Postava Milana Rastislava Štefánika patrí v našej, respektíve bývalej československej kinematografii k takmer opomíjaným osobnostiam. Čo je skutočne trestuhodné a asi nebude vyznievať ako fabulácia domnienka, že v takej francúzskej či britskej tvorbe (a ďalších) by šlo možno o najfrekventovanejší osobný profil významnej osobnosti dejín tej konkrétnej krajiny.

Na prvý plnohodnotný životopisný kúsok o M. R. Šefánikovi sme si tak museli počkať až do roku 2019, čo so sebou prináša viaceré úskalia. Kritika aj diváci bude zrejme od filmu očakávať to, že doženie všetky resty minulých generácií a film splní všetky očakávania, aké so sebou takýto projekt prináša. To by však bolo určite obrovskou chybou, lebo Cesta do nemožna je totiž všetko iné, len nie klasicky strihnutý akademický životopis, kde nesmie chýbať žiadna dôležitá udalosť a všetko by malo byť takpovediac na svojom mieste. Preto sa obávam, že výsledok bude pre mnohých trpkým sklamaním, spojeným však viac s prvotným očakávaním než so samotným výsledkom, vychádzajúcim z veľmi špecifického autorského zámeru režiséra Nora Držiaka.

Noro Držiak je totiž absolventom filmovej školy v Zlíne, ale predovšetkým absolventom Katedry animovanej a multimediálnej tvorby na pražskej FAMU. Z jeho práce treba vyzdvihnúť napríklad účasť na tvorbe svojskej adaptácie komiksu Alois Nebel. Pokiaľ máte tieto informácie a o projekte budete vedieť niečo málo ešte pred návštevou kina, budete sa v ňom cítiť rozhodne viac doma. Na plátne sa tak defiluje životopis zložený z animovaných scén, v kombinácii s dobovými autentickými zábermi, fotkami, inscenovanými scénami a kombináciou všetkého spomenutého v jednom zábere. Výsledok je na výsosť postmoderný a pripomenie tvorbu Karla Zemana, Baza Luhrmana, Wesa Andersona a určite aj ďalších vizionárov svetovej kinematografie súčasnosti aj minulosti. Nemôžeme sa tváriť, že Držiak má k dispozícii také podmienky, aké mali, respektíve majú, spomenutí tvorcovia a tak nemôžeme očakávať od filmu dokonalý súlad výtvarnej zložky pozostávajúcej z tradičnej ručnej prácičky a CGI efektov. Áno, ak divák použije ako hodnotiaci prvok kvalitu efektov, musí byť jednoznačne sklamaný, naopak, ak jeho kritériom bude hravosť, originalita, radosť z pretvárania vlastných vízií na plátno, bude omnoho spokojnejší. Cesta do nemožna tak zámerne pripomína aj tvorbu Georgesa Melièsa z konca 19. storočia a počiatku toho nasledujúceho, k čomu aj okate odkazuje.

Očarenie výtvarnou stránkou tak bude súvisieť aj s vkusom diváka, kde však môže nastať chyba v komunikácii medzi tvorcami filmu a publikom zvyknutým z kín na naleštenú dokonalosť vysoko rozpočtových hollywoodskych, ale aj európskych produkcií. Máme tu však aj dramaturgickú, o nič menej dôležitú zložku snímky, a tam je situácia ešte o niečo komplikovanejšia. V súčasnej seriálovej dobe nie je najjednoduchšie sa naladiť na zobrazenie tak širokých dejinných a súkromných udalostí a súvislostí v živote jedného človeka a celej Európy v až extrémne skratkovitej forme.  Cesta do nemožna trvá aj so záverečnými titulkami 90 minút a určite si počas jej sledovania každý divák bude občas priať pristaviť sa pri konkrétnej udalosti aspoň na niekoľko minút, prípadne desiatok minút. Toto sa však bude pri každom návštevníkovi kina líšiť, takže vybrať niečo z ponúkaného a rozohrať na istej dejovej línii podrobnejšiu hru, na úkor niektorých ďalších, by bolo značne riskantné.

Ide tak o životopis pripomínajúci Štefánikovo lietanie na dvojplošníkoch, keď z dostatočnej výšky sledujeme v skratke to najdôležitejšie, čo táto význačná osobnosť slovenských a európskych dejín zažila a o čo sa zaslúžila, vrátane bohatého milostného života. Každopádne argument, že ide o materiál vhodný predovšetkým pre spracovanie v podobe produkčne bohatého seriálového spracovania je pravdivý a neprestrelný a možno sa ho jedného dňa dočkáme. Držiak hodil takpovediac rukavicu do ringu. Máme tu síce výsledok značne nedokonalý, ktorý však môžeme s trochou fantázie nazvať ako „najhipsterskejší film v našich kinách tento rok“, a tento prívlastok by mohol znieť ako dostatočne presvedčivý argument pre kúpu lístka do kina pre značnú časť slovenského publika.

Cesta do nemožna, SR, ČR, 2019
Dĺžka: 90 minút
Réžia: Noro Držiak
Scenár: Michal Baláž, Michael Kaboš, Noro Držiak
Kamera: Machel Kaboš
Strih: Michal Kondrla
Hudba: Vladimír Martinka
Hrajú: Tomáš Mischura, Jana Stryková, Petr Vaněk, Kristína Svarinská, Arnošt Goldfram, Judit Bárdos, Ján Greššo, Jan Vondráček, Marek Ťapák, Jana Oľhová a ďalší
Distribúcia: Media Film
Premiéra v SR: 30. októbra 2019
Foto: Media Film