Kapitola vikingských ság, rozprávanie o bohoch Odinovi a Thorovi, strome života Yggdrasil, rabovaní pobrežných miest na východe i na západe, či vzdore voči  kresťanským misionárom, je v škandinávskom filme obsiahla a vždy populárna. Pre zbytok Európy i sveta má svoje romantické polohy, prehliadku mužskej krásy, sily a umu, v tetjo triáde akčným, komerčným trhákom chýba najmä posledne menovaná kvalita.

Inak je ich svet príkladne kolektívny, hlboko svojpomocný a oddaný prírode, zrastený s ňou takmer nepriedyšne. Všetky tieto charakteristiky sú dnes v kurze a príbehy, ktoré sa ich držia, sleduje  významná divácka obec. Stačí spomenúť hyperpopulárny seriál Vikingovia (tento írsko-kanadský seriál beži od roku 2013 a začiatkom decembra tohto roku sa očakáva uvedenie jeho šiestej série), ktorý okrem akčno-plavebnej roviny narábal i zaujímavým historickým exkurzom.

Dejiny vymedzili Vikingom zlatú dobu od 8. do 11. storočia. Ich intenzívna mobilita ovplyvnila nielen anály Británie, zasahovali i do byzanstkých dejín, nehovoriac o Rusku, kde rurikovská, pôvodom vikingská dynastia, vládla až po Ivana Hrozného, teda do 16. storočia. Preto na prekvapivo vikingský pôvod Rusov (alebo i Rosov, nazvaných podľa jednej z verzií menom škandinávskej rodiny) reagoval ruský film Viking (2016) režiséra Andreja Kravčenka. Téma Vikingov sa dôsledne vyhýba jednoznačnej národnej určenosti, lebo sa v Európe týka takmer všetkých.

Ak si k tejto milej diverzite pripočítame meno režiséra filmu, Fenara Ahmada, syna iráckych rodičov, narodeného v Brne, žijúceho v Dánsku, nič viac netreba dokazovať. Dal o sebe vedieť už filmom Darkland (2016), ale názov Temný kraj by sa nemilo krížil s českým televíznym seriálom a z toho by asi žiaden fanúšik dánskych filmov veľkú radosť nemal. V detektívnej dráme, kde sa jeden z arabských bratov, žijúcich v Dánsku životom váženého chirurga, snaží vypátrať bandu, zodpovednú za vraždu jeho brata, bolo všetko viac-menej na mieste a film netrpel na žiadne závažné lapsusy, aj keď omračujúcou originalitou neoplýval.

Striedanie žánrov je, samozrejme, prejavom hrdej profesionality, zvlášť ak sa veci rozdielne a odlíšiteľné, ako tak podaria. Ahmad sa teda hlási tentokrát o pozornosť so žánrom fantasy, príbehom o rodine, ktorú navštívi v ich lesnom príbytku sám boh Thor a nakŕmi ich mäsom zo svojho capa (ten kozel v češtine je rozhodne dôstojnejším slovom, ale v slovenčine je to jednoducho cap). Podmienkou je, aby neprelomili žiadnu kosť, lebo inak cap nebude môcť vstať z mŕtvych. Porušiť tento príkaz sa podari Tjafelovi, synovi farmára, a tak sa s bohom pohne na voze do Valhally. Po chvíli sa ukáže, že sa na voze schovala aj jeho mladšia sestra Freya. Dorazia na miesto, pred mohutnú bránu škandinávskeho Olympu a tá sa so škripotom otvára. Súrodenci sa medzi rozhádanými bohmi pohybujú ako otroci, musia im pripravovať jedlo a upratovať. Keď to Freyu prestane baviť, rozhodne sa odísť a vrátiť sa domov k rodičom. Brat Tjafel ju neochotne nasleduje. Po ceste sa stane kadečo, zistí sa, že obrovský vlk napodiv Freyu počúva a rešpektuje, lebo je „dieťaťom svetla“ a má nadprirodzené schopnosti. Tjafela unesú obrovia, dajú mu vypiť nejaký hypnotizujúci nápoj, a tak sa za ním vydá Thor a spol. Čakajú na nich nástrahy, napríklad Thora medzi obrami po súťaži v pití vyzve do tanca starena a takmer ho utancuje k smrti. Nakoniec sa vracajú domov a pred zraky prekvapených rodičov dotiahnu aj zubatého Quarka, nejakú odrodu lesného škriatka.

Film Valhalla: ríša bohov režiséra Fenara Ahmada je uvedený do kín pre dospelú vekovú kategóriu a distribútori zrejme toto určenie nepremysleli, pretože je to snímka pre deti. Jednoduchý až rozprávkový príbeh sa vyhýba otvorenému naturalizmu bojových scén. Tou najdrastickejšou je pitvanie rýb, ak nám porcovanie mäsa z mŕtveho capa nepríde ako násilná a politicky nekorektná záležitosť. Niet tu ani „frontálnej nahoty“, ani žiadne sexuálne scény, aj keď možno divákovi v úvode, keď za zvukov hromu a divokej búrky pristanú pred domom farmára bohovia a láskavo sa zahľadia do veľkých modrých očí nevinnej Freye, citlivému divákovi trochu tuhne krv v žilách. Pedofilovia však, našťastie, ostali v iných filmoch.

Šetrný rozpočet bolo na plátne vidieť, nekonal sa žiadny blockbuster s mrakmi špeciálnych efektov, aj keď sa miestami žiadala účinnejšia vízia božského sveta tajomnej Valhally. Bohovia mali mierne kašírovaný ľudský rozmer a celá Vallhala viac pripomínala sídlo provincionálnych čarodejníc, než mytologickú destináciu. Skrátka, obmedzený rozpočet, predpokladajúci asi skôr televízny film, sa nepodarilo nijako presvedčivo kamuflovať a film tak má poznateľne nižšie skóre.

Nijako nezažiarli ani scenáristi, detské postavy sú nevyrovnané, nemajú jasné psychologické motivácie, Freya viac pripomína arogantnú a rozmaznanú tínedžerku s výkyvmi chovania, než charizmatickú lesnú devu s nadprirodzenými schopnosťmi. Nič lepšie sa nedá napísať ani o jej bratovi. Nevieme, čo sa stalo s ríšou obrov, ak dopadol vlk, ktorého ktovie prečo držali bohovia v zajatí, odtiaľ ušiel, aj ho jeden z nich naháňal, ale ďalej scenáristov prestal zaujímať. Korunou všetkým neregulovaným krokom scenára i réžie bola absencia humoru. Nezvládli ju ani pri Quarkovi, kde sa veselá štipka vyslovene žiadala.

Na druhej strane, ak by sme sa na film pozerali v inej žánrovej kategórii, možno by všetko vyzeralo miernejšie. Akcenty sú v detskom filme predsa len rozostavené odlišne. Valhalla celkom iste nepoteší filmových fanúšikov škandinávskeho, v tomto prípade dánskeho filmu. Pri tejto príležitosti si môžme uvedomiť, že inak skvelí Dáni musia toho v žánri fantasy ešte veľa doháňať.

Valhalla: Ríša bohov (Valhalla), Dánsko, 2019
Dĺžka: 105 minút
Réžia: Fenar Ahmad
Scenár: Fenar Ahmad, Adam August
Kamera: Kasper Tuxen
Strih: Kasper Leick
Hudba: Jens Ole Wowk McCoy
Hrajú: Roland Moller, Salóme Gunnaesdóttir, Patricia Schumann, Jacob Lohmann, Andreas Jessen, Stine Fischer Christensen, Ali Sivandi, Lára Jóhanna Jónsdóttir, Dulfi Al-Jabouri, Asbjorn Krogh Nissen, Sanne Salomonsen, Cecilia Loffredo, Saxo Moltke-Leth a ďalší
Distribúcia: Bontonfilm
Premiéra v SR: 28. novembra 2019
Foto: Bontonfilm