Krotká (Une femme douce/ A gentle Creature)

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Krotka resizeJe neraz veľmi osožné vidieť film s časovým odstupom. Osožné bolo teda, pol roka po uvedení v Cannes, znovu si pozrieť najnovší film Sergeja Loznicu Krotká. Na festivale som ho vnímala menej kriticky, i keď výsledný dojem zo 143 minútovej snímky sa v podstate, až na malé korekcie, nezmenil. Film zaradila Film Europe Media Company aj do prehliadky Be2Can 4.

Sergejovi Loznicovi, pôvodným povolaním matematikovi, učarovala réžia a začínal s dokumentárnymi snímkami. Na filmovom festivale v Cannes sa uviedol v roku 2010 celovečernou snímkou Moje šťastie, o dva roky neskôr nasledoval film V hmle a tohto roku Krotká, ktorá má byť voľnou adaptáciou Dostojevkého románu. Podotýkam, že bieloruský režisér pracujúci na Ukrajine, narábal s témou viac ako voľne. Až príliš voľne. Musím priznať, že z troch spomínaných diel na najviac zaujal film Moje šťastie, ktorý Krotká neprekonala.

O čo teda vo filme ide. Predovšetkým zabudnite na príbeh o mladej krásnej manželke starého muža, ktorý tak Krotka2 resizepôsobilo nakrútil Stanislav Barabáš a neskôr Robert Bresson. Aj tu síce ide o mladú ženu, ktorá rozhodne neočaruje svojou krásou, ale skôr uboleným výrazom. Zavreli jej totiž manžela, ktorý sedí za niečo čo nikdy neurobil. Jedného dňa sa jej z väzenia vráti balík, ktorý mu pravidelne posiela. Rozhodne sa odcestovať zo zabudnutej dedinky, skôr nejakej samotky, kde si aj líšky dávajú dobrú noc, do sveta pre ňu neznámeho a balík osobne odovzdať manželovi. No to zrejme nemala robiť. Zažije neuveriteľné šikanovanie, byrokraciu, korupciu a neochotu pomôcť. Neberú ju nikde ako človeka, len ako niekoho, ktorý zbytočne chce niečo, čo aj tak nedostane a len obťažuje necitlivých úradníkov. Osobná prehliadka, kým jej povolia cestu do väznice, je ponižujúca, aby bola ešte ponižujúcejšia, keď sa dožaduje arogantnej babizne, aby balík, doplnený novými potravinami, odovzdali jej manželovi do väzenia. Nedáme a hotovo – choď preč! To sa opakuje neraz. Zúfalá žena nevie, čo si má o tom myslieť, a tak sa zákonite zapletie so všelijakými čudnými indivíduami, aby sa dostala ďalej. Stretáva sa však všade len s podvodníkmi, ožranmi a prostitútkami. Všetci jej klamú a z tohto bludného kruhu niet východiska. Nakoniec sa dostane k nejakému výboru na ochranu ľudských práv, kde jej aspoň stará úradníčka dá radu, že jej sťažnosť síce zaevidujú, ale osobne jej radí, aby ju radšej stiahla. Všetci, čo sa doteraz sťažovali, mali potom veľké nepríjemnosti. Zdá sa však, že toto neskúsené a životom utláčané stvorenie má v sebe aspoň iskru vzdoru a nevzdáva sa. Či jej to pomôže nevedno...

Krotka3 resizeO Loznicovi sa nutne žiada povedať, že nakrúca takmer vždy príbehy plné beznádeje, skepsy a násilia. Jeho hrdinami sú ľudia na pokraji spoločnosti - alkoholici, skrachovanci, prostitútky, zlodeji, vrahovia. Až vás neopustí myšlienka, či sú v tej krajine aj normálni ľudia ? Samozrejme, že sú, len režisér takto prezentuje sublimát zla, ktorý stále ešte pretrváva v spoločnosti. Zla, ktoré jeden blázon na čele krajiny, legalizoval a v podstate všetkých uvrhol do „väzenia“. Budova ošarpanej väznice je, aj v tomto metaforickom príbehu, len rekvizitou na zdôraznenie, že žalár je v hlavách ľudí, ich dušiach a kladie si otázku, či sa im ho raz vôbec podarí zbúrať. Vyjsť na svetlo a nadýchať sa čerstvého vzduchu. Loznica je skeptický, nedáva svojim hrdinom ani voľbu, ani veľkú nádej. Krotká v podaní Vasiliny Makotsevovej je pasívna, ale zároveň aj tak trochu rebel, či skôr tvrdohlavá. Nechápe čo sa to vlastne okolo nej deje, ale ide ako buldog ďalej. Tvorcov nekompromisný obraz spoločnosti je alarmujúci a odstrašujúci, ale je, žiaľ, aj zároveň stavom ubolenej ruskej duše. Divákovi, ktorý je ku koncu už unavený z toľkých nechutností a zbytočne dlhej metráže, neostáva nič iné len týchto ľudí ľutovať. A zároveň si želať, aby sa tým čoho sme svedkami, teda dedičstvom Stalinovej totality, už nikdy nestretli.

Krotka4 resizeChápala som Loznicov zámer, že to najhoršie na čo chcel poukázať, dal do snovej podoby. Ako realitu nemal ani on odvahu to vyriecť tak jednoznačne. V sne defilujú pred divákom ako v panoptiku všetky vzorky ľudských indivíduí (oslovujú sa súdruhovia) od riaditeľa, vysokých funkcionárov až po malé úradníčky a nič neznamenajúcich ľudí, aby vzorka spoločnosti bola kompletná. A práve táto pasáž, ktorá mala byť najsilnejšia, je strnulá, divadelná, s priamymi a nepriamymi citáciami z klasickej literatúry. Ani sa mi nechce veriť, že sa tak výraznému filmárovi podarilo tak skĺznuť do teatrálnosti a odkloniť sa od svojho osobitého filmového jazyka. Priznám sa, že toto som si pri prvom pozretí až tak nevšimla. Škoda, lebo práve táto pasáž mala byť odstrašujúcim príkladom, čo predchádzajúce roky, v ktorých ľuďom desaťročia vymývali mozgy, s nimi urobilo. Ostali z nich len manipulovateľné trosky, recitujúce naučené a žiadané texty, v ničom nevybočujúce z toho, čo sa od nich očakáva. Prosto bábky.

Krotka5 resizeSama som si nie celkom istá touto interpretáciou, lebo hlavná hrdinka, ktorá podľa mojej mienky nemá nič spoločné s Dostojevského Krotkou, je síce utrápená a naivná dušička, ale niečo zdravého v nej predsa len drieme. Tým, že sa nevzdáva a vie, že jej boj je vopred prehratá bitka (možno nie vojna) predsa len do tejto krutej alegórie o stave ruskej duše, vnáša akúsi nádej. Malilinkú, ale nejakú, nejasnú. Neverím totiž, že by sa nenašli odvážni jedinci, ktorí sa vydajú na cestu za svetielkom na konci tunela. Mnohí to možno už aj urobili. Som o tom presvedčená. Napriek výhradám (režisérska neujasnenosť- realita zmixovaná s teatrálnosťou a pátosom) však odporúčam si tento film pozrieť a pretrpieť tých 143 minút hnusu a beznádeje, aby sme si pripomenuli čoho sme sa zbavili, aj keď ani súčasnosť nie je najružovejšia.   

Krotka (Une femme douce, / Кроткая / Лагідна / A Gentle Creature), Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Lotyšsko, Rusko, Ukrajina), 2017
Dĺžka:143 minút
Scenár a réžia: Sergej Loznica
Kamera: Oleg Mutu
Strih: Danielius Kokanauskis
Hrajú: Vasilina Makovtseva, Valeriu Andriuta, Sergei Kolesov, Lija Achedžakova, Boris Kamorzin, Viktor Nemets a ďalší
Distribúcia: Film Europe Media Company, Be2Can
Premiéra v SR:  12. októbra 2017
Foto: Film Europe MC

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.