Spoznali sa kedysi koncom 70. rokov na večierku. Patrizia Reggiani (Lady Gaga), manažérka vo firme venujúcej sa autodoprave patriacej jej otcovi, sa prihovorila plachému študentovi práv Mauriziovi Guccimu (Adam Driver) najskôr zo sympatií. Vo chvíli, keď si začala spájať jeho priezvisko s podielom akcií významného módneho domu, ktorého by mal byť niekedy v budúcnosti dedičom, okamžite sa odhodlala vydať na lov. Mauriziov otec a niekdajší úspešný herec Rodolfo (Jeremy Irons) si však nikdy nerobil ilúzie o svojom naivnom synovi, ani o ženách zakrývajúcich túžbu po peniazoch predstieranou milostnou náklonnosťou. A tak sa pre prípad „katastrofy“ poistí...

Maurizio si však žiadne otcove pochybnosti nikdy nepripúšťal a zoberie si Patriziu za manželku, aj keď hrozí, že ho oponujúci Rodolfo z bezpečnostných dôvodov vydedí. Dočasne preto pracuje pre svokrovcov v dopravnej firme bez akéhokoľvek vplyvu na módne návrhy vlastnej rodiny. Ako sa neskôr ukáže, šancu na prípadné zmierenie by mohlo zvýšiť pomerne skoré Patriziino tehotenstvo. To „nahlodá“ k prívetivejším krokom najmä Mauriziovho strýka Alda (Al Pacino), najstaršieho syna zakladateľa spoločnosti a jej momentálneho riaditeľa. Chápe, aké komplikované môžu byť vzťahy medzi otcami a synmi. Veď sám má jedného, o ktorom tvrdí, že „je síce idiot, ale je to jeho idiot.“ Podivínsky Paolo (Jared Leto) zúfalo túži byť módnym designerom, avšak svojimi netalentovanými nápadmi by pravdepodobne bol schopný celú do teraz úspešnú značku zruinovať. Žiarli na to, že Maurizia jeho otec zahŕňa aj vďaka mladej manželke pod vlastnú mentorskú ochranu a naňho vôbec nemyslí. Možno by bolo fajn spojiť sa tiež podobným spôsobom so svojím strýkom Rodolfom a ukázať mu vlastné módne návrhy... A niekde medzi tým začína Patrizia prostredníctvom veštkyne Piny Auriemmy (Salma Hayek) pripravovať plán, ako pripraviť Alda a Paola o kontrolný podiel vo firme.

Klan Gucci režiséra Ridleyho Scotta je epickou, epizodicky štruktúrovanou ságou popisujúcou dysfunkčné vzťahy v jednej z vôbec najmocnejších talianskych rodín. V hre je dedičstvo, podiely akcií z mimoriadne vplyvnej rodinnej firmy, konflikty medzi rozhádanými bratmi, otcami a synmi, vzájomné krížové intrigy spolčených strýkov a synovcov, či jedna na prvý pohľad nenápadná, avšak priam fascinujúco manipulatívna žena niekde uprostred. Žánrovú podobnosť je možné nájsť v gangsterských eposoch Francisa Forda Coppolu, Martina Scorseseho, prípadne Briana De Palmu, avšak hierarchizovaný vhľad do organizovanej štruktúry podsvetia nahradilo svojrázne zákulisie módneho priemyslu. Vzťahy medzi postavami ovplyvňujú všadeprítomné intrigy a v mnohom zaváži aj jeden sfalšovaný podpis na dosť zásadnom dokumente, či dokonca vražda.

Scenár Becky Johnston a Roberta Bentivegnu adaptuje román The House of Gucci: A Sensational Story of Murder, Madness, Glamour od Sary Gay Forden, založený na skutočných udalostiach. V rámci celku stavia príbeh veľmi prehľadne. S remeselnou istotou smeruje všetky jeho dejové linky k vhodne vygradovanému záveru so zdrvujúcou pointou. Horšie to už však je v rámci konkrétnych scén. Niekedy sa zdá, že jednotlivé dejové línie nie sú navzájom prepojené tak „organicky“, ako by si tvorcovia priali a len stoja nezávisle jedna vedľa druhej. Niektoré situácie sú spracované veľmi skratkovito, iné zas pre zmenu zachádzajú do zbytočných detailov. Väčšinu času sa však vkráda do mysle pozorného diváka otázka, či toto všetko nakoniec nefungovalo lepšie na papieri, než v uvedenej filmovej podobe... Podobným spôsobom vedľa seba koexistujú aj herecké výkony – každý jeden člen hviezdneho obsadenia hrá svojim vlastným špecifickým spôsobom. Dotvára postavu, ktorú v príbehu reprezentuje o nuansy, aké mu možno scenár nedefinuje. Všetci do jedného podávajú vynikajúce výkony – v prípade Al Pacina dokonca jeden z najintenzívnejších v posledných rokoch a Lady Gaga je jednoznačným „srdcom“ celého filmu. Nevzbudzujú však pocit, žeby herecky dopomáhali vytvoriť z filmu jednoliaty celok, ale skôr v ňom vytvárajú „len“ kolektív jasne od seba odlíšených hereckých individualít, stvárňujúcich postavy bez ohľadu na všetky iné tvorivé aspekty po svojom.

Postavy majú svoje túžby a životné ciele, za ktorými sa ženú, a na ktorých základe sa s nimi aj divák má možnosť na určitej úrovni stotožniť. Vo výsledku sa však nezdajú byť dôkladne poľudštenými a uveriteľne plnokrvnými, ale sú skôr karikatúrami. Svet luxusnej módy určuje filmu jeho vizuálny štýl, obohacuje postavy o dojem, že sú viac než bežnými ľuďmi – akási forma každodennej všednej „normálnosti“ pre porovnanie však Klanu Gucci bolestne chýba. Zdôraznila by totiž grotesknosť niektorých charakterov a životných rozhodnutí, ktoré zvrat od zvratu v deji podniknú. Nielenže nedisponujú takou „hĺbkou“ ako postavy v gangsterských filmoch už spomínaných režisérskych legiend, ale paradoxne vo vyhrotených momentoch skĺzavajú do nechcenej sebaparódie. Keď v príbehu nie je vedľa výstrednosti členov Gucciho rodiny nikto definujúci akúkoľvek výraznejšiu protihodnotu, ich výstrednosť nemá tak zrejmé, ostré hrany, aké by mala mať. Je otázne, či je to vinou scenára alebo práve vizuálne síce nádhernej, avšak naratívne akosi „nekontroverznej“ réžie Ridleyho Scotta. Ten sa síce postará o to, aby pútavo zaznamenal módne rozdiely troch dekád života rodiny Gucciovcov tak, aby boli potechou pre oko diváka. V naratívnych otázkach však vyvoláva dojem, že pre stvárňovaný životopisný príbeh nemusí byť práve tou najideálnejšou režisérskou voľbou. Z jeho vlastnej filmografie Klan Gucci asi najviac pripomenie krimi Americký gangster (2007) alebo Všetky prachy sveta (2017). Napriek tomu, že sa jedná o seriózne myslenú melodrámu, snímke veľmi nepomáha ani štylizovaný, umelo zdôraznený taliansky prízvuk inak zväčša netalianskeho hereckého obsadenia.

Kamera Dariusza Wolskiho sa mazná s prostredím, módnou estetikou najmä 80. rokov s výpomocou množstva pre danú dobu charakteristických farebných filtrov. Sleduje prepracované kostýmy Janty Yates a dekorácie Letizie Santucci v bohatých kompozíciách žijúcich si svojím vlastným životom, „dýchajúcich“ z každého záberu ako ďalšia nezávisle fungujúca postava. Za pozornosť stojí tiež skoro až „mimozemský“ make up Federicy Castelli, premieňajúci herca Jareda Leta na svojrázne nevzhľadného Paola Gucciho. Dobové piesne od Eurythmics, Georgea Michaela, ale aj Andyho Williamsa sa hravo, aj v netradičných významových konotáciach kombinujú s filmovými melódiami Harryho Gregson-Williamsa. Z audiovizuálneho hľadiska je na Scottovej snímke veľa na obdivovanie. Kto vie, či by si s tým rovnako efektne poradil iný rovnako autorsky vyhranený tvorca. Naratívne však môže dôraz na výtvarnú podobu mapovať akúsi sinusouidu kvality. Klan Gucci totiž striedavo prechádza zo sfér rutinnej, remeselnej priemernosti, k nebezpečným hĺbkam takmer už gýču, aby sa v tých správnych momentoch vzmohol k prekvapivej brilantnosti, či nezabudnuteľnosti v rámci svojho žánru. Väčšinou však záleží na tom, ktorý herec z obsadenia práve v scéne dominuje diváckej pozornosti. Kto z publika staví na Lady Gaga, má jednoznačne vyhraté...

Klan Gucci (House of Gucci), USA, 2021
Dĺžka: 164 minút
Réžia: Ridley Scott
Predloha: Sara Gay Forden (kniha)
Scenár: Roberto Bentivegna, Becky Johnston
Kamera: Dariusz Wolski
Hudba: Harry Gregson-Williams
Strih: Claire Simpson
Scénografia: Arthur Max, Letizia Santucci
Masky: Göran Lundström
Kostýmy: Janty Yates
Produkcia: Giannina Facio-Scott, Ridley Scott, Mark Huffam, Kevin J. Walsh
Hrajú: Lady Gaga, Adam Driver, Al Pacino, Jared Leto, Jeremy Irons, Jack Huston, Salma Hayek, Reeve Carney, Camille Cottin, Gaetano Bruno, Youssef Kerkour, Madalina Diana Ghenea, Eva Moore, Edouard Philipponnat, Mehdi Nebbou, Vincent Riotta, Bianca Nappi, Mia McGovern Zaini, Andrea Piedimonte Bodini, Mario Opinato, Alexia Murray, Miloud Mourad Benamara, Luca Chikovani, Livio Beshir, Andrea Bruschi, Florence Andrews
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 25. 11 .2021 (hral sa na premiére) po otvorení od 10. 1. 2022
Foto: Forum Film