sa vie, že trvala 6 dní, snímka Golda – železná lady Izraela zachytáva úsek 19 dní až k popísaniu mierovej dohody, ktorú za Egypt podpísal prezident Anwar Sadat a tým si podpísal aj rozsudok smrti, lebo 6. októbra 1981 ho zavraždila, počas slávnostnej vojenskej prehliadky, skupina náboženský motivovaných dôstojníkov, ktorá nesúhlasila s jeho mierovou politikou voči Izraelu. Videli v tom zradu islamu.

Golda Meierová svoju chorobu tajila, vedeli o nej len lekári a verná spoločníčka Lou Kaddar (Camille Cottin), ktorá dokázala taký husársky kúsok, že ju na konci síl dala dohromady, aby mohla navštíviť vojakov na frontovej línii. Zaujímavý je aj jej vzťah, konkrétne s dvomi mužmi – jedným je z nich izraelský minister obrany Moshe Dajan (Rami Heuberger), všeobecne uznávaný víťaz vojny, ktorý nebol až taký smelý a odhodlaný. Zo začiatku sa cítil zaskočený, pocitov defetizmu sa ťažko zbavoval, nevedel čo robiť a len vďaka Golde sa spamätal. Vraj ju v jednom momente požiadal o použitie jadrových zbraní, čo Golda neschvaľovala, ale nakoniec sa o tom viac nehovorilo. Druhým bol pragmatický americký minister zahraničných veci Henry Kissinger (Liev Schieber), ktorý jej jasne povedal, že je predovšetkým Američan, potom minister a po tretie až žid a musí hájiť záujmy USA. No nenechal ju celkom v štichu, predsa len pomohol, ako mu bolo dovolené, ale musela dokázať, že Izrael bol napadnutý inak by takú podporu nedostala. No musela bojovať a presadiť svoje aj proti generálom - Davidovi Elazarovi (Lior Ashkhenazi) a Arielovi Šaronovi (Ohad Knoller). Jediná žena v úplnej mužskej presile to skutočne nemala ľahké. Mnohí dokonca neboli ani rovnocenní partneri a jej nestávalo nič iné lem mnohé rozhodnutia urobiť sama, bez akejkoľvek podpory.

Príbeh je svojim spôsobom veľmi zaujímavý a poučný z politického i globálneho hľadiska, už aj preto, že dnes už sotva niekto vie čo bola Jomkipurská vojna. Aj samotná osoba a život jedinej izraelskej premiérky stojí za povšimnutie. Rodáčka z Ukrajiny sa narodila ako Golda Mabovičová (1898 - 1974), počas detstva zažila protižidovské pogromy, našťastie, otcovi sa podarilo emigrovať do Ameriky a rodina prišla za ním. Stala sa členkou sionistickej organizácie a keď sa vydala za Morrisa Meyersona odsťahovali sa do Palestíny, kde sa, popri dvoch deťoch a rôznych povolaniach, začala venovať politike. Pred najvyššou funkciu bola ešte ministerkou zahraničných veci a ministerkou práce. Osud sa s ňou nehral a nakoniec jej prisúdil úlohu osoby, ktorá zapríčinila, že v šesťdňovej vojne vyhaslo príveľa životov...

Úlohy jednej z najpozoruhodnejších svetových političiek sa vynikajúco zmocnila anglická herečka Helen Mirren. Zahrať si veľkú osobnosť jej už bolo dopriate, stelesnila Alžbetu II vo filme Kráľovná a získala za ňu Oscara.  Ako izraelská premiérka je na nepoznanie, maskéri si dali obrovskú námahu, aby podobnosť bola čo najrealistickejšia. Golda je v jej podaní predovšetkým tvrdá a rozhodná politička, ale aj človek s veľkým srdcom. Zmasakrovaním armády na Golanských výšinách, ale najmä pri Suezskom prieplave, sa nedokázala azda do konca života zmieriť. Je aj dostatočne tvrdohlavá, uvzatá, ničí si zdravie cigaretami, ale vzdať sa ich nedokáže. Má predtuchy, vynikajúcu intuíciu, ale nemôže ju použiť. Vektorom jej snaženia je uznanie Izraela a víťazstvo. Nemyslím si, že by niekto lepšie dokázať túto postavu zahrať i keď sa to pred ňou pokúsili už Ingrid Gergman a Anne Bancroft – Mirren zatiaľ vedie.

Herecký výkon veľkej britskej herečky je vo filme dominantný, na ostatné postavy však už neostal dostatočný priestor, čo je škoda, lebo divák by sa možno rád viac dozvedel niečo viac aj o ostatných aktéroch, často je neraz zmätený, v deji sa ťažko orientuje. Kto o Jomkipurskej vojne nič nevie, zistí len, že jedna múdra žena „bojovala“ s nadradenými, samoľúbymi a bezohľadnými mužmi, aby zachránila krajinu, o ktorej vznik sa toľko usilovala. Jej zásluhy sú však oveľa širšie, no na to v tejto koncepcii už nebol dostatok miesta. Keď sa rozhodnete ísť na film kvôli hereckému výkonu Helen Mirren budete spokojní, ale keď chcete vedieť viac o hĺbke a šírke celého konfliktu, možno by si to bolo zaslúžilo ešte niečo pridať. Na ozvláštnenie má snímka niekoľko snových sekvencii, ktoré sú síce po kameramanskej stránke (Jasper Wolf) efektné, no neviem či boli nutné a miestami by nebolo bývalo na škodu stíšiť expresívnu muziku Daschu Dauenhauera. Ale to sú len malé, nepodstatné poznámky, lebo film Golda – železná lady Izraela, stojí za pozretie.

Golda - železná lady Izraela (Golda), Veľká Británia, USA, 2023
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Guy Nattiv
Scenár: Nicholas Martin
Kamera: Jasper Wolf
Hudba: Dascha Dauenhauer
Strih: Arik Leibovitch
Zvuk: Niv Adiri
Scénografia: Arad Sawat
Kostýmy: Sinéad Kidao
Produkcia: Michael Kuhn
Hrajú: Helen Mirren, Liev Schreiber, Camille Cottin, Ed Stoppard, Rotem Keinan, Dominic Mafham, Ben Caplan, Mark Fleischmann, Lior Ashkenazi, Daniel Ben Zenou, Dvir Benedek, Rami Heuberger, Kit Rakusen, Olivia Brody, Ohad Knoller
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 21. septembra 2023
Foto: Film Europe