Film Pomsta, tematizujúci násilie na ženách je zaujímavé „čítať“ na pozadí spoločenského kontextu, ktorému dominuje  kampaň # me too, diskusie o disproporciách mužských a ženských platov, harasmentu a mnohých ďalších ozvien feministického boja za všetko, čo by malo byť a nie je.

Francúzska debutantka Coralie Fargeat prichádza s bojovnou verziou “ krivdy “ a svojej hrdinke dopraje spektakulárnu satisfakciu. Do luxusnej vily uprostred kalifornskej púšte prichádza milionár Richard (belgický herec Kevin Janssens) so svojou chutnou milenkou Jen (Talianka Mathilde Lutz). Vidina atraktívneho výletu, naplneného sexuálnymi hrami sa začína rozplývať, keď do vily zavíta dvojica Richardových kamarátov. Poľovačka, na ktorú dorazili, naberá s prítomnosťou sexi objektu nový smer. Jen nemá v demonštrácii svojich zvodov prílišné zábrany a apetít oboch mužov rastie. Keď sa Richard vzdiali, jeden z nich Jen znásilní. Obeť sa tak mení na neriadenú a nebezpečnú strelu. Aj vyhrážky, že zavolá Richardovej žene vedú k osudnému rozhodutiu. Jen sa treba zbaviť. Dovedú ju na kraj skalného zrázu a Richard ju sotí do priepasti. Všetko, čo nasleduje, je už z trochu iného žánrového registra. Zázračným spôsobom sa pozviecha, v jaskyni si zacelí ranu, spôsobenú konárom stromu, na ktorý sa nabodla a vydá sa za svojou pomstou. Lolita s lízatkom a okuliarmi v tvare ružových srdiečok sa mení na všemocného démona, divokú ženu s kvérom v ruke.

Režisérke by iste pomohla dôkladnejšia znalosť mýtov a archetypov, ktorým dominuje tento vďačný model hrdinky. Kulisy divokej krajiny, muži-lovci, pripravení k vášnivému prenasledovaniu trofeje, to všetko mohlo slúžiť téme zápasu mužsko-ženských inštinktov s hlbším presahom do témy ľudskej prírody, ktorej stačí málo a dokáže zo seba zhodiť pláštik kultúry a zmeniť sa na svoje zvieracie prototypy. Namiesto toho sme svedkami povrchnej naháňačky s predpokladaným koncom. Jej atraktivita pripomína počítačovú hru s naprogramovanými, technicky dokonale  zvládnutými  situáciami. Chýba im rozvíjaná dramatická stavba, je pozliepaným leporelom, plným krvi a besnenia.

Hra s pravdepodobnosťou môže mať pre niekoho ironický nádych paródie podobných populárnych kasaštykov, obsadených xenoidnými amazonkami, udatne bojujúcimi s mužskými goliášmi až do definitívneho víťazného pokriku  nad  ich smrteľnými kŕčmi. S technologickou perfekciou po ruke tento druh performance môže pobaviť istý segment  náročne nenáročného publika, ale to je tak všetko. Rozdiely a nedostatky sú zreteľnejšie pri porovnaní s konkurujúcim titulom škótskej režisérky Lynne Ramsay Nikdy si nebol (2017). Jej Joe (Joaquin Phoenix) je dokonalou  vraždiacou mašinou. Charakter hrdinu je však dôkladnejšie spracovaný, bývalý príslušník FBI asistuje mocenským štruktúram a vedie v istom zmysle spravodlivú vojnu. Je tieňovou postavou v zápase, kde sú hranice práva a spravodlivosti pohyblivé.

S miernym odstupom môžme tento film zaradiť do portfólia filmov „ženskej vendetty“ a prelustrovať postavu transformovanej príťažlivej odalisky, pre ktorú sa zmenili pravidlá hry a je nútená zohrať úlohu mstivej amazonky. Kultúrna antropológia pozná pojem „kričiacej ženy“, ukrytej v bytostiach  povedzme málo atraktívneho zovňajšku, volajúcej  po všetkom, čo nie je a čo nemá. Jen je obnaženou metaforou tohto obrazu a možno futruje svojou podobou a činmi to, čo sa skrýva aj tam, kde by sme to nikdy nehľadali.

Pomsta (Revenge), Francúzsko, 2017
Dĺžka: 108 minút
Scenár a réžia: Coralie Fargeat.
Kamera: Robrecht Heyvaert
Strih: Jerome Eltabet, Coralie Fargeat, Bruno Safar
Hudba: Robin Coudert, Rob
Hrajú: Matilda Lutz, Kevin Janssens, Vincent Colombe, Guillaume Bouchede, Avant Strangel a ďalší
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 3. mája 2018
Continental film