John Krasinski nie je filmovej scéne žiadnym nováčikom, no súčasne ani hercom, ktorého tvár by ste si výraznejšie pamätali z plagátov. Pokiaľ nepatríte k fanúšikom americkej verzie britského seriálu The Office, s najväčšou pravdepodobnosťou budete mať problém si ho niekam zaradiť. Horor Tiché miesto, kde sedí rovno na troch stoličkách, to však môže veľmi ľahko zmeniť.

Predstavte si, že žijete vo svete, kde nemôžete vydať ani hlások a žiť v úplnom tichu. Že sa vám to zdá ako nemožné? Svojim spôsobom aj je. Svet, v ktorom žijeme, je mimoriadne hlučným miestom, kde sa na vás rôzne zvuky valia zo všetkých strán. Často nie je možné sa im vyhnúť ani pri úplne obyčajných činnostiach. Hrdinom filmu Tiché miesto však neostáva nič iné, iba sa o to pokúšať. Každý hluk totiž znamená bezprostredné ohrozenie života a jediná možnosť, ako prežiť, je nepútať na seba týmto spôsobom výraznejšiu pozornosť.

Divák sa s polu s nimi ocitá v dobe, ktorá ľudom veľmi nepraje. Nevieme presne čo sa na Zemi udialo, ale vieme, že ľudská populácia bola radikálne zdecimovaná. Táto udalosť nastala niekedy pred osemdesiatimideviatimi dňami a veľmi rýchlo sa dozvedáme aj samotný dôvod. Za všetko môžu akési podivné, a zdanlivo nezraniteľné, monštrá, ktoré sú síce slepé, no tento nedostatok hravo kompenzujú extrémne zvýšenou citlivosťou na zvuk. Na bežné zvuky, našťastie, veľmi nereagujú a dajú sa čiastočne oklamať aj pobytom v hlučnejších prírodných podmienkach. No ani tak nie je život v takomto prostredí žiadnou výhrou a už vôbec nie z pohľadu rodiny s viacerými mladšími deťmi.

John Krasinski to v minulosti skúšal už aj ako scenárista, či režisér, na týchto postoch však doposiaľ výraznejšie neuspel. Jeho tretí režijný pokus Tiché miesto, kde je súčasne i spoluautorom scenára je však naozaj poctivým remeslom, ktoré maximálnou možnou mierou ťaží z pomerne originálnej premisy. Zaujímavé je už len to, ako tvorcovia pracujú so samotnými postavami. Tam kde vás niektoré filmy bombardujú jedným košatým dialógom za druhým, tu budete radi za tie krátke chvíle, keď budete počuť postavy používať svoj hlas. Drvivú väčšinu času sa totiž dorozumievajú posunkovou rečou, ktorej znalosť si všetci osvojili kvôli nepočujúcej dcére. No aj napriek mimoriadne úspornej forme komunikácie, kde o nich viete iba to najzákladnejšie, si k nim dokážete vytvoriť vzťah. Svojim správaním si vedia získať vaše sympatie, či aspoň pochopenie, a rozhodne nepôsobia iba ako mäso do mlynčeka. Čo sa týka manželskej dvojice, tam konkrétne pomáha aj uveriteľná chémia - no ešte aby nie, nakoľko partnerku Johna Krasinskeho postavy hrá jeho skutočná manželka Emily Blunt.

To, že sa ústredné charaktery snažia navigovať okolím pokiaľ možno čo najtichším spôsobom, dáva navyše vyniknúť nielen kvalitnej Beltramimo hudbe, ale predovšetkým vynikajúcemu zvuku. Ten je bezosporu najlepším aspektom celého filmu. V bežných scénach sú zvýraznené rôzne ruchy okolia, pri pasážach prezentovaných z dcérinej perspektívy pre zmenu nepočuť ani najmenší šum. Jedine ak pískanie načúvacieho prístroja, ktoré zároveň slúži aj ako indikátor bezprostredného nebezpečia. Film sa inak počas neho rozhodne nevyhýba ani tradičnému zosileniu zvukových efektov, no keďže zakaždým platí, že hlasný zvuk rovná sa skutočný problém, ide o férovú hru s divákom. Napätie každopádne funguje a hneď niekoľko scén sa dokáže svojou intenzitou zapísať do pamäti.

Je naozaj obdivuhodné, že tento koncept, citeľne vhodnejší skôr pre krátkometrážnu záležitosť, takto dobre funguje aj v celovečernej minutáži. Na to, aby si ho divák plne vychutnal, však musí zobrať na milosť i viacero dejových barličiek, ktoré sú i napriek snahe tvorcov o ich maskovanie, prítomné v zápletke od samého začiatku. Sprvoti akurát nie sú až tak výrazné a Shyamalanovské budovanie atmosféry ich dokáže prekrývať. S pribúdajúcimi minútami a stupňujúcim sa bojom o prežitie sa však začínajú čoraz viac vynárať na povrch a niečo podobné platí aj o záverečnej scéne, akokoľvek efektná je celkovým vyznením.

Lenže v skutočnosti to naozaj nijak zvlášť neprekáža. Zámorskí recenzenti sú z Tichého miesta nadšení a dá sa chápať prečo. Vyrozprávať jednoducho pôsobiaci, no po psychologickej stránke dokonale funkčný príbeh, s minimom hercov a za využitia vcelku netradičných postupov, je hodné uznania. O to viac, že sám Krasinski, podľa vlastných slov, hororom nijak zvlášť neholduje. No možno i preto je výsledok taký aký je. Škoda len, že hollywoodski producenti sa až prirýchlo chytili úspechu novej značky a už teraz je v pláne pokračovanie. Neostáva tak nič iné veriť, že ho tvorcovia uchopia správnym spôsobom a nepochovajú slušný koncept hneď druhým dielom.

Tiché miesto ( A Quiet Place) , USA,  2018
Dĺžka: 90 minút
Réžia: John Krasinski
Scenár: John Krasinski, Scott Beck, Bryan Woods
Kamera: Charlotte Bruus Christensen
Strih: Christopher Tellefsen
Hudba: Marco Beltrami
Hrajú: Emily Blunt, John Krasinski, Noah Jupe, Millicent Simmonds, Cade Woodward, Leon Russom a ďalší
Distribúcia: CinemArt.sk
Premiéra v SR: 3. mája 2018
Foto: CinemArt.sk