Smrť v Sarajeve (Smrt u Sarajevu)

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Sarajevo3 resizeDanis Tanović upútal na seba pozornosť vynikajúcim  filmom Krajina nikoho a získal zaň všetky dôležité ceny. Jeho najnovší metaforický príbeh má názov Smrť v Sarajeve a odohráva kde inde ako v Sarajeve.

Za spomínanú snímku Krajina nikoho (2001) získal Oscara a Zlatý glóbus za najlepší cudzojazyčný film, Európsku filmovú cenu, Cenu za scenár na festivale v Cannes a Césara za najlepší prvý film. Viac sa získať ani nedá. Odvtedy už nedosiahol taký úspech ani so segmentom z poviedkového filmu 11´09´01, ani s filmom Peklo, nakrútenom podľa scenára Krzysztofa Kieślowskeho, ani so snímkami Oči vojny a Cirkus Columbia. No, aj keď ich nezdobia Oscar a Zlatý glóbus vždy sú to diela, na ktoré sa nezabúda.

Sarajevo2 resizeBosniansky rodák Danis Tanović (1969), ktorý v roku 1998 dostal belgické štátne občianstvo, sa usadil v Paríži.
V prvých rokoch občianskej vojny pracoval v archíve dokumentárnych filmov v Sarajeve, réžiu však vyštudoval v Bruseli. Tanović teda dôverne pozná problémy svojej krajiny a patrí k tvorcom, ktorí sa neupokoja s parciálnym, úzkoprsým pohľadom na chod sveta, ale vidia veci v širších dejinných súvislostiach. Takým je aj jeho film Smrť v Sarajeve. Kto sa však aspoň trochu nevyzná v spletitých vzťahoch Balkánu a dejepis nebol jeho najobľúbenejším predmetom, bude z filmu zmätený. Snímka je totiž diskusiou, s hlbokým filozofickým podtextom, o problémoch Európy ako takej a aj politickým thrillerom, okorenenom tragikomickými prvkami. Príbeh je situovaný do sarajevského päťhviezdičkového Hotela Evropa.

Snímka je predovšetkým provokáciou k zamysleniu sa nad dejinami, čo sa udialo, prečo a aké to malo dôsledky a s čím sa starý kontinent dodnes nevyrovnal. No nič ducha povznášajúce. Guľka, ktorú v roku 1914 vystrelil Gavrilo Sarajevo resizePrincip na následníka trónu Františka Jozefa akoby nechcela prestať putovať dejinami. Neustála sviští a zanecháva spúšť. Príbeh je situovaný do troch príbehov, ktoré sa neustále prelínajú. Prvým je živé nakrúcanie na streche hotela o atentáte Gavrila Principa, v ktorom sa pátra a hľadá odpoveď na otázku: je Gavrilo hrdina alebo vrah. Novinárka sa snaží dopátrať pravdy a jedným z diskutujúcich je aj potomok slávneho atentátnika, ktorý tiež vystupuje pod menom Gavrilo Princip. Totiž v rodine každého druhého mužského potomka nazvú Gavrilo. Hovorí o sebe, že je obyčajným dedinským chlapcom bez budúcnosti. Politicky je však fundovaný až mimoriadne. Prichádza so zbraňou niekoho zastreliť – koho to ešte nevie. Búrlivá diskusia medzi Gavrilom a novinárkou je učebnicový príklad diskusie o búrlivých dejinách bývalej Juhoslávie, problémoch, ktoré ešte stále nie sú zažehnané a možno nikdy nebudú. Možno ich utlmiť, ale zniesť zo sveta asi ťažko. Napríklad obyvatelia Bosny a Hercegoviny neustále obviňujú Srbov a Chorvátov, že si svoje problémy vždy riešili na ich území. Argumentov pre a Sarajevo5 resizeproti  je toľko, že niet konca kraja. Mimochodom ostrá výmena názorov medzi Gabrilom a novinárkou je v podstate esenciou celého príbehu, ktorý ďaleko prekračuje hranice krajiny a v neposlednom rade naznačí aj problémy celého európskeho kontinentu.   

Druhý príbeh sa sústredí na neznámeho veľmi váženého cudzinca, ktorý sa zavrie do svojej izby a neustále si opakuje text o atentáte a politických problémoch celej Európy. Zo začiatku sa nevie, či je to politik, ktorý má rečniť na výročí sarajevského atentátu, alebo herec. Čo sa z hosťa, ktorého neustále sledujú  kamery namontované do jeho izby vykľuje, je prekvapením. Tretia epizóda je hádam najkrutejšia – ukáže pravú tvár súčasnej Bosny a Hercegoviny. Hotel mái veľké dlhy, zamestnanci dva mesiace nedostali výplatu, banky nie sú ochotné to ďalej kryť, riaditeľ robí čo môže, navyše má na krku štrajk zamestnancov, a to práve počas osláv. Situácia je bezvýchodisková, a tak sa musí obrátiť na miestnu mafiu, aby zasiahla. Tá je všemocná a má v hoteli Sarajevo4 resizesvoj klub. Pochopiteľne brutálnou silou, predovšetkým likvidáciou vodcu štrajku. Situácia naberie obrátky v tom momente, keď sa po odrovnaní organizátora štrajku, ujme tejto funkcie najstaršia zamestnankyňa z práčovne, nanešťastie, matka jedinej najlojálnejšej zamestnankyne hotela. A obraz krajiny je kompletný. A nielen tohto kúska Balkánu, ale celej rozkolísanej Európy. Nepokoje, nevraživosť, nacionalizmus, xenofóbia intolerancia, vyčíňanie mafie, jej vplyv na chod štátov, nedostatok financií, priepastné rozdiely medzi krajinami, atentáty, blázni strieľajúci hlava-nehlava, zdanlivo bez dôvodu – to všetko je obsiahnuté v tomto modelovom príbehu odohrávajúcom sa v izbách a na dlhých chodbách jedného slávneho hotela.

Snímka sa však sústreďuje najmä o pocity a problémy krajiny, ktorá nevie, čo ju čaká. Má sa stať súčasťou  takmer Sarajevo6 resizerovnako roztrasenej Európy, ktorá sa na vraždenie v Srebrenici, odstreľovanie krásneho Dubrovníka a vojny v Sarajeve len prizerala ? Čo by jej toto spojenectvo prinieslo ? Možno trochu viac istoty, ale nie sú si tým takí istí. A práve táto neistota, strata stálych hodnôt a životných istôt, je podstatou celého príbehu. Balkán, považovaný za neustále ohnisko nepokoja, sa pomaly ale isto preniesol na celý kontinent. Dnes už nikto nevie odhadnúť, či to celé spustila tá nešťastná vystrelená guľka v Sarajeve. Možno. Stopercentne isté to však nie je.

Na film Smrť v Sarajeve, mnohovrstvovú sondu o súčasnom svete, v ktorej je veľa prekvapivým momentov a načrtnutých tém na zamyslenie sa, by mal isť divák, ktorého zaujíma osud sveta, a to do tej miery, že sa nad tým skutočne aj zamyslí. Myslím si, že to bude skôr návštevník filmových klubov, ale čo ak sa mýlim. Keby film zaujal širšie publikum bola by som veľmi príjemne prekvapená.

Smrť v Sarajeve (Smrt u Sarajevu), Bosna a Hercegovina , Francúzsko 2016
Dĺžka: 85 minút
Scenár a réžia: Danis Tanović
Kamera: Erol Zubcević
Strih: Redzinald Simek
Hudba: Mirza Tahirovic
Hrajú: Snežana Marković, Izudin Bajrović, Vedrana Seksan, Muhamed Hadžović, Faketa Salihbegović, Edin Avdagić Koja, Jacques Weber, Aleksandar Seksan Rijad Gvozden a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 12. januára 2017
Foto: Film Europe

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.