Zľutovanie (Roubaix, une lumière/Oh Mercy!)

Hodnotenie používateľov: 3 / 5

Hviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú aktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Zlutovanie resize„Všetky prezentované zločiny, či už smiešne, alebo tragické, sa stali. Obete i páchatelia existovali.“ Týmito slovami uvádza diváka do deja francúzska snímka Zľutovanie, ktorá mala svoju premiéru vlani na filmovom festivale v Cannes. Samotný film je inšpirovaný televíznym dokumentom Roubaix commissariatcentral, affaires courantes z roku 2008, situovaným do približne stotisícového francúzskeho mestečka Rouibax. Dokumentárna snímka Mosca Boucaulta sa zameriavala na prácu policajtov na miestom okrsku a ukazovala, akým spôsobom postupujú pri vyšetrovaní zločinov. No a práve tento námet sa rozhodol previesť do podoby celovečerného filmu už takmer šesťdesiatročný francúzsky režisér Arnaud Desplechin.

Vzhľadom k tomuto faktu asi nikoho neprekvapí, že snímke nechýba istá autenticita, nakoľko Desplechin, ktorý je podpísaný aj pod scenárom, si čo-to priamo vypožičiava zo spomínaného predobrazu. No nieže by to bolo nutné pre jeho docenenie. Minimálne v našich končinách s ním zrejme veľa divákov neprišlo do Zlutovanie4 resizekontaktu a nie je vôbec podstatné, do akej miery sa dej drží zdrojového materiálu. Oveľa dôležitejšie je, akým spôsobom s ním narába a pokiaľ sa režisérovi niečo darí, tak je to vyobrazenie života a vystihnutie nálad obyvateľov v tejto lokalite, a to aj na ploche kratších segmentov.

Prezentované zločiny, respektíve prípady, pôsobia autenticky a vôbec nie prekombinovane, ako v prípade televíznych procedurálnych kriminálok typu CSI. Nie je teda problém uveriť, že polícia sa mohla v minulosti skutočne zaoberať niečím podobným. Desplechin si navyše po celý čas udržuje mimoriadne civilný pohľad na vec, vyhýba sa prehnanému pátosu a dokonca i akejkoľvek akcii. Jediná pasáž, ktorá k nej má ako-tak blízko, je scéna naháňačky v prázdnych uliciach, no je mimoriadne krátka a vyloženom dramatickom náboji sa taktiež nedá hovoriť.

Ten však miestami postrádajú aj zvyšné scény, čo je čiastočne i daňou za uchopenie tejto problematiky. Zľutovanie nestavia na teatrálnych, no o to údernejších replikách, ku ktorým sa bežne upriamujú aj Zlutovanie5 resizeskutoční majstri scenáristického remesla - bez ohľadu na krajinu pôvodu - ale na úplne iných kartách. To je samo o sebe v poriadku, no v danom prípade citeľne chýba nielen zaujímavejšia forma, no poväčšine i akákoľvek pridaná hodnota, ktorá by to celé povyšovala na niečo viac.

Úvodné zachytenie atmosféry francúzsko-alžírskej komunity je pritom bezproblémové, rýchly sled prezentovaných prípadov vtiahne do deja, no postupom času sa na povrch vynárajú viaceré nedostatky. Zasadenie do obdobia Vianoc nehrá skoro žiadnu úlohu, jednotlivým prípadom je venovaná nerovnomerná pozornosť a dej medzi nimi nie vždy ideálne pendluje. Jeden z nich sa navyše v priebehu diania úplne vytratí, len aby bol v závere nedôstojne uzavretý jednou kratšou zmienkou. Absentuje i dôkladnejšie vykreslenie Zlutovanie9 resizepostáv a s výnimkou ústredného protagonistu je veľmi náročné si vytvoriť bližší vzťah k akémukoľvek vyšetrovateľovi. Jedine večne stoický inšpektor Daoud v podaní charizmatického Roschdyho Zema ustojí vyššie kritériá a je vlastne až na škodu, že film sa venuje jeho zázemiu iba krátko. V jednom prípade i trochu zbytočne, pretože danej podzápletke chýba lepšie dopointovanie.

Scenár si nenaberá na svoje plecia práve málo a cez rôznorodú paletu epizódiek sa snaží ukazovať realitu všedného života policajných vyšetrovateľov a ich náprotivkov. Menej je však niekedy viac a pomerne krátka minutáž, ktorá nedosahuje v čistom čase ani dve hodiny, nedokáže ani zďaleka pokryť všetko podstatné. Alfou a omegou snímky je každopádne vražda postaršej osemdesiatročnej ženy, ktorej venuje Desplechin zďaleka najväčšiu pozornosť. Tá v strZlutovanie10 resizeede filmu úplne preberie kontrolu nad vývojom diania, potlačí všetko ostatné a vďaka výborne obsadenej dvojici Léa Seydoux a Sara ForestierRoschdy Zem konečne dôstojných hereckých prihrávačov. Ide zároveň o jediný prípad, ktorý núti diváka aspoň trochu premýšľať nad tým, v koho slovách je ukrytá pravda a jediný, ktorému nechýba o niečo väčšia hĺbka.

Nestačí to síce na to, aby film vytiahol do tých zásadnejších vôd, pretože francúzska kinematografia bežne ponúka i oveľa istejšie diela - no pokiaľ niekto hľadá dobre zahranú kriminálku inšpirovanú skutočnými udalosťami, v tejto kolonke Zľutovanie dokáže obstáť. I keď len s prižmúrenými očami.

Zlutovanie7 resizeZľutovanie (Roubaix, une lumière/Oh Mercy!), Francúzsko, 2019
Dĺžka: 120 minút
Réžia: Arnaud Desplechin
Scenár: Arnaud Desplechin
Kamera: Irina Lubtchansky
Hudba: Grégoire Hetzel
Hrajú: Léa Seydoux, Sara Forestier, Roschdy Zem, Antoine Reinartz
Producenti: Pascal Caucheteux, Grégoire Sorlat
Strih: Laurence Briaud
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 24. septembra 2020
Foto: Film Europe

 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.