Vlastníci

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Vlastníci resizeKomédia pre tých, ktorí to nezažili. Dráma pre tých, ktorí tým žijú. Pod týmto výstižným propagačným sloganom vstupuje do kín filmový scenáristicko-režijný debut Jiřího Havelku Vlastníci, zobrazujúci priebeh jednej domovej schôdze, na akej sa určite aspoň raz zúčastnil každý majiteľ bytu v spoločnom činžiaku.

Divák veľmi rýchlo zistí, že jeho skúsenosti sa od filmového rozprávania príliš nelíšia, možno len predmet schôdze je iný. Vo filme ide o predaj nevyužitej povaly, ktorý by mohol priniesť peniaze na zriadenie výťahu a ďalšie technické opravy v chátrajúcom starom dome. Ako to býva aj v živote, pevne stanovený program sa nedá dodržať, lebo priebeh schôdze sa Vlastníci5 resizezasekne už pri úvodných formalitách, na ktorých striktne trvá až odpudzujúco pedantná kontrolórka Roubíčková (Klára Melíšková). Aj ostatní prispievajú svojou troškou do mlyna – v rozbehnutej konverzácii, ktorá len okrajovo súvisí s predmetom rokovania, chce každý presadiť svoj názor a prípadné požiadavky, samozrejme, bez toho, aby prevzal aj svoj diel povinností. Každý hovorí, nikto nikoho nepočúva. Rýchlo plynúca konverzácia, ktorú sa mladá predsedníčka výboru vlastníkov snaží vtesnať do logického rámca, pripomína rozvodnenú rieku. Niektorí oponujú zo zásady, iní z neznalosti veci, pričom tí, čo sa predmetu rokovania vôbec nerozumejú, rozprávajú najčastejšie a najdôraznejšie. Divák, ktorý sa výborne zabáva, podvedome konfrontujúc film s vlastnými skúsenosťami, si stále nástojčivejšie Vlastníci6 resizeuvedomuje, že sa nedíva iba na jedno spoločenstvo vlastníkov. (To je aj názov divadelnej hry Jiřího Havelku, ktorá je akýmsi predchodcom filmu a s mimoriadnym úspechom ju uvádza Havelkov súbor VOSTO5, založený na improvizácii.) Účastníci schôdze sú priam sociologickou vzorkou súčasnej českej (ale do značnej miery aj slovenskej) spoločnosti, pričom zastupujú jej široké vekové, genderové, sociálne a názorové spektrum.

Nechýba zanietený obhajca starého režimu Ing. Kubát (Jiří Lábus), ktorý má ježka nielen na hlave, ale zrejme aj vo svojom vnútri – taký je pichľavý, osobitne voči svojej bývalej manželke a susedovi gayovi, tvrdými útokmi proti jeho sexuálnej orientácii zakrývajúc vlastné sklony. Odmieta akýkoľvek návrh na zmeny v Vlastnici2 resizedome, s ktorým má zištné zámery, autoritatívne  pripomína a adoruje prax  minulosti. Jeho ex-manželka pani Horváthová (tiež účesom zmenená Dagmar Havlová), zrejme frustrovaná z rozvodu, špehuje svojich susedov a na schôdzi všetko komentuje, väčšinou nekompetentne až hlúpo, čo jej neprekáža pri pokusoch o manipuláciu nič nechápajúcich nováčikov. Jednotlivé postavy sú napísané (a zahrané) tak majstrovsky, že si na základe ich prejavu a drobných detailov vieme zrekonštruovať celý ich život, hoci na schôdzi ukazujú z neho iba krátky výsek. Týka sa to aj mladej manželskej dvojice Záhradkových, na ktorých spočíva ťarcha vedenia schôdze i zápisu z nej. Tereza Ramba, predtým Voříšková, sa z predstaviteliek pekných naiviek vypracovala na Vlastníci9 resizecharakterovú herečku so širokou interpretačnou škálou, čo dokazuje v tomto filme v úlohe predsedníčky výboru vlastníkov. Unavená matka troch detí sa obetuje pre spoločné dobro, naivne veriac, že oň ide aj ostatným. V atmosfére neustáleho odbočovania od témy schôdze, vzájomného osočovania, podozrievania, rasistických i xenofóbnych útokov pani Záhradková postupne stráca nadšenie, prechádza do hystérie, a keď to nepomôže, mení sa na malú diktátorku, ktorá hrubo zahriakuje každý prejav nesúhlasu. Jej zakríknutý manžel (netradične obsadený Vojta Kotek) dôverne pozná aj tieto stránky jej povahy a práve na schôdzi sa zmôže na vzburu, ktorá pripomína letnú búrku: netrvá dlho, ale prečistí vzduch. Scenárista Jiří Havelka má snahu pozrieť sa na každú postavu z viacerých Vlastníci8 resizestrán, uznať jej vlastnú pravdu, ale podčiarknuť aj absenciu empatie, neschopnosť počúvať a pochopiť iného, čo je základ každého dialógu a jediná cesta k spoločnému riešeniu. Jeho postavy namiesto dialógu vedú samostatné, vzájomne sa prekrikujúce a vylučujúce monológy, ktoré nemôžu vyústiť do  dohody. Túto patovú situáciu využijú noví členovia spoločenstva vlastníkov bratia Čermákovci (Kryštof Hádek a Stanislav Majer), draví novodobí kapitalistickí podnikatelia, ostrieľaní aj medzinárodnými skúsenosťami, ktorí navonok uhladene, ale bezohľadne zmanipulujú domáce osadenstvo a rafinovanou fintou presadia svoje nekalé zámery. Naivní susedia sú radi, že niekto iný preberá zodpovednosť za dom a jeho obnovu, netušiac, čo ich čaká. Tešia sa z existencie ľudí, ktorí budú riadiť ich societu ako firmu, čo je už jasná narážka na súčasnú politickú špičku v Čechách.  

Vlastníci11 resizeTrpká komédia Vlastníci sa odohráva v jednej neveľkej miestnosti počas reálneho času domovej schôdze. (Ako si nespomenúť na starú americkú drámu Dvanásť rozhnevaných mužov!) Scenár je napísaný a realizovaný tak, že – plný zvratov a prekvapení - dokáže po celý čas udržať pozornosť diváka, ktorého pocity sú dvojaké. Výborne sa zabáva na vtipných situáciách i replikách, a súčasne ho mrazí z tejto kvintesencie ľudskej netolerantnosti a zištnosti. Tvorcovia filmu samozrejme pracujú s istou dávkou hyperboly, ale v podstate platí to gogoľovské prikázanie o hube a zrkadle. Z postáv sme spomenuli iba niektoré, no svojím významom sú rovnocenné všetky, aj najčastejší terč nielen slovných útokov, dvojnásobný predstaviteľ menšiny v českej spoločnosti, gay a Slovák pán Nitriansky v podaní Andreja Poláka, celkom bezvýznamný pán Švec, pre ktorého je označenie vlastník dôležitejšie ako smrť matky (s odzbrojujúcou Vlastníci7 resizenaivitou ho hrá David Novotný), alebo ziskuchtivá pani Procházková (Pavla Tomicová), ktorej egoizmus je v príkrom rozpore s proklamovaným kresťansko-židovským svetonázorom. Pod režijnou taktovkou invenčného Jiřího Havelku vytvorili všetci, väčšinou známi herci perfektne zladený, v závratnom tempe hrajúci orchester, v ktorom aj kakofonické tóny dotvárali premyslenú symfóniu dneška.

V neveľkej zasadačke, ktorá je hlavným javiskom tragikomického predstavenia, sa suverénne pohybovala kamera Martina Žiarana, ktorý svoju schopnosť dokonale využiť aj malý priestor na vytvorenie plastického, mnohostranného obrazu, už osvedčil vynikajúcim spôsobom napríklad v Bebjakovej temnej dráme Čistič. Vo Vlastníkoch mal možno ešte náročnejšiu úlohu pri veľkom počte postáv, sediacich okolo stola, no jeho zásluhou sa Vlastníci3 resizedivák cíti ako priamy účastník rokovania, spolu s kamerou kĺže z tváre na tvár, z celkov a polocelkov často prechádza na detaily, prezrádzajúce vnútorné pocity protagonistov. Dokrútky – statické obrazy z jednotlivých bytov počas zasadnutia spoločenstva boli vari zbytočné, nedodávali žiadne zásadné údaje o ich obyvateľoch, ako sme ich poznali zo schôdze. No v závere filmu v nemej skratke dopovedali niektoré príbehy, najvýrečnejšie ten Kubátov.

Film, ktorý by sme mohli žánrovo zaradiť medzi konverzačné tragikomédie, takmer nepoužíva hudbu, iba v závere dva úryvky zo skladieb českého barokového komponistu Jana Dismasa Zelenku, ktorého do súčasného hudobného povedomia vrátilo zoskupenie Collegium 1704. Bola to výborná voľba, vznešená hudba – najmä úryvok zo skladby De profundis – tvorí zámerný Vlastníci10 resizekontrapunkt k malosti zobrazovanej society a malichernosti jej problémov. Film je rámcovaný spomalenými zábermi, ktoré jednak umožňujú dlhšiu sondu do tvárí protagonistov a jednak – podľa režisérovho zámeru – má tento estetizujúci rámec zdôrazniť všeobecnú platnosť zobrazenej, quasi dokumentárnej reality. Možno tento filmársky postup ani nebol potrebný, pozorný divák, najmä príslušník zrelšej generácie, určite aj bez toho pochopil a s uznaním ocenil dvojjedinosť snímky, vyjadrenú už v propagačnom slogane. Vlastníci sú totiž film, presne časovo i priestorovo zakotvený, ktorý vyčnieva nad gros súčasných českých i slovenských komédií. Debut, ktorý je prísľubom, že renesančný umelec Jiří Havelka (1980), divadelný dramatik, režisér, herec a moderátor, organizátor kultúrnych podujatí, ani vo filme nepovedal posledné slovo...

Vlastníci12 resizeVlastníci, ČR, SR, 2019
Dĺžka: 96 minút
Scenár a réžia: Jiří Havelka
Kamera: Martin Žiaran
Strih: Otakar Šenovský
Hudba: Jan Dismas Zelenka
Hrajú: Tereza Ramba, Vojta Kotek, Dagmar Havlová, Jiří Lábus, Pavla Tomicová, Ondřej Malý, Klára Melíšková, Kryštof Hádek, Stanislav Majer, Andrej Polák, David Novotný, Ladislav Trojan, Jiří Černý, Maria Sawa a ďalší
Distribúcia: CinemArt
Premiéra v SR: 21. novembra 2019
Foto: CinemArt

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.