Severská literatúra, najmä detektívne a kriminálne žánre, sú u nás obľúbené, ale pomaly sa dostáva do povedomia aj ixh kinematografia. V týchto dňoch prichádza do kín snímka režisérky Zaidy Bergroth, nazvaná jednoducho Miami, ktorá sa uviedla už aj v rámci prehliadky severských filmov Scandi.

Ak sa trochu zamyslíme nad svetovou kinematografiou tak čoskoro prídeme k zisteniu, že snímky nakrútené v určitých častiach sveta majú podobné znaky a podobný rukopis. Filmy severských krajín sú väčšinou pochmúrne, balkánski tvorcovia sa prezentujú hravosťou, snúbiacou sa so smútkom, Latinská Amerika sa vyznačuje nevšedným obrazovým stvárnením, príbehmi plnými magickosti, a takto by sme mohli pokračovať. Horšie je to už s prijímaním jednotlivých kinematografií. Vkus našinca je iný ako v západnom svete (vzdialenom skôr myslením ako geografiou) a neprijíma všetko. Napríklad vynikajúce čínske, hongkonské a japonské filmy nie sú mu veľmi po chuti, i keď vyhrávajú skoro na všetkých veľkých medzinárodných filmových fórach. No, našťastie, sa lady akosi prelomili a aj vďaka rôznym monotematickým prehliadkam, si naše obecenstvo začína hľadať cestu aj k iným kinematografiám, čo je len chvályhodné. K spomínaným patrí aj obľúbené Scandi. Diváci si pomaly uvedomujú, že škandinávske filmy sú v mnohom podnetné a veľmi zaujímavé. Patrí k nim aj road movie, pre nás neznámej fínskej režisérky Zaidy Bergroth, Miami.

Snímka sa síce neodohráva na plážach slnečného Miami, ale v treskúcej zime vo Fínsku, ale má s príbehom predsa len niečo spoločné. Pre nevlastné sestry je to vysnívaný raj, ako sa dostať zo šlamastiky, do ktorej sa zamotali. Dievčatá, ktoré majú spoločného otca, spolu nevyrastali, ale celý život túžili jedna po druhej. Mladučká, nevinná Anna (Sonja Kuittinen), po smrti otca vyhľadá svoju staršiu sestru barovú tanečnicu Angelu (Krista Kosonen). Zastihne ju v tej najhoršej chvíli, keď si po predstavení s ňou idú vybaviť svoje účty gangstri, ktorým dlží peniaze. Anna v poslednej chvíli sestru zachráni. A v tej chvili sa začína ich spoločná púť. Nesmelé dievčatko už nechce žiť svoj nudný a usporiadaný život, láka ju svetlo reflektorov, ale najmä blízkosť sestry, po ktorej vždy túžila. Vzťah oboch, dalo by sa povedať je možno zo začiatku vypočítavý, najmä so strany zrelšej a komplikovanej Angely, neskôr však vzájomný. Potrebujú jedna druhú, ako soľ k životu. Začnú spolu vystupovať a sú úspešné, na krk im dýchajú len vydierači, s ktorými sa Angela zaplietla. No a nakoniec sa ukáže, že riešenie, ako sa z toho všetkého dostať, vymyslí nevinná Anna. Kto by to o nej povedal. Dievča je však v podstate slušné, neprekročí hranice zákona, čo sa však už o jej komplikovanejšej sestre povedať nedá. Tá robí jednu hlúposť za druhou a je to na Anne, aby si s tým poradila. Že to nemôže trvať večne je od začiatku jasné, nejasné je len to, ktorej z nich sa podarí splniť svoj sen a odísť za lepším životom do Miami.

Režisérka, ktorá je zároveň aj spoluautorkou scenára s Janom Forsströmom, si mimoriadne dala záležať na odlíšení oboch dievčat, a to nenápadnými maličkosťami. Kým Anna nie je nábožná, ale má v sebe pevne zakódované, čo je správne, čo nie, Angela sa každý večer modlí, poďakuje za deň čo prežili, ale nerozozná ani jemné nuansy morálky, nie to ešte zásadné zákonitosti slušného života. Žije neustále na hrane, z pádu do priepasti ju v nejednom momente zachráni len Anna. Obe dievčatá, v tejto zaujímavej road movie, sú tak trochu severskou odrodou slávnej dvojice z filmu Thelma a Louise od Ridleyho Scotta. Tiež sa ženú do záhuby, ale fínska režisérka svojim hrdinkám predsa len dala možnosť záchrannej brzdy. Prekvapujúco a nečakane jedna z nich ju dokáže použiť. Ich vzťah je vykreslený veľmi farbisto, v podstate sú to pekné mladé ženy, ktoré by sa mali tešiť zo života, ale nemajú nikoho – len jedna druhú. Sú osamotené, chyba im láskavá ruka, prosto teplo domova. Nahrádzajú si ho svojou blízkosťou, spolupatričnosťou  a snahou byť vždy nápomocná jedna druhej. Nie je to idylický vzťah, prekážok k vzájomnej spokojnosti je neúrekom, nechýbajú ani malé zvady, ktoré však kompenzuje vzájomné porozumenie a snaha dostať sa z područia vagabundov za každú cenu. No, že to nebude také jednoduché, je jasné.

Miami je pozoruhodné aj zrelými hereckými výkonmi hlavných predstaviteliek. Rozporuplnú postavu Angely zahrala  Krista Kosonen veľmi pôsobivo. Zdôraznila jej rozorvanosť, ľahkomyselnosť, ale aj túžbu po láske a uznaní. Mimoriadne presvedčivá je Sonja Kuittinen v úlohe na prvý pohľad naivnej, nakoniec rafinovanej a vynachádzavej Anny. Ona je tá farbistejšia osobnosť, lebo skrýva v sebe síce tiež trochu ľahkomyselnosť, ale zároveň aj dostatok zodpovednosti. Kým staršia nemá mieru, mladšia ju pozná. A celkovú atmosféru dokonale dokreslí ponurá a pôsobivá kamera Henriho Blomberga, ktorý vyčaroval na jednej strane ponurosť a bezvýchodiskovosť hrdiniek i krajiny, na druhej ukázal v plnej kráse neúprosnú fínsku zimu, na striedačku s peknými zábermi tanečných vystúpení.

Miami nie je špičkové dielo fínskej kinematografie, ale nepatrí ani k filmom, na ktoré sa zabúda. Pre jeho naliehavé posolstvo o spolupatričnosti, túžbe po láske a problémy, ktoré vznikajú preto, že nemáme dostatočné zázemie  a trpíme citovou prázdnotou. Road movie, o túžbe v lepší život a pokus o  únik z gangsterskej džungle, sa oplatí vidieť.  
 
Miami, Fínsko, 2017
Dĺžka: 119 minút
Réžia: Zaida Bergroth
Scenár: Zaida Bergroth, Jan Forsström
Kamera: Henri Blomberg
Strih: Samu Heikkilä
Hudba: Matthias Petsche
Hrajú: Krista Kosonen, Sonja Kuittinen, Alex Anton, Juhan Ulfsak, Christian Lundroos, Kristian Smeds, Pirkko Hämäläinen, Juha Kehtola, Miika Soini, Markus Tilli, Lauri Untamo, Janne Reinikainen, Anton Jokikunnas, Hanna Vahtikari, Sauli Wahlstén, Aimo Räsänen a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 22. februára 2018
Foto: Film Europe