Nie je veľa zaujímavých filmov, ktoré by sa zaoberali tematikou exorcismu, teda vymietaním diabolských bytostí z tiel posadnutých obetí. Prvý film, ktorý človeku pri tomto neveľmi používanom slove napadne, je dnes už legendárny film Williama Friedkina z roku 1973 Vyháňač diabla (Exoricst), ktorý je dodnes pôsobivým a desivým hororom schopným zaujať aj zástupcov mladšej generácie. Práve Vyháňač diabla nastavil žánrové štandardy na ďalšie desaťročia a to nielen v rámci satanského subžánra, ale aj v chápaní moderného hororu všeobecne.

V novodobej histórii hororu by sme mohli zo všetkých vymietačských pokusov vypichnúť aspoň čiastočne biografický film Scotta Dericksona V moci diabla, ktorý sa zaoberá skutočným a mimoriadne desivým prípadom vymietania údajne posadnutej Anneliese Michelovej. Z pomyselného trónu exorcistických filmov síce Vyháňača diabla nezosadil, získal si však dostatočnú popularitu medzi fanúšikmi hororového žánra. Tí istotne uvítali príchod novej posily do kolekcie vymietačských filmov, ktorú rozšíril Pápežov exorcista.

Nový film režiséra Juliusa Averyho je vlastne fantastickým pohľadom na spísané zážitky skutočného vatikánskeho exorcistu Gabriela Amortha, ktorý sa počas svojej kariéry zapodieval údajne niekoľkými desať tisíckami prípadov exorcismu. Film vychádzajúci z jeho kníh, čo teda navádza dojem, že je čiastočne autobiografický. Averyho úmyslom však nie je presviedčať diváka o pravdepodobnosti daného prípadu, ale predstavuje skôr pútavý a akciou nabitý hororový príbeh plný diabolského vyčíňania démonickej postavy v tele malého chlapca.

Na začiatku filmu prichádza Julia so svojimi dvoma deťmi na španielsku usadlosť pripravená dohliadnuť na rekonštrukciu majestátne vyzerajúceho zámku, ktorý zdedila po manželovej smrti. Rodinní príslušníci pritom nie sú nijak zvlášť zaujímaví. Dcéra je klasickým rebelujúcim tínedžerom, Julia zasa predstavuje starostlivú vdovu, ktorá chce pre svoje deti to najlepšie, no ich výchova je mimoriadne náročná. Po smrti manžela má totiž vážne starosti aj s traumatizovaným synom, ktorý po tom, ako sa stal svedkom otcovej tragickej smrti, nie je schopný rozprávať. Zámok však v žiadnom prípade nie je len nevinnou historickou stavbou a v jeho útrobách sa ukrýva zlo, ktorého obrovskú silu má čoskoro pocítiť aj otec Amorth. To však najprv posadne najslabší článok rodiny v podobe mĺkveho Henryho. Henry odrazu rozpráva, no to, čo vychádza z jeho úst je len vulgárna a desuplná spŕška hrôz a zakrátko je evidentné, že hlas, ktorým rozpráva, patrí niekomu inému. Na pomoc sa dostavuje exorcista Gabrielle Amorth a napriek zložitosti prípadu je odhodlaný bezradnej rodine pomôcť - bez ohľadu na to, koľko duševných síl ho táto životunebezpečná misia bude stáť.

Jeden z kritkov označil film Pápežov exorcista za zrejme najkresťanskejší horor posledného obdobia, čo je napokon celkom logické tvrdenie vzhľadom na skutočnosť, že ak ako diváci prijmeme existenciu zlej nečistej sily, musíme dúfať aj vo vyššie dobro a jeho moc, ktoré jediné sa môže tomuto zlu postaviť. Vymietačské filmy akoby stavali práve na tomto kontraste boja svetla s tmou, kde sa v existenčnom súboji stretávajú služobníci satana s božskými silami. Aj v Pápežovom exorcistovi sú hlavnými postavami duchovní brojaci proti démonovi Asmodeovi parazitujúcom na duši a tele malého chlapca. Otec Amorth je, našťastie, dostatočne silná postava, aby sme mu počas jeho súboja dokázali fandiť a zároveň si uvedomovali, že nik iný by nenabral dostatok viery, aby sa obdobným hrôzam dokázal postaviť.

Hlavnej úlohy otca Amortha sa zhosťuje príjemne pôsobiaci Russell Crowe pozdvihujúci svojim výkonom úroveň hororu o jeden kvalitatívny stupeň vyššie. Práve jeho nenútenosť a humor robia z otca Amortha prívetivú postavu civilne pôsobiaceho človeka kontrastujúceho s náboženským dogmatizmom vatikánskych úradníkov. Z hereckého obsadenia poteší aj veterán Franco Nero v úlohe pápeža, i keď pravdepodobne fiktívneho, pretože filmový pápež nijakým spôsobom nepripomína Jána Pavla II., ktorý sedel na pápežskom stolci v období, keď sa film odohráva (80. roky 20. storočia).

Dobré herecké výkony s výbojným dynamickým dejom a solídnymi CGI efektami robia napokon z Pápežovho exorcistu dobrú zábavu, ktorá je v rámci hororového žánra pomerne kvalitnou a dokonca aj celkom inteligentnou snímkou. Záverečné vyvrcholenie je možno príliš fantastické a prehnané, pričom jeho snahou je ešte v posledných momentoch nakŕmiť hororového diváka dosýta (a niektorých azda až prejesť), scenár však počas trvania celého filmu má čo povedať a nestavia len na lacných „ľakačkách“ a násilných scénach. Hororovým fanúšikom, obzvlášť tým so záľubou v satanistické tematiky, možno film odporučiť, ostatní – bežní diváci - filmom minimálne nezostanú urazení.

Pápežov exorcista (The Pope's Exorcist), USA, 2023
Dĺžka: 104 minút
Réžia: Julius Avery
Scenár: Evan Spiliotopoulos, Chester Hastings, R. Dean McCreary
Kamera: Khalid Mohtaseb
Hudba: Jed Kurzel
Strih: Matt Evans
Scénografia: Alan Gilmore, Til Frohlich
Kostýmy: Lorna Marie Mugan
Produkcia: Doug Belgrad, Michael Patrick Kaczmarek, Jeff Katz
Hraju: Russell Crowe, Franco Nero, Alex Essoe, Daniel Zovatto, Laurel Marsden, Paloma Bloyd, Cornell John, Tom Bonington
Distribúcia: Itafilm
Premiéra v SR: 6. apríla 2023
Foto: Itafilm