Obvykle nemáme príliš veľa možností nahliadnuť hlbšie do islámského sveta a aspoň čiastočne porozumieť jeho duchovnému obsahu i inštitucionálnej organizácii. Najčastejšie je spájaný s fundamentalistami a teroristami v akčných žánrových príbehoch, pri ktorých sa príliš o tom, čo za radikálmi stojí, ani veľmi nerozmýšľa. Švédsko-egyptský režisér, muslim Tarik Saleh v rozhovore pre americký časopis Variety uvádza ako jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol pre tento príbeh i fakt, že o islame nakrúcajú často tvorcovia, ktorí o tomto náboženstve prakticky nič nevedia. „Nepáči sa mi, keď ľudia so zlými úmyslami močia na islám", hovorí doslova.

Pre svoju verziu pravdy o isláme sa vybral do Egypta, kde v Káhire sídli najväčšia a najstaršia náboženská univerzita Al Azhar. Umiera veľký imám, duchovný vodca a zrejme aj rektor a preto je potrebné zorganizovať voľby. V tomto bode sa stretávajú najrôznejšie záujmy náboženské i svetské, reprezentované štátnymi tajnými službami. V úvode vidíme, ako veliaci generál presvietča ich pracovníkov o tom, že voľby musí vyhrať Beblawi, jeden z univerzitných duchovných a prednášajúcich. Želá si to prezident. Na stenách visí portrét Abdela Fattaha as-Sísiho, ktorý je prezidentom od roku 2014, po tom, čo dal rok predtým ako minister obrany zosadiť Muhammada Mursího z Moslimského bratstva, prvého prezidenta, ktorý vzišiel zo slobodných volieb po období autoritatívnej vlády prezidenta Mubaraka.

Post velkého imáma by logicky patril najstaršiemu členovi vedenia univerzity slepému šejchovi Negmovi (Makram Khoury), obdivovanému filozofovi a znalcovi islámu, ale mašinéria presadzovania štátnych cieľov už je v pohybe. Zabijú šejchovho asistenta Ziza (Mehdi Dehbi, belgický herec marockého pôvodu, zámeho zo seriálu Mesiáš) a všetko z mešity sleduje študent Adam (Tawfeek Barhom), hlavná postava príbehu. Je synom chudobného rybára a miestny imám ho odporúča na univerzitu. Tu si ho hneď nájde Zizo, informátor plukovníka Ibrahima (Fares Fares). Medzi ním a jeho mladším nadriadeným, plniacim bezohľadne prezidentovo želanie, vzniká napätie. Ibrahim je skúsenejší a brutálne metódy kariéristického šéfa sa mu veľmi nepáčia. Adam sa stáva rukojemníkom mocenských snáh a neostáva mu veľa možností. Navyše mu Ibrahim sľúbi, že zaplatia operáciu jeho otca, trpiaceho na žlčníkové kamene.

Kandidátov na hlavný post je však viac. Do úvahy prichádza aj šejch Durani (Ramzi Choukair) a preto Adama inštalujú ako jeho asistenta, predtým než Ibrahim donúti odstúpiť Solimana (Sherwan Haji), Adamovho predchodcu. Inteligentný chlapec zistí, že šejch má nelegálne dieťa a manželku. Kúpil jej byt, kde žije s matkou a on ich navštevuje. Legálna rodina nič netuší. Na verejnom stretnutí s kandidátmi mu položí otázku o povahe nelegálnych vzťahov duchovných, smerujúcu k jeho odhaleniu. Predseda poverí odpoveďou Duraniho a ten rýchle pochopí. Zbalí sa a odíde.

Po tom, čo sa Adam osvedčil, dáva Ibrahimov veliaci dôstojník pokyn, aby z vraždy Ziza obvinili Adama a dali ho čo najskôr popraviť. Už ho nepotrebujú. Posmešne ho nazýva „anjel z neba“. Ukáže sa, že za informátorov vyberali nič netušiacich naivných chlapcov z vidieka, na odporúčanie miestnych imámov. Tak sa stalo aj v prípade Adama. Záver je zmierlivý, chlapec prichádza domov a po uvítaní s rodinou ide za imámom. Sadnú si do malej loďky a tá sa po mori plaví do diaľky.

Tarik Saleh nakrútil snímku Chlapec z neba predovšetkým ako žánrový film, politický špionážny thriller, s patričnými dramatickými atribútmi, informátormi, vraždou, bojom o moc medzi štátom a cirkvou, ktorá je v Egypte nadmieru vyostrená i kvôli neustálej hrozbe nástupu radikálneho islámu. Zabrániť zvoleniu jeho predstaviteľa do čela univerzity je pre tajné služby cieľom číslo jeden. Adam má za úlohu infiltrovať sa do skupinky Solimana, Duraniho asistenta. Vytvoril okolo seba rovnako mysliacich študentov, venujúcich sa štúdiu patričných odvetví islámského učenia. Modlity nespievajú, lebo Korán to nedovoľuje. Takto uzemnia Adama pri spoločnom modlení.

Okrem veľmi podrobného popisu života na univerzite, spôsobu a obsahu štúdia, ktorý režisér konzultoval s imámmi a mnohými odborníkmi, je tu zjavný kontrast medzi životom za bránou školy a jeho okolím. Jediným znakom modernity je na univerzite elektrina a mobily. Ako sa bez psychickej újmy pohybovať, medzi archaickými textami a prikázaniami,  americkou kaviarňou a diskotékami, sekulárnymi slobodami hedonistického razenia a prísnym asketizmom so zákazmi a príkazmi najrôznejšieho druhu,  je otázkou, na ktorú zatiaľ nemá nikto odpoveď.

Oddelenie štátnej a náboženskej moci je nesmierne zložité na celom Blízkom východe, v isláme aj preto, lebo pôvod práva a všetkých náboženských princípov určuje ako božský a teda nemenný. Akékoľvek pokusy o modernizáciu islámských spoločnosti stáli hektolitry krvi a ľudských životov, vrátane Turecka, kde Atatürk presadzoval sekulárnu spoločnosť za cenu brutálnych popráv odporcov. I na situácii v Egypte je zrejmé, že jediná sila, schopná postaviť sa radikalizačným úsiliam je armáda a tá vôbec netrpí jemnocitom, presadzuje svoje ciele vo „vojenskom režime“ s jeho patričnými prostriedkami. Na otázku, či sa tento film niekedy bude premietať aj v Egypte odpovedá Tarik Saleh neurčito, s dodatkom, že v žiadnom prípade nejde o kontroverzný film, o čom sa dá s úspechom pochybovať.

Chlapec z neba (Boy from Heaven), Švédsko, Francúzsko, Fínsko, Dánsko, 2022
Dĺžka: 126 minút
Réžia: Tarik Saleh
Scenár: Tarik Saleh
Kamera: Pierre Aïm
Strih: Theis Schmidt
Scénografia: Roger Rosenberg
Masky: Pia Cornelius
Produkcia: Fredrik Zander, Kristina Åberg
Hrajú: Tawfeek Barhom, Fares Fares, Mehdi Dehbi, Mohammad Bakri, Makram Khoury, Sherwan Haji, Yunus Albayrak, Hassan el Sayed
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR. 6. apríla 2023
Foto: Film Europe