Nórsky režisér Joachim Trier (1974) sa narodil v Dánsku, študoval vo Veľkej Británii a je považovaný za jedného z najtalentovanejších súčasných škandinávskych filmových tvorcov. Jeho najnovší  film Thelma sa však napriek oceneniu ako jeden z najúspešnejších doma i v zahraničí, dočkal aj kontraverzných kritík.

Príbeh vysokoškoláčky Thelmy (výborný herecký výkon Eli Harboe) je totiž  zmesou rozprávania o najtemnejších ľudských túžbach, rodinnom prekliatí, zakázanej láske i paranormálnych javoch a pohybuje sa kdesi na hranici psychologickej drámy a trileru. Thelma je relatívne krehké stvorenie, ktoré vyrastalo v prísne kresťanskom duchu v rodine všeobecného lekára, ktorému sa vždy so všetkým zdôverovalo a riadilo sa podľa jeho pokynov. Teraz sa ocitla v prvom ročníku na univerzite v Oslo. Cíti sa osamelá a lákajú ju veci, ktoré sú podľa jej katolíckej výchovy veľkým hriechom – alkohol, drogy, sex. Navyše sa zamiluje do spolužiačky Anje (Kaya Wilkins), ktorá jej náklonnosť opätuje. Keď v knižnici odpadne a dostane niečo ako epileptický záchvat, podrobí sa lekárskym vyšetreniam, ktoré ju postupne dovedú k odhaleniu bolestného rodinného tajomstva, ale i istému sebapoznaniu. Zdá sa, že je v nej istá paranormálna sila, ktorou dokáže ubližovať a ničiť...

Reálny dej sa prelína so snami, halucináciami, predstavami, spomienkami. Scenárista Eskil Vogt s režisérom Joachimom Trierom však všetko podávajú tak, že divák si nie je celkom istý, či to, čo vidí, je skutočnosť alebo predstava. Nevraviac o tom, že mnohé predstavy majú symbolický či metaforický význam. Napríklad motív hada ako symbolu hriechu, Satana a sexuálnej túžby, či vtákov, ktorí sa zabíjajú v túžbe po slobode a voľnosti alebo voda v bazéne či v jazere, ktorá je potešením, ale aj hrobom.

Thelma sa považuje na jednej strane za lepšiu, ako tí druhí, na druhej strane čoraz viac pociťuje vinu a zodpovednosť za tragické udalosti, ktoré sa okolo nej dejú od detstva. Lenže útržky spomienok viac naznačujú, než vysvetľujú. Bola od detstva psychicky chorá, či je to všetko súhrn nešťastných náhod? Naozaj stačia jej paranormálne vlastnosti, aby  sa pričinila o smrť tých, ktorí sa jej znepáčia a je schopná v istej situácii aj zázračne uzdravovať ?

Určite, severské pochmúrne až depresívne pôsobiace príbehy s príchuťou  záhadnosti a mystiky sú v móde. Navyše, ak sú literárne či filmársky dobre vystavané. Fanúšikov tohto žánru asi film Thelma zaujme. Ale bežný divák sa možno nevyhne istým pochybnostiam o zmysle tejto výpovede o ps ychike a spôsobe života vysokoškolákov. Zvyknem si klásť otázku: čo chceli tvorcovia vlastne povedať? Domáham sa odpovede o akomsi posolstve. Asi chcem priveľa, lebo priateľka, inak výborná filmová kritička, mi raz s úsmevom zacitovala známeho filmára, že ak sa chcem dočkať nejakej správy, mám ísť na poštu a nie do kina.

Thelma, Nórsko, Francúzsko, Dánsko, Švédsko, 2017
Dĺžka: 116 minút
Réžia: Joachim Trier
Scenár: Joachim Trier, Eskil Kogt
Kamera: Jakob Ihre
Hudba: Ola Flottum
Hrajú: Eili Harboe, Kaya Wilkins, Henrik Radaelsen, Ellen Dorrit Petersen, Grethe Eltervag, Marte Magnusdotter Solem, Anders Mossling, Vanessa Borgli, Steinar Klouman Hallert, Ingrid Giaver, Oskar Pask, Camilla Belsvik a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 15. marca 2018
Foto: ASFK