Najprv vyšiel v roku 1986 román Denisa Johnsona Hviezdy napoludnie. Thriller so špionážnou zápletkou, odohrávajúci sa exotickom prostredí, mal úspech. Nečudo, že po ňom siahla francúzska režisérka Claire Denis a spolu so scenáristami Léou Mysius, Andrewom Litvackom nepochopiteľne presadili dej do so súčasnosti, konkrétne do obdobia pandémie. Pôvodne sa príbeh odohráva počas sandinistickej revolúcii v Nikaraguy. Krajina sa nezmenila, obdobie áno. Tu v tomto výbušnom svete, kde si nikto nemôže byť ničím istý, sa stretne, údajne anglický obchodník s ropou, s mladou americkou novinárkou, ktorá za zvláštnych okolností príde o pas, nemá peniaze a neostáva jej nič len zarábať si ako prostitútka.

Trisch (Margaret Qualley, dcéra Andy McDowell) a Daniel DeHaven (Joe Alwyn) sa do seba zamilujú, napriek tomu, že si nedôverujú, cigánia a o svojej skutočnej identite a poslaní nevedia vôbec nič. Akú rolu hrá Daniel nevedno, jedno je isté, že podľa miestnej polície je to nebezpečný muž, čo hľadá krásne dievča Trisch v tomto bláznivom svete, je tiež záhada. Obaja sa však majú rovnaký ciel odísť z krajiny, čo im miestne úrady neuľahčujú, skôr sťažujú. Dalo by sa povedať, že priam na nich poľujú. Čím dlhšie sú však spolu tým viac sa ich vzťah prehlbuje. Škoda, že sa Claire Denis jasne nerozhodla, ktorú líniu bude preferovať, buď tú dobrodružnú alebo ľúbostnú. Dobrodružná línia je až príliš rozkúskovaná a deravá, ľúbostná sa zasa sústreďuje väčšinou na posteľové scény. Ponúkal sa však veľký priestor na hlbšie rozohratie vzťahu dvoch ľudí, ktorých cesta sa skríži v najnepriaznivejšej situácii. Tvorcovia nedokázali hlbšie pracovať ani s emóciami, ani s dramatickou líniou príbehu. Trisch je tak trochu ľahkomyseľná, trochu voľnomyšlienkárska, ale tiež žena túžiaca po láske.Daniel zasa tajomný, ale aj rozhodný a ide si za svojim cieľom. Najväčšou prekážkou je mu však neustále sa prehlbujúci vzťah k záhadne rozorvanej krásnej žene.

Claire Denis je svojrázna režisérka a nikdy si nezískala veľké sympatie radového publika. Čo však neznamená, že jej filmy nepatria do kategórie artových snímok, z ktorých nejedna je veľmi vydarena (Nénete a Boni, Sama v Afrike). Na film Hviezdy napoludnie (Veľka cena ex aequo v Cannes 2022 s filmom Lucasa Dhonta Blízko) sedí známe konštatovanie, že cena na festivale neznamená ešte, že je to dobrý film, čo, samozrejme, neplatí na všetky ocenené filmy. Pri tomto je to, žiaľ, pravda, ale nevzťahuje sa to už na ocenenú snímku Lucasa Dhonta. Porota „zosobášila“ dva neporovnateľné filmy. Denisovej snímke absentuje uveriteľnosť. Chémia medzi Danielom a Trisch nefunguje, ich osudovej a beznádejnej láske neveríme, spochybňujeme ju. I keď talentovaná Margaret Qualley robila čo mohla, partner Joe Alwyn jej veľmi nepomáhal. Pôvodne sa vraj jeho úlohu mal hrať Robert Pattinson, čo by bola iná liga. Na malej ploche oveľa viac zaujal Nick Romano, ako vypočítavý, svojim spôsobom surový miestny policajt, ktorý dievča vydiera a zneužíva. Upútal tiež Benny Safdie v úlohe prešibaného a cieľavedomého agenta CIA. Aj keď sa príbeh presunul do súčasnosti, čo možno až nie je taká chyba, tvorcovia zabudli rozohrať politické zákulisie. Korupcia, neistota, chudoba a politické intrigy v Nikaraguy sú načrtnuté len v náznakoch a inotajoch. Teda v podstate nevieme takmer nič – prečo sú hlavní hrdinovia v tak výbušnej krajine, čo sa tam pod pokrievkou odohráva, kam smeruje krajina a nedozvieme sa ani to hlavné čo týchto dvoch k sebe tak magicky priťahuje.

S veľkou dávkou fantázie môžeme sa na príbeh dvoch milencov pozrieť aj z inej strany. Zabudnúť na neistú politickú a ekonomickú situáciu v krajine, prestať pátrať po motívoch čo tých dvoch tam privialo, neskúmať ich skutočnú identitu, len sa zamerať na ich vzťah, zabudnúť, že je príliš krehký a takmer neuveriteľný a oddať sa chimére, že láska môže kvitnúť aj v tých najnepriaznivejších podmienkach. Budúcnosť pre týchto dvoch neexistuje, vedia to obaja a predsa to nevzdávajú. „...sen krásny a neskutočný ako hviezdy napoludnie“, spieva sa ústrednej piesni. A tak sa dozvieme opodstatnenosť názvu a zároveň čo mala byť hlavná myšlienka filmu. Lenže ani muzika skupiny Tindersticks nepodporí úmysel tvorcov, len ho deklaruje a je akoby z iného filmu.

Snímka Hviezdy napoludnie mohla byť, buď parádny dobrodružno- špionážny thriller zasadený do exotického prostredia, alebo ľúbostná romanca o bezvýchodivosti a hĺbke komplikovaného vzťahu v krajine, ktorá nepraje nikomu nieto ešte láske. Nie je ani jedno, ani druhé. Ale kto vydrží priveľa zbytočných sexuálnych scén a navyše dlhú metráž – 135 minút - tak iste nájde aj veľa pozitívnych momentov, ale najmä môže obdivovať dobrý herecký výkon Margaret Qualley.

Hviezdy napoludnie (Stars at Noon), USA, Francúzsko, 2022
Dĺžka: 135 minút
Réžia: Claire Denis
Predloha: Denis Johnson (kniha)
Scenár: Claire Denis, Léa Mysius, Andrew Litvack
Kamera: Eric Gautier
Hudba: Tindersticks
Strih: Guy Lecorne
Scénografia: Arnaud de Moleron
Masky: Turid Follvik
Kostýmy: Judy Shrewsbury
Produkcia: Olivier Delbosc
Hrajú: Margaret Qualley, Joe Alwyn, Benny Safdie, Danny Ramirez, John C. Reilly, Carlos Serrano
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 31. augusta 2023
Foto: Film Europe