Román Emily Brontë Búrlivé výšiny je večným lákadlom pre filmárov. Tentoraz sa, už neviem po koľký raz, pokúsila o jeho filmovú adaptáciu britská režisérka Andrea Arnold a nazvala ho, ako inak, Búrlivé výšiny (mal aj iné názvy).

Nezávislá režisérka Andrea Arnold nie je ani pre nášho diváka neznáma. Za vynikajúci krátkometrážny film Osa (2003) získala Oscara za najlepší krátky film. Prvý celovečerný film nakrútila o tri roky neskôr pod názvom Red Road a hneď dostala v Cannes Cenu poroty a tou istou cenou ju poctili aj za snímku Fish Tank. Nakrútila ešte pozoruhodný film American Honey, a to ručnou kamerou, ktorú použila aj vo svojom štvrtom celovečernom diele Búrlivé výšiny. Po tom čo si s týmto románom pohrali takí režiséri ako Luis Bunuel, Jacques Rivette, William Wyler (Heathcliffa hral Laurence Olivier) nasledovala adaptácia režiséra Roberta Fuesta v hlavnej úlohe s Anne Calder – Marshall a vychádzajúcou hviezdou Timothy Daltonom. Tú, ktorú si asi všetci budú pamätať vznikla pod taktovkou režiséra Petera Kosminskeho s Juliette Binoche a Ralphom Finnesom v hlavných úlohách. Skoro všetky sa držali ducha predlohy, ktorú, samozrejme, vyrozprávali všetci svojským rukopisom. Nedbať na zaužívané konvencie, fragmentovite interpretovať košatý príbeh, bohato ho pretkať krásnymi prírodnými zábermi, sa rozhodla len ona. Pozrime sa aké úskalia si týmto prístupom pripravila.

Po prvé z cigánskeho najdúcha, ktorého majiteľ Veternej hôrky privedie domov a príjme do rodiny, spravila černocha, čo mne až tak veľmi neprekáža, no bolo to zbytočné. Po druhé vynechala dosť podstatné pasáže z predlohy, čo divákovi neznalému predlohy, dosť sťaží orientáciu v deji. Pôvodne som sa rozhodla nič nenaznačiť, veď román je dostatočne známy, ale uvedomila som si, že najmladšia generácia veľa toho nenačíta a sotva siahne po tomto románe. Pre strednú a staršiu to bolo skoro povinné čítanie – tam problém nebude. Pre istotu som sa teda rozhodla v krátkosti naznačiť o čo vlastne v tomto romantickom príbehu o nenaplnenej láske ide. Ako som už spomenula majiteľ usadlosti Veterná hôrka jednu daždivú noc prinesie domov sirotu, ktorú našiel po ceste, a príjme ho za svojho. To netuší akého partnera priniesol svojej nespútanej a divokej dcére Cathy, lebo podobne temperamentnú a neskrotnú povahu má aj osirelý chlapec, ktorého nazve Heathcliff. Lenže brat Catherine, Hindley, ho z duše nenávidí a opovrhuje ním. S Cathy sa zblíži až priveľmi a všetko je v poriadku kým otec rodiny nezomrie. Brat sa zo štúdii vráti s manželkou, stane sa pánom usadlosti a Heathcliff  nesmie spať v dome, bijú ho a robia mu zle. Jediného ochrancu má v Cathy. Keď sa tá náhodou zoznámi so susedným bohatým chlapcom, ktorý ju požiada o ruku a ona súhlasí, utečie nevedno kam. Po rokoch sa vráti, ako celkom zmenený človek, navyše bohatý, usadlosť Veterná hôrka upadá, len láska nasilu odlúčených ľudí pretrváva, a to narobí veľa šarapaty. Toľko by hádam stačilo...
      
Dospelú Cathy hrá Kaya Scodelario a Heathcliffa James Howson. No kým chémia medzi Anne Calder-Marschall a Timothy Daltonom fungovala a ešte viac medzi vynikajúcim Ralphom Finnesom a Juliette Binoche, medzi Kayou a Jamesom veľmi slabo, ba vôbec. Nezahrali svoje party zle, len svoje pocity skôr slovne deklamovali, ako ich prežívali.  Žiaľ, ani detským predstaviteľom sa nedarilo najlepšie. Erotika, napätie tak dôležité v tomto príbehu, sa vytratila. Že režisérka nekládla dôraz na dialógy, ale nahrádzala ich rýchlo sa striedajúci obrazmi, sa jej tentoraz nevyplatilo. A čo už vôbec nedomyslela bolo dokreslenie deja, síce krásnymi obrazmi divokej prírody a živlov. Oceňujem prácu kameramana Robbieho Ryana, snímky sú samo o sebe úchvatné, len pôsobia retardačne a dej ochudobňujú. Ba dokonca miestami je z toho menší chaos. Čo je však predsa len prijateľné, je dôraz na autentické prostredie,  Arnoldová nič neprikrášľuje, veríme, že život v tom čase bol taký, ako ho prezentuje – smutný, krutý a

bezvýchodiskový. A tak sa vynára otázka, ako pristupovať ku klasickým predlohám - inovačne alebo osvedčeným klasickým rozprávaním ? Pravda bude asi uprostred: klasika už veľmi neláka, ale ani prílišné experimenty nemajú úspech. Technika vo filmovom umení už tak pokročila, že si tvorcovia môžu dovoliť takmer všetko, len to musia robiť s mierou a zbytočne nehazardovať s notoricky známou látkou. Tento inovatívny pokus talentovanej režisérke celkom nevyšiel.
     
Cinefilovia možno budú hľadať hlbší význam v novom prístupe, no predpokladám, že divák zbytočné filozofovanie o neobhájiteľnom fakte neprijme. Snímka je miestami až nudná, Heathcliff je skôr spurný a zlostný chlapec ako zamilovaný a vášnivý muž, Cathy tá sa síce snaží, ale dopracovala sa asi len k dvom, sotva postihnuteľným výrazným prejavom, viac dodať postave tiež nedokázala. A neverím ani tvrdeniu, že romantické filmy z minulosti nemajú opodstatnenie. Spoločnosť vo všetkých sférach mimoriadne pokročila (kladne aj záporne), ale čo sa z ľudskej povahy týka nezmenilo sa už stáročia nič, a to sú základné pocity: láska, pomsta, žiarlivosť, lakomstvo, nenávisť, xenofóbia, túžba po moci a nestratil sa ani sklon k sentimentalite. Ak sa z tohto aspektu hodnotíme Búrlivé výšiny tak film čiastočne splnil svoj ciel a navyše môžeme byť šťastní, že tie časy sú minulosťou, nežijeme v dobe tmárstva a pre Európana dnes už v nepochopiteľnej biede a utrpení.

Búrlivé výšiny (Wuthering Heights), Veľká Británia, 2011
Dĺžka: 129 minút
Režia: Andrea Arnold
Scenár: Andrea Arnold, Olivia Hetreed  podľa prelohy Emily Brontë
Kamera: Robbie Ryan
Hrají:James Howson, Kaya Scodelario, Nichola Burley, Oliver Milburn, Paul Hilton, Steve Evets, Solomon Glave, Shannon Beer, Lee Shaw, Amy Wren
Střih: Nicolas Chaudeurge
Scénografie: Helen Scott
Masky: Emma Scott
Kostýmy: Steven Noble
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR. 19. septembra 2019
Foto: Film Europe