Keď v roku 2009 režisér Ruben Fleischer nakrútil prvý Zombieland, podarilo sa mu inteligentne parodovať kľúčové ingrediencie žánru apokalyptického hororu, vzdať poctu jej dávnym reprezentantom a zároveň remeselne veľmi zručným stvárnením naplniť to, čo divák od daného žánru očakáva. Zabýval svoju víziu zombíkmi zdecimovaného sveta skupinkou veľmi sympatických rôznorodých postáv, ktoré aj cez počiatočné nezhody a rozbroje nakoniec vytvoria o seba sa navzájom starajúcu rodinu.

Columbus (Jesse Eisenberg) sa preventívne riadi množstvom presne stanovených pravidiel prežitia, Tallahassee (Woody Harrelson) hlása filozofiu o tom, že v živote sa treba vedieť radovať aj z maličkostí – nech už len majú podobu ponúkanej možnosti vybiť si potlačovanú zlosť na čomkoľvek, na čo ešte v rozmachu jeho baseballová pálka dosiahne alebo nájdenia síce už nevyrábanej, ale stále vzácne predávanej cukrovinky. Little Rock (Abigail Breslin) využíva svoj zraniteľný zjav ako návnadu pre dôverčivých, zatiaľ čo na nikoho sa zásadne neviažuca Wichita (Emma Stone) dovedie každý podvod rázne až do jeho úspešného konca. Pretože občas si treba dať dobrý pozor aj na tých živých... A tak sa táto podarená rodinka pokúša prežiť, ako sa len dá, pri čom majú v sebe dostatok nadhľadu a žánrových znalostí na komentovanie, aby sa z všadeprítomnej apokalypsy nielenže nezbláznili, ale paradoxne si ju tiež užili. A s nimi aj divák.

Popri dômyselnej grotesknosti akčných a hororových scén efektne nasnímaných kameramanom Chung-hoon Chungom, ktoré ponúkajú nielen bežne stvárnené situácie žánru ale aj množstvo nápaditých ozvláštnení a krvavostí, režisér svojim záujmom o postavy a ich vzťahovú koexistenciu dodáva filmu tiež akýsi zvláštny emocionálny kontrapunkt. Vďaka nemu môže Zombieland: Rana istoty svojou príjemnosťou upútať aj divákov hororový žáner veľmi neobľubujúcich.

Zatiaľ, čo v prvom diely dominoval obraz apokalypsy, v priebehu deja sa pozvoľna vyvinul celkom pekný príbeh o hŕstke zachránených, priateľstve, láske a rodine – čo je možné konštatovať v podstate bez akejkoľvek irónie. Pokračovanie, odohrávajúce sa o desať rokov neskôr, nachádza svoju zápletku práve v  komplikácií ponorkovou chorobou narušených medziľudských vzťahoch: Little Rock zacíti potrebu nájsť si niekoho blízkeho jej veku, s kým by mohla mať vzťah aj mimo uzavretý priestor rodiny. Columbusa a Wichitu zachváti panika po neočakávane vyslovenej žiadosti o ruku. Sú to vlastne bežné každodenné udalosti, ktoré postavy oddelia a vytvoria hlavnú zápletku filmu. To sa pre niekoho môže zdať po inak veľmi vhodne ukončenom príbehu prvého filmu ako snaha tvorcov nadviazať naň nevyžiadaným príbehom. Netrvá však dlho a všetko sa vráti do osvedčených koľají, pričom je divák nakoniec rád, že môže stráviť ďalší príjemný čas sledovaním osudov známych postáv. Zombíci sa však stali natoľko každodennou záležitosťou, že už pre ne ani nepredstavujú takú veľkú hrozbu, ako by mali. To isté platí aj pre divácke očakávania.

Od čias vzniku prvého dielu už filmy obdobného žánru nie sú nijakou zvláštnosťou. Prítomnosť zombíkov v televíznom seriáli Živí mŕtvi z nich urobila niečo už natoľko popkultúrne prevarené, že film Zombieland: Rana istoty by sa bez výraznejšej inovácie od štandardného príbehového vzorca nezaobišiel. Pokiaľ sa v prvom filme odrážala hlavne minulosť žánru, pokračovanie už musí podobným spôsobom reflektovať zmeny, ktoré v ňom nastali za ostatných desať rokov. Vtipným poukázaním na plynutie času je dialogická narážka na tzv. uber, moderný ekvivalent taxi dopravy, ktorý sa medzičasom vyvinul vo svete diváka, zatiaľ čo do života postáv filmu kvôli všadeprítomnej deštrukcií nemal ako zasiahnuť. Narážka na televízny seriál Živí mŕtvi prebieha posmešnou poznámkou o jeho nerealistickosti. Postavy ho síce vidieť nemohli, mali ale možnosť nahliadnuť do jeho komiksovej predlohy.

Keď ústredná rodinka pri jednom z dôležitých zvratov príbehu stretne svoje tak trochu povahové dvojčatá, tvorcovia akoby tým narážali na pre súčasný film toľko charakteristické množstvo remakov, či reštartov. Toto je už ale jeden z tých prvkov, ktoré sa zdajú byť niekedy napriek svojej zjavnej inteligencií samoúčelnými a občas brzdia dej v jeho inak dôslednej gradácií.

Tak, ako sa v rozsiahlej sérií filmov Georgea A. Romera pokračujúcej v tradícií jeho Noci živých mŕtvych, zombíci diel od dielu pozvoľna vyvíjali, expozícia Fleischerovho filmu divákom predstaví pár nových vývojových druhov vtipne hierarchizovaných podľa inteligencie na Homera Simpsona, či Stephena Hawkinga. Keďže postavy majú dlhoročnú prax v tom, ako ich zlikvidovať, prežívajúci po celom svete si vymysleli ocenenie pre najdômyselnejšie zabitie roku. Pomerná ľahkovážnosť situácie tak upriami pozornosť na vzťahové problémy. Pokiaľ sú ešte na začiatku zombíci zdanlivo menšou hrozbou, mutácia predvedie nových takmer nezničiteľných protihráčov – vtipne nazvaných T-800 v ďalšej popkultúrnej narážke na Schwarzeneggerovho Terminátora.

Scenár Davea Callahama, Rhetta Reesea a Paula Wernicka do hry zapája aj nové postavy, aby ozvláštnili najmä vzťahovú rovinu rozprávania. Asi najpamätnejšou je Madison (Zoey Deutch) stručne predstavená Tallahasseeovou vtipnou replikou kriticky konštatujúcou, že doteraz prežila len preto, že zombíci žerú mozgy a ona predsa žiaden nemá. Nové postavy sa občas postarajú aj o pár vhodných prekvapení. Niekedy sa však môže zdať, že hlavne s nástupom povahových dvojníkov je ich už trochu priveľa. Viac je tiež akčných scén, aj keď mnohé z nich sú skutočne vynikajúce a pre mnohých sa stanú hlavným argumentom, prečo sa film oplatí vidieť. Všetkého je viac, ako to už v pokračovaniach býva. Väčšinou to ale nie je na škodu. Pokračovanie síce nemusí v rámci svojho celku byť tak dobré ako pôvodný film, niektoré scény, ale originál v mnohom prekonávajú a rozhodne majú veľký potenciál kultovosti. Oplatí sa tiež neodísť pred skončením záverečných titulkov, pretože ako skvelá bodka za príbehom sa divákovi núka ešte jedno prekvapivé herecké cameo.

Zombieland: Rana istoty (Zombieland: Double Tap), USA, 2019
Dĺžka: 96 minút
Réžia: Ruben Fleicher
Scenár: Dave Callaham, Rhett Reese, Paul Wernick
Kamera: Chung-hoon Chung
Strih: Chris Patterson, Dirk Westervelt
Hudba: David Sardy
Hrajú: Emma Stone, Woody Harrelson, Jesse Eisenberg, Abigail Breslin, Zoey Deutch, Luke Wilson, Rosario Dawson, Avan Jogia, Thomas Middleditch, Victoria Hall, Victor Rivera, Ian Gregg, Devin Mojica a ďalší
Distribúcia: Itafilm
Premiéra v SR: 24. októbra 2019
Foto: Itafilm