Thriller aký tu ešte nebol nakrútil nemecký režisér Fatih Akim, syn tureckých imigrantov, pod názvom U Zlatej rukavičky o zvrátenom sériovom vrahovi prostitútok v Hamburgu v prvej polovici 70. rokov minulého storočia.

Fatih Akin sa narodil v roku 1973 v Hamburgu, ako som už spomenula tureckým prisťahovalcom, a už ako mladého školáka ho lákal film. Vypomáhal v produkčnej spoločnosti Wüste Filmprodukcion, takže bolo len samozrejmé, že po skončení strednej školy študoval film na Hochschule für Bildene Künste. Po dvoch krátkych filmoch debutoval so snímkou Rýchle a bezbolestne. Nasledovali filmy Kismed, v ktorom sa zahral aj jednu z úloh, a V júli. Jeho zatiaľ  najznámejším dielom je Proti múru a je jedným z mála nemeckých režisérov, ktorý s týmto filmom stal víťazom na Berlinale (2003). Veľký úspech mali aj filmy Na druhej strane, Goodbye Berlin a vynikajúca snímka Odnikiaľ. Jednoducho Akin je mimoriadne invenčný a talentovaný tvorca.

O netvorovi Fritzovi Honkovi už ako dieťa veľa počul, lebo vraždil v jeho rodnom meste  Hamburgu. Prípad vzbudil veľkú pozornosť a zdesenie, lebo Honka zavraždil štyri postaršie prostitútky, rozrezali ich a pozostatky poschovával vo svojom byte – toľko fakty. Čo sa však z filmu nedozvieme – narodil s v Lipsku (1935), mal 9 súrodencov, otca zniesol zo sveta alkohol, matka dala deti do sirotinca, Frizt sa vyučil za murára, ale nikdy to nerobil, s priateľkou Margot mal syna Heinricha, v Hamburgu kam emigroval sa oženil a mal so ženou Inge syna Fritza. V roku 1960 sa rozviedli. A zrejme odvtedy už len pil a vraždil.

Režisér okamžite divákovi dá na vedomie, že príbeh nepoľudští a hneď v úvodnej scéne sme svedkami, ako tento aj výzorom odporný chlap, s pílkou rozrezáva mŕtvolu staršej nemenej odpudivej ženy. Pôvodne sa chcel pozostatkov zbaviť, ale vyrušilo ho dieťa od susedov, a tak ich schová v byte. Ani na chvíľu si nemyslite, že si po tomto strašnom výjave vydýchnete, ani náhodou. Honka (Jonas Gassler), je stálym hosťom krčmy, ktorej označenie tretia cenová skupina by bola pocta, a tam pije takmer vždy do nemoty a hľadá svoje obete. Aj osadenstvo tejto smradľavej diery sú poľutovaniahodné indivíduá. Vidieť toľko odporných ľudí pohromade je skutočne rarita. Nečudo, keď Honka uvidí mladé pekné dievča, stále o ňom sníva. Dievčina a jej ctiteľ, zároveň spolužiak zo školy, nie sú ako epizódne postavy vo filme náhodou, zohrajú síce malú, ale zaujímavú rolu. Najmä mladému mužovi sa dostane ponaučenia na celý život, lebo takej komunite sa treba vyhnúť a nepokúšať osud. Počas celého filmu sledujeme ako Honka naláka, samozrejme, na alkohol všetky štyri obete a ako ich bezcitne vraždí. Len na malú chvíľu sa ocitneme v trochu lepšom svete, keď Fritza zrazí auto a po tomto šoku sa rozhodne bojovať s alkoholizmom. Podarí sa mu to, na chvíľu sa aj zamestná ako nočný strážnik a snaží sa byť lepším človekom. No len do momentu kým ho pekná, ale nešťastná upratovačka nezláka na pohárik. A je tam kde bol - opäť brutálny vrah, ktorý nemá zľutovanie s nikým.

Snímka U Zlatej rukavičky je štúdiou primitívneho vraha, psychopata, impotenta, agresívneho voči ženám a permanentne opitého. Alkohol nepije, ale priam leje do seba. Je nesympatický od prvého momentu, divák nemá s nim súcit. Veľa sa o ňom nedozvieme, prečo sa stal takým ohavným. So stretnutia s bratom, takisto opilcom, niečo predsa len vypláva na povrch. Veľmi v náznakoch o otcovi, ktorý zrejme patril k tým agresívnejším nacistom alebo horlivejším vojakom Wermachtu. No to sú len malé záchytné body. Aby však nevznikol dojem, že je to film o odsúdení nacizmu, to rozhodne nie. K takejto interpretácii môže zlákať fakt, že takmer všetky postavy a postavičky sa sťažujú aké ťažké vojnové časy majú za sebou. Snímka je výlučne len presnou a drastickou rekonštrukciou štyroch vrážd spáchaných sériovým vrahom. Akinovi zrejme išlo len o detailné zobrazenie činov, bez hlbšej motivácie. A tomu podriadil aj výber jeho obetí. Tento úchylný človek vyhľadáva ženy škaredé a bezzubé, bojí sa poranenia z orálneho sexu, na viac sa totiž nezmôže. Obete sú takisto špinavé, odporné a priam hnusné. Jednu síce omilostí, je však tak škaredá, že sa ani on nedokáže na ňu pozerať, ale poupratovala mu byt, a to jej zachránilo život, Bola by neskôr aj ona oň prišla, keby sa do krčmy nezatúlala záchrankyňa padlých duší a neponúkla jej prístrešie a pokojnejší život. Ale tento prípad bol výnimkou.

Film o hnuse a smrade ľudskej spodiny nie je však v konečnom dôsledku márne dielo. Ešte raz by ma naň nikto nedostal, ale herecké výkony celého ansámblu sú obdivuhodné. Vyniká samozrejme, Jonas Dassler v úlohe Franza Honku. Je síce na nepoznanie maskovaný, ale aj tak sa oceňujem odvahu 23-ročného, pekného mladého muža, že túto rolu prijal. Jeho výkon je tak excelentný, že  si neviem ako Fritza Honku  nikoho iného predstaviť. Každým gestom, pohybom vyjadrí podstatu vraždiacej beštie. Dúfam, že vďaka dokonalej maske ho v iných úlohách zrejme nikto nespozná. Obdiv patrí aj ďalším protagonistom príbehu, ženám, ktoré mali tú odvahu nechať sa spotvoriť, obnažiť a hercom tvoriacim osadenstvo krčmy U Zlatej rukavice. Z nespočetného množstva by som hádam vyzdvihla kreácie Margarete Tiesel, Martiny Eitner-Acheampong, Adama Bousdoukosa a Marca Hosemanna.

Surovejší a odpornejší film sotva nájdete. Ale kto má odvahu by si ho nemal nechať ujsť, lebo hovorí aj o ľahostajnosti spoločnosti, ktorá svojou nečinnosťou priam podporuje vyčíňanie takýchto gaunerov. Je nutné sa premôcť a pozrieť si prehliadku hnusu, beznádeje a brutality. Tvorca to dotiahol až do takej absurdity, že mi napadla kacírska myšlienka, že ak si film pozrie, nedajbože, nejaký sériový vrah, možno sa na chvíľu aj polepší. No to je len zbožné želanie. Snímka je v týchto dňoch navyše mimoriadne aktuálna kvôli brutálnej vraždy mladej ženy. A film, síce až príliš šokujúcim spôsobom, ale predsa len nabáda k väčšej všímavosti k tomu čo sa okolo nás deje – to je jeho najväčšia devíza. A neviem či sa nájde ešte tvorca, ktorý dokáže ísť až tak na hranu.

Fatih Akin prekročil všetky tabu a nebyť síce až príliš realistíckého, ale bravúrneho zvládnutia témy, sotva by sme mu to prepáčili. Otázkou ešte ostáva: Potrebuje takého filmy ? Žiaľ, áno.

U Zlatej rukavičky (Der goldene Handschuh/The Golden Glove) Nemecko, 2019
Dĺžka: 110 minút
Réžia: Fatih Akin
Scenár: Fatih Akin, podľa knihy Heinza Strunka
Kamera: Rainer Klausmann
Strih: Andrew Bird, Franziska Schmidt-Kärner
Scénografia: Tamo Kunz
Kostýmy: Katrin Aschendorf
Hrajú: Jonas Dassler, Margarete Tiesel, Katja Studt, Marc Hosemann, Martina Eitner-Acheampong, Adam Bousdoukos, Victoria Trauttmansdorff, Uwe Rohde, Greta Sophie Schmidt, Hark Bohm, Heinz Strunk, Tristan Göbel, Laurens Walter, Philipp Baltus, Tom Hoßbach, Jessica Kosmalla, Dirk Böhling, Jens Weisser, Simon Goerts, Klaus Bobach Rios
Distribúcia:  Film Europe
Premiéra v SR: 28. novembra 2019
Foto: Film Europe