Keď vám otca, inšpiratívneho policajta, zabije člen zločineckej skupiny Lobo, rozhodne to naštve. Rebeccu Quincyovú (Awkwafina) to výrazne motivovalo k tomu byť prvá v ročníku na policajnej akadémií a ísť pri výkone svojho povolania nemilosrdne po krku rozpišťanému synáčikovi šéfky celej organizácie Tedwardovi Lobovi (Ben Schwartz). Podarilo sa jej ho, bohužiaľ, len ako dopravnej policajtke chytiť pri úteku s tehličkami kokaínu v náručí, zatiaľ, čo na ostaných mužov zákona komicky v panike kričal, že na ne na všetky má lekársky predpis. No aj keď Rebecca mala dôvod obviniť ho z až rekordných niekoľkých desiatok zločinov, nestačilo to. „Rodinní“ právnici ho spoza mreží dostali, pričom im k oslobodeniu dopomohol nefunkčný systém. Zatknutím Teddyho však zároveň sama dosť riskovala. Je možné, že si ju chvíľu na to Lobo so svojimi kumpánmi nájde a bude sa chcieť veľmi násilne pomstiť...

Kritický moment nastane v jednom z neworleanských barov. Obkľúčená nezvládnuteľnou presilou nepoľaví od vlastného neskrývaného vzdoru, čím zároveň inšpiruje svojho možného, avšak veľmi nepravdepodobného záchrancu. Volá sa R. M. Renfield (Nicholas Hoult), má trochu problémy s dosť narcistickým šéfom, ktorému nedokáže povedať nie. Zvykne to však riešiť na terapeutických stretnutiach ľudí závislých na toxických vzťahoch. Vinou kliatby síce konzumuje výhradne len chrobáky, na druhej strane vďaka tomu získava až nadľudskú silu. Rebecciných protivníkov prakticky roztrhá zaživa, čím si zároveň získa jej sympatie. Nájde v ňom konečne niekoho, kto je schopný jej prístup v boji proti organizovanému zločinu skutočne oceniť. Veď toho nie je schopná ani jej vlastná sestra Kate (Camille Chen), vyšetrovateľka FBI zhromažďujúca dôkazy v rámci ešte o niečo väčšieho prípadu so zúčastnenými protivníkmi... Pomstychtivý Teddy zase raz v panike uteká z miesta činu – za čo ho po návrate domov dosť agresívna mamička Bellafrancesca (Shohreh Aghdashloo) určite nepochváli. A Renfieldov šéf – len tak mimochodom legendárny transylvánsky upír, momentálne sa rehabilitujúci po nedávnom kontakte so slnečnými lúčmi, gróf Dracula (úžasný Nicolas Cage) – tiež asi bude trochu oponovať, keď zistí, že namiesto snahy vlákať mu do náruče prípadnú ďalšiu obeť, jeho sluha aktuálne zachraňuje ľudské životy. Renfiel by mu rád doprial trocha krvi na posilnenie z radov drogových dílerov, vrahov, či aspoň násilníckych partnerov, ktorých zvyknú spomínať ženy na terapeutických stretnutiach. Ale on nie... Dracula by si rád zamaškrtil na dobrých ľuďoch, mníškach, prípadne na celom autobuse plnom genderovo presnejšie nedefinovaných roztlieskavačiek. Ani skúsiť ovládnuť svet za pomoci gangstrov z „rodiny“ Lobos by podľa neho nemusel byť zlý nápad..

Snímka Renfield režiséra Chrisa McKaya vracia do hry známe postavy z legendárneho hororového príbehu z pera Brama Stokera, pričom sa skôr než na transylvánskeho princa temnôt zameriava na postavu jeho deprimovaného, rôznymi fóbiami trpiaceho pomocníka. V istom zmysle by mohol byť považovaný za pokračovanie pôvodného príbehu, ktoré sa od gotickej hrôzy predlohy presúva do súčasnosti, naberá čierno-humorné parodické rysy a je zasadené viac do krimi s prvkami „Buddy Movie“, či gangsterky. Plazivá hrôza a pozvoľné gradovanie pochmúrnej atmosféry sa strieda s prvkami typickými skôr pre temnú akčnú fantasy, skoro až akýsi comicsový superhrdinský epos. Renfiel po skonzumovaní hmyzu získava nadľudskú silu a v boji preto neraz predvedie náročné bojové choreografie, za aké by sa nehanbil ani John Wick vo vlastnej filmovej sérií. Krv odľahčene strieka všade možne, tečie prúdom, sem-tam dôjde aj na dekapitáciu, či mávanie práve odtrhnutými pažami protivníka akoby šlo o meče alebo iné zbrane vhodné na to niekoho nimi poriadne ovaliť.

Scenár Ryana Ridleyho podľa nápadu Roberta Kirkmana sa snaží skombinovať zápletky a dejové motívy charakteristické pre rôzne žánre a navzájom ich prepojiť do pomerne originálnej multižánrovej mozaiky. Nie vždy sa však takto definované spojenie dejových liniek zdá byť ideálne. Občas sa dokonca postará o viacero atmosférou mierne narúšajúcich naratívnych rozporov. Pri charakterizácií postáv sa tvorcovia dosť opierajú o obohrané stereotypy. Určité čaro protagonistom nakoniec dodávajú až zväčša dosť sympatickí hereckí predstavitelia – divákovi určite povedomí, v žiadnom prípade však ešte nie opozeraní. Predovšetkým Awkwafinu by v úlohe snaživej, snáď až prípadom posadnutej policajtky asi nik nečakal. Ak z hľadiska príbehu niečo viac než adekvátne funguje, je to práve s nadhľadom predstavená vzťahová línia o závislosti jedného človeka na druhom, čelenie vlastnému potlačovanému hnevu a snaha oslobodiť sa od príliš zväzujúcej minulosti. Spája navzájom aj motívy, ktoré by sa mohli na prvý pohľad zdať nespojiteľné. Postará sa o mierny charakterový prerod titulnej postavy, jeho spoločníčky, či protihráčov. Motivuje k zmene pohľadu na život a zároveň si trochu robí žarty z často prázdnych terapeutických fráz zaznievajúcich na sedeniach.

Hudba Marca Beltramiho sa snaží o budovanie napätia v hororových scénach, inokedy s elegantne pohodovými rytmami ozvláštňuje gangsterské motívy. Náladovo sa mení od žánru, ktorý práve dominuje danej scéne. Kamera Mitchella Amundsena sa pokúša efektne zachytiť temné skrýše aktuálnej Draculovej domoviny. Hrá sa so svetlom a tieňom, potlačuje farby, aby ich v nasledujúcich scénach zas pre zmenu využívala naplno. Po špecifickej atmosfére New Orleansu ale akoby v príbehu nebolo ani stopy... Najvďačnejším objektom pre pozornosť kamery a vlastne aj diváka samého sa nakoniec ukáže byť práve herec Nicolas Cage ceriaci žraločie zuby, maniakálne gúľajúci očami a uhrančivo vlniaci obočím. Filmových nostalgikov určite zaujme najmä prológ, kde sa v priamo citovaných scénach z legendárneho Draculu režiséra Toda Browninga z roku 1931 Nicolas Cage ocitne ako digitálna „náhrada“ za slávneho Belu Lugosiho, či Nicholas Hoult za vtedajšieho predstaviteľa Renfielda Dwighta Fryea. Castingová voľba Cagea pre milovaného upírieho antagonistu zdobí celý film. Snaha imitovať Lugosiho výslovnosť, gestá a vôbec desivo prenikavý pohľad je srdcom McKayovho Renfielda. Ak aj publikum úplne neosloví hra tvorcov s už spomínanými žánrovými motívmi, Cageov Dracula má veľkú šancu byť minimálne rovnako pamätným ako ten Lugosiho, Christophera Lee, či Garyho Oldmana.

Renfield, USA, 2023
Dĺžka: 93 minút
Réžia: Chris McKay
Scenár: Ryan Ridley
Kamera: Mitchell Amundsen
Hudba: Marco Beltrami
Strih: Ryan Folsey, Giancarlo Ganziano, Mako Kamitsuna
Zvuk: Beau Borders
Scénografia: Julie Berghoff, Alec Hammond
Masky: Miki Caporusso, Tayari Edwards
Kostýmy: Lisa Lovaas
Produkcia: Robert Kirkman, Chris McKay, David Alpert, Sean Furst, Bryan Furst
Hrajú: Nicholas Hoult, Nicolas Cage, Awkwafina, Ben Schwartz, Shohreh Aghdashloo, Adrian Martinez, Brandon Scott Jones, Caroline Williams, Camille Chen, Jenna Kanell, Bess Rous, Joshua Mikel, Derek Russo, James Moses Black, Sarah Durn, Chloe Adona, Kyler Porche, Susan McPhail, Miles Doleac, Christopher Matthew Cook, William Ragsdale, Dave Davis, Jophielle Love, Taylor Shurte, Lacey Dover, Gissette Valentin, Eric Tiede, K Steele, Choppy Guillotte, Marcus Lewis
Distribúcia: CinemArt SK
Foto: CinemArt SK