Poznáme to všetci: s radosťou a pôžitkom si obujeme nové ponožky, tešíme sa z nich… po prvé pranie. Je to len krátka radosť. Po čase nie a nie nájsť celý pár. Akoby jednu z nich zožrala nejaká zlomyseľná príšerka. Podľa Pavla Šruta a Galiny Miklínovej je to pravda. Môžu za to Lichožrúti – a nakrútili o nich aj film. So slovenskou koprodukčnou účasťou. Držte si ponožky, ideme z kopca!

Napriek tomu, že v 20. rokoch 20. storočia bola v USA stále legálna výroba heroínu ako aj fajčenie marihuany, v dejinách USA toto obdobie znamenalo aj začiatok platnosti Volsteadovho zákona, teda najtvrdšej prohibície. Podľa vznešených utopických teórií malo dôjsť k vykoreneniu všetkého zla, súvisiaceho s požívaním alkoholických nápojov. Opak bol však pravdou a prohobícia inštitucionalizovala organizovaný zločin na čele s mafiánskymi bossmi.

V temne hučiacom lietadle sedí mladý muž v šiltovke s unavenými očami. Mimo obrazu počuť jeho vnútorný monológ, v ktorom zaznie aj veta: Je mnoho dôvodov odísť z domu, je mnoho dôvodov vrátiť sa. On sám má jeden jediný: Povedať rodine, že zomiera. Tak sa začína kanadsko-francúzsky film Je to len koniec sveta, šiesty filmový opus kanadského „zázračného dieťaťa“, herca, režiséra, scenáristu a strihača Xaviera Dolana (1989), ktorý získal na vlaňajšom filmovom festivale v Cannes Veľkú cenu poroty.

Keď sa z vašej knihy predá v zámorí viac ako 160 tisíc kusov, je to síce pekné, ale nijak zvlášť úctyhodné číslo. Nie tak na Slovensku, kde ide o úspech hodný povšimnutia. Eva Urbaníková, známa aj ako Evita, svojou knihou Všetko alebo nič svojho času zvalcovala kníhkupectvá a niet divu, že sa začalo uvažovať o filmovej adaptácii.

Danis Tanović upútal na seba pozornosť vynikajúcim  filmom Krajina nikoho a získal zaň všetky dôležité ceny. Jeho najnovší metaforický príbeh má názov Smrť v Sarajeve a odohráva kde inde ako v Sarajeve.

Jeden z prvých tohtoročných blockbustrov, Veľký čínsky múr, rozhodne nepatril medzi tie absolútne najočakávanejšie filmy. Americká časť hereckého ansámblu - Matt Damon, Willem Dafoe a Pedro Pascal - síce patrí medzi úzku či užšiu hollywoodsku špičku, ale predsa len ide o film čínskeho režiséra nakrútený v čínskych reáliách o čínskej legende a dominantne v čínskej produkcii.

Meno režiséra Stephana Ricka je v naších končinách pomerne neznáme. Avšak, nemecký režisér a scenárista študoval na niekoľkých prestížnych filmových a televíznych univerzitách v Mníchove, v Bochume, spolkovej krajine Bádensko-Württembersko, či v New Yorku odbory od asistenta kamery, cez filmové a televízne štúdiá až po históriu umenia.

Pôvodný scenár Pasažierov od Johna Spaihtsa vznikol ešte v roku 2007, čo je už relatívne dávno. Najmä ak zoberieme do úvahy, že už vtedy vzbudzoval v Hollywoode veľký záujem, lenže dlho to s ním nevyzeralo práve optimisticky. Keď sa už zdalo, že ostane len pri scenári, nakoľko padla aj verzia s Keanu Reevesom a Emily Blunt, situáciu zachránilo Sony Pictures. Tomu sa podarilo získať práva a vďaka nim mohli Pasažieri konečne uzrieť svetlo sveta.

Ak vôbec španielsko-kanadský „rodinný digitálne animovaný film“ Ozzy niečo dokázal, tak len potvrdiť, že guráž niektorých filmárov nepozná hranice: od nakrúcania ich neodradí nedostatok peňazí ani absencia nápadov, zmyslu pre humor, zručností a skúseností.