Synonymá (Synonymes /Milim Nirdafot)
Izraelský režisér Nadav Lapid rád hľadá zmysel a významy hlboko v ich zhmotnenej existencii. Vždy nájde čosi neznáme a nepomenované. Svoje hĺbkové analýzy vteľuje do rozprávania, v ktorom dominujú bizarné situácie, extrémne výjavy a expresívne výrazy. Je zaujímavý prekračovaním tradičných, či zaužívaných foriem, chce ambiciózne viac, inak a výstižnejšie, čo je sice dobre, lebo toto jeho novátorstvo má ohlas a celý rad cien z vážených festivalov.
Aj keď sa kritici po jeho najvyššom ocenení na Berlinale, kde za najnovší film dostal Zlatého medveďa za film Synonymá, predbiehajú v superlatívoch, nie sú zdieľateľné pre všetkých. Ak už je kritický postoj k Izraelu nejakou nutnosťou, nájdu sa i filmy, kde táto kritika zaznieva povedzme umelecky účinnejšie. Za všetky stačí menovať film Foxtrot režiséra Samuela Maoza. Aj kľúč k jeho predošlým filmom sa hľadá ťažko, zjednocuje ich nanajvýš ich šarm odvahy nakrútiť čokoľvek. V Básnikovi zo škôlky (2014) bojuje učitelka bezhlavo o talent svojho zverenca metodami hraničiacimi s nejakou diagnózou a v Policajtovi (2011) sa zaskvie hlavný hrdina Yaron ako veliteľ protiteroristickej jednotky, zasahujúcej na svadbe, kde všetci zahynú, do toho sa umne vkladá súkromný život Yarona a odpor voči triednym rozdielom medzi chudobnými a bohatými. Experimentátorskú auru filmov bohato oceňujú festivaly, permanentné nominácie v takmer všetkých kategóriách na domácu cenu Ophir sú samozrejmosťou, ďalej je to napríklad najlepší scenár na MFF Jeruzalem za Policajta, spolu s cenou poroty v Locarne.
V Synonymách sa Lapid inšpiroval vlastnými životnými skúsenosťami a názormi na rozmery bytostnej, či existenciálnej identity. Podobne ako jeho hrdina sa v istej životnej fáze presúva do Francúzska. Yoav sa v úvodnej scéne nachádza v rozľahlom prázdnom byte. Keď sa ide osprchovať, zmizne jeho spacák a on nachádza útočište u susedov, Emile a Claire. Ochromeného chladom ho strčia do postele a privedú k životu. Yoav si prenajme v Paríži malý byt a snaží sa prežiť. Jeho pracovné angažmá však zlyhávajú, skončí ako člen ochranky na izraelskej ambasáde, po tom čo do areálu pustí skupinu žiadateľov o víza, lebo čakajú na vstup v hustom daždi. Nájde odvahu prihlásiť sa ako model extravagnatného porno fotografa. Pózuje nahý v pózách bez zábran. Absolvuje kurz pre žiadateľov o francúzske občianstvo a usilovne sa učí jazyk, odriekáva synonymá slov a odmieta hovoriť hebrejsky.
Synonymami negatívnych prídavných mien častuje svoju vlasť. „Izrael sa pominie skôr ako ja a mňa pochovajú na cintoríne Père Lachaise.“, hovorí Emilovi. Ponúka mu svoje príbehy vrátane príbehu o antickom Hektorovi, ktorý mu rozprával otec. Keď ten priletí do Paríža, aby videl svojho syna, odmietne sa s ním stretnúť. Yoavovu existenciu charakterizuje bezhlavé pobiehanie od mantinelu k mantinelu, patetická demonštrácia vzdoru voči rodine, Izraelu a všetkému čo reprezentuje. Chvíľami pripomína tento štýl chaotických vnuknutí Godardovu neklasifikovanú naráciu, chýba jej však jeho francúzska ľahkosť a šarm.
O jeden interpretačný stupeň vyššie sa film dá sledovať optikou kultúrnych rozdielov. Asi nič nie je rozdielnejšie ako izraelská ťažkotonážna zarputilosť, zaťažená závažím, s nálepkou náboženstvo, politický gordický uzol vzťahov s Palestíncami a blízkovýchodná susedská nenávisť, ústiaca do totálnej izolácie. Yoava Francúzi študujú ako zaujímavý objekt zo sveta, ktorý im nič nehovorí. Nepreukazuje ani literárny talent, ktorý by zaujímal Emila ani zvláštnu pozornosť hudbe, ktorej s venuje Claire. Je to extrémne samostatný jedinec bez šancí stať sa Francúzom aj napriek demonštrovanému želaniu. Na prípravnom kurze je jedným z mnohých kandidátov na túto nedosiahnuteľnú métu, lebo je preň prakticky nemožné preprogramovať sa do módu inej kultúry. Tá francúzska je totiž o ľahkosti, umení žiť a užívať akosi bez ohľadu na minulosť a bez úzkosti z budúcnosti.
Evidentná snaha kritickej obce vyzdvihovať Lapidove filmy za ich satirický osteň, svojský humor alebo dokonca poéziu, je hra na poriadne veľkom ihrisku, kde sa môžete bezcieľne túlať a možno nájdete všeličo iné. V tomto prípade žiadne hranice a jedine správne výklady neexistujú.
Synonymá (Synonymes/ Milim Nirdafot), Francúzsko, Izrael, SRN, 2019
Dĺžka: 123 minút
Nadav Lapid
Scenár: Nadav Lapid, Haim Lapid
Kamera: Shai Goldman
Strih: Neta Braun, François Gédigier, Era Lapid
Hrajú: Tom Mercier, Quentin Dolmaire, Louise Chevillotte, Uria Haylik, Olivier Loustau, Yehuda Almagor, Gaya Von Schwarze, Gal Amital, Idan Ashkenazi, Dolev Ohana, Léa Drucker, Chriatophe Paou a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 14. novembra 2019
Foto: Film Europe