Mladý úspešný finančník Lockhart (Dane DeHaan) na nariadenie vedenia firmy prichádza do sanatória, umiestneného vo švajčiarskych Alpách, aby odtiaľ priviedol naspäť pána Pembrokea, svojho hlavného šéfa. Ten sa dobrovoľne prihlásil na zvláštnu liečbu, vedenú démonickým riaditeľom kliniky doktorom Volmerom (Jason Isaacs). Pôvodne jednodňová návšteva sa po nešťastnej autonehode mení na dlhodobejší pobyt.

Lockhart postupne odhaľuje tajomstvá, ukryté v útrobách starého zámku, kde je klinika prevádzkovaná. Spomedzi pacientov sa viac zbližuje iba s mladým a pekným dievčaťom Hannah (Mia Goth), ktorá má k Volmerovi bližšie ako ostatí, výsostne starí a bohatí pacienti. Z Lockharta sa tak stáva nedobrovoľný pacient, zároveň však jeho postava funguje ako detektív a divák spoločne s ním sleduje stopy, vedúce k odhaleniu tajomstiev kliniky a jej vedenia. Pritom vôbec nie je isté, či je Lockart spoľahlivým rozprávačom a práve táto neistota by chcela byť hlavným zdrojom napätia snímky.

Gore Verbinski má na konte okrem notoricky známej pirátskej trilógie s Jackom Sparrowom a moderného animovaného westernu Rango (2011) rovnomenný remake japonského hororu Kruh (1999, nová verzia je z roku 2002), ktorý už dnes patrí medzi klasiky žánru. Dokázal, že pojem americký remake nemusí byť iba hanlivým označením a prvoplánovou snahou o globálne žmýkanie peňazí pôvodne lokálnej značky. Verbinski preukázal cit pre budovanie napätia a tajomnej atmosféry, presné načasovanie funkčných "ľakačiek", a ako základ mu poslúžil výborný prepis pôvodného japonského scenára a knižnej predlohy osvedčeným scenáristom Ehrenom Krugerom. Práve úspech Kruhu vzbudzuje vysoké očakávania aj v prípade Lieku na život, návratu Verbinského k hororovému žánru. Bohužiaľ, sa ukazuje, že režisér za 15 rokov nakrúcania vysokorozpočtových blokbasterov nie je plnohodnotne schopný nadviazať na starú formu.

Pritom všetko je na svojom mieste. Architekti vykonali skutočne výbornú prácu a lokácie nemohli byť zvolené vhodnejšie. To sa týka ako krásnych exteriérov v horách, tak rozľahlých aj klaustrofobických miestností interiérov kliniky. Scenár pracuje s klasickými hororovými prvkami, známymi už od počiatkov kinematografie a, samozrejme, aj z literatúry. Expozícia je tak veľmi presvedčivá a uvádza diváka do vhodne vytvoreného fiktívneho sveta. Ihneď si všimneme zámernú béčkovitosť diela a začneme ju brať ako súčasť hry. Nie je určite tajomstvom, že Liek na život sa inšpiroval klasickými malými a lacnými horormi anglického štúdia Hammer, ktoré žali slávu v 50. a 60. rokoch minulého storočia alebo rovnako starými hororovými filmami amerického kráľa béčkovej tvorby Rogera Cormana. Pokiaľ niektoré ich výtvory poznáte, napríklad Cormanovu Masku červenej smrti (1964), tento tvorivý zámer určite ihneď odhalíte. Bohužiaľ, táto paralela v 21. storočí nefunguje dokonale podľa predstáv autorov a osobne za hlavnú príčinu neúspechu považujem až prílišnú okázalosť a vzbudzovanie vysokých ambícií Lieku na život.

Verbinski pracuje s niekoľkými motívmi a témami, opakujú sa tu rôzne hororové výjavy a divák nadobudne trochu falošný pocit, že v závere sa všetko dokonale prepojí a film poskytne uspokojivé vysvetlenie otázok a bohaté myšlienkové podnety na premýšľanie. Niekedy sa mu darí pracovať s motívmi lepšie, ako materstvo a s tým úzko súvisiaca voda, inokedy horšie, napríklad až otravne všadeprítomní úhory. Scenár sa nebojí filozofovať aj na ontologickej báze, čo je však v konečnom dôsledku v rozpore s onou chytrou béčkovitosťou. Že je možné nakrútiť plnohodnotné umelecké dielo na béčkovom základe, dokázal pre pár rokmi Scorsese v Prekliatom ostrove (2010), lenže priznajme si, Verbinski nemá na to hrať tú úplne najvyššiu hollywoodsku ligu. Taktiež Dane DeHaan nie je Leonardo Di Caprio a vo svojej úlohe nepôsobí najpresvedčivejším dojmom, i keď typologicky sem presne zapadá. Autori sa snažia štylizovať  Jasona Isaacsa v úlohe šialeného lekára ako legendárnu hlavnú hviezdu štúdia Hammer Vincenta Pricea, v takmer totožnej úlohe ma však viac presvedčil v nedávnom netflixovskom seriáli The OA (2016). Z hereckého ansámblu tak najlepšie vychádza Mia Goth ako Hannah, pretože jej postava prechádza najvýraznejšími vnútornými aj vonkajšími zmenami.

Liek na život okrem spomínaných nedostatkov dopláca ja na prehnanú stopáž. Neustále sledujeme Lockhartove potulky po temných chodbách nemocnice, aby sme spoločne s ním odhaľovali jej tajomstvá. Po čase už takýto spôsob rozprávania začne pôsobiť značne monotónnym dojmom, pretože dej sa často neposunie po dlhých minútach takmer vôbec vpred. Taktiež ani retrospektívy z Lockartovej minulosti, opäť s výrazným motívom vody, sa v závere dostatočne neprepoja s dianím v sanatóriu. Liek na život ponúka aj zopár silnejších a sugestívne nakrútených scén, ale v spojení s tými slabšími a rozpačitejšími nedokážu vytvoriť dostatočne fungujúci a koherentný celok.

Liek na život (A Cure for Wellness),USA, Nemecko, 2017)
Dĺžka: 146 minút
Réžia: Gore Verbinski
Scenár: Justin Haythe, Gore Verbinski
Kamera: Bojan Bazelli.
Strih: Pete Beaudreau, Lance Pereira
Hudba: Benjamin Wallfisch
Hrajú: Dane DeHaan Dane DeHaan, Jason Isaacs, Mia Goth, Celia Imrie, Adrian Schiller, Lisa Banes, Carl Lumbly, Susanne Wuest, Magnus Krepper, Natalia Bobrich, Eric Todd, Ivo Nandi, Johannes Krisch, Judith Hoersch , Jason Babinsky a ďalší
Distribúcia: CinemArt
Premiéra v SR: 16. februára 2017
Foto: CinemArt