Meno režiséra Gartha Davisa je v naších končinách pomerne neznáme. Ak niekto o tomto austrálskom televízno – filmovom režisérovi počul, tak najpravdepodobnejšie za jeho krimi mysteriózny seriál o mladom dievčati, ktoré sa pokúsi o samovraždu v jazere pod názvom Top of the Lake (2013), nakrútený s novozélandskou režisérkou Jane Champion.

Seriál získal nominácie v niekoľkých kategóriách prestížnych ocenení ako BAFTA alebo Emmy. V súvislosti s mnohými oceneniami, Garth Davis vyhral ocenenie Zlatého leva na Medzinárodnom festivale kreativity v Cannes a Lione, či cenu edukatívnej charity Dizajn a umelecká réžia za jeho činnosť v oblasti reklamy. Davisov prvý celovečerný film Lion reflektuje príbeh malého indického chlapca Sarooa, ktorý sa v jednú nočnú pracovnú ,,smenu“ stratí svojmu staršiemu bratovi Gudduovi. Saroo sa tak od útleho destva potuluje po nebezpečných uliciach Indie a urputne sa snaží nájsť cestu späť domov, k svojej skutočnej rodine.

Formálne spracovanie filmu je z väčšej časti konvenčné, ale nevytvára dojem ošúchaného klišé. Napriek tomu, že sa nachádzame v prostredí krajiny s kamenistým, prašným a močaristým povrchom, miestami máme pocit, že táto nehostinná krajina je vo svojej podstate pôvabná a krásna. Prostriedkom pre navodenie pozitívnej atmosféry z tohto kúsku zeme sú poetické zábery na teplú oranžovú krajinu, s roztomilým chlapčekom ufúľaným špinou ulice, s prenikavým pohľadom, bosými nohami a rojom žltých motýľov, ktoré vytváraju mnohovrstevnatú kompozíciu týchto záberov. Tieto sekvencie sú nositeľmi surreálnej línie Liona, kedy sme doslova vytrhnutí z naturalistickej reality a s chlapčekom prežívame a zdieľame pocity štastia.

Osudy Sarooa sú rozdelené do dvoch častí. Prvou je jeho detstvo v Indii. Malý stratený Saroo sa putuje neznámou krajinou a ako sa hovorí aj ,,školou života“. Prichádza na to, že sa pohybuje vo veľmi nebezpečnom prostredí a osoby, u ktorých nachádza útočisko, mu nie vždy chcú skutočne pomôcť. Skôr sa nám zdá, že mu ozajstnú pomoc neposkytne nikto nikdy. Napriek rôznym peripetiám sa však chlapec dostáva do adoptívnej rodiny vo vzdialenej Austrálii, teda pre chlapca neznámej krajiny. Druhá časť sa odohráva ešte čiastočne v jeho destve, ale majoritná časť už v jeho dospelosti, keď si uvedomuje, že chce poznať svoj pôvod a chce ešte raz vidieť svoju biologickú rodinu.

V tomto momente prichádzame do tej o niečo formálne inovatívnejšej polovice filmu. Dospelý Saroo si spomína na chvíle prežité so svojim bratom i matkou a my sa môžeme dívať na paralelné viacexpozície a retrospektívy z jeho súčasného života v koexistencii so životom jeho príbuzných v čase, keď sa ako malý chlapec stratil. Všetky tieto spomienky sa vynárajú ako asociácie na nejakú činnosť, ktorú s bratom robili spolu, na horko – ťažko vypracované jedlo pre ich matku, na jednotlivé slová v miestom dialekte evokujúce potláčané spomienky. Všetky tieto záblesky minulosti, naviazané na prítomnosť hlavného hrdinu, sú ako epizódky celých takmer tridsiatich rokov jeho života a latentne vyvolávajú dojem puzzle filmu. Skratkovitosťou v časových rovinách deja odohrávajúcich sa v nelineárnom slede nám vzniká mnoštvo fragmentov, z ktorých postupne skladáme jeden celok, jeden život.

Dôležitejšia než formálna línia diela je jeho obsahová výpoveď. India, krajina tretieho sveta, je pre malé dieťa veľmi nebezpečnou zónou. Okrem toho, že malý Saroo pochádza z veľmi chudobnej rodiny a chudobu cítiť doslova na každom kroku, od jednoduchých rurálnych príbytkov robotníckej triedy obyvateľstva, cez spoločnú posteľ súrodencov, až po nebezpečné zbieranie a speňažovanie uhlia z idúcich vlakov, teda prácu prislúchajúcu malým a mladým deťom, aby si zarobili na kúsok jedla, čaká na chlapca mnoho iných nástrach. V uliciach väčšieho mesta stretáva rovnako opustené deti. Keďže sa nachádzajú v podobnej situácii ako on sám, inak povedané, ocitajú sa na ulici, ostáva s nimi, čo ho takmer privedie do omoho horších podmienok, pretože v Indii sa v priemere za rok stratí viac ako osemdesiattisíc detí, ktoré sa stávajú obeťami ilegálneho obchodu, adopcie či prostitúcie.

Keďže India je druhou najľudnatejšou krajinou na svete, problémom nie je iba ilegálne obchodovanie s ľuďmi, kriminalita, či nízka úroveň obyvateľstva. Tento film dokazuje, že ani miestne sirotince neposkytujú deťom zázemie, kde by sa cítili bezpečne a kde by dostávali primeranú sociálnu a zdravotnú starostlivosť. Saroo prichádza do prostredia, kde stovky (možno aj tisícky) sirôt spia natlačené na jednom mieste, v jednej miestnosti, ktorá nespĺňa ani najelementárnejšie ľudské potreby. Po úvodnej očiste sa pohybujú v nebezpečnom prostredí špinavej a rozpadajúcej sa budovy. Deti sú skeptické, rezignované, varujú novoprisťahovaného Sarooa, že sa nedostal na dobré miesto, no jeho chvíle spríjemmní pieseň, ktorú začnú spievať a tá mu umožní na tomto ponurnom mieste konečne zaspať. Jediným únikom z tohto ťaživého prostredia je zahraničná rodina, ktorá si chce Sarooa adoptovať.

Davisovo majstrovstvo tejto snímky spočíva v ideálnom výbere a vedení hercov. Režisér so všetkou precíznosťou vyberal svojich protagonistov z indickými koreňmi, ako aj oskarovú Nicole Kidman, ktorá je aj v skutočnom živote matkou dvoch adoptívnych detí. Výkon pravdepodobne novej vychádzajúcej detskej hviezdičky v podaní Sunnyho Pawara je natoľko úprimný, že od prvej chvíle, keď ho vidíme a usmeje sa, znásobenej prvým záberom s jeho dialógom, sme schopní mu všetko, čo urobí, všetko, čo povie, všetko, čo sa mu stane uveriť. Na jeho herecký výkon plynule nadväzuje ,,milionár z chatrče“ Dev Patel, zosobňujúci dospelého adoptívneho syna, ktorý, našťastie, našiel svoju rodinu, no s neutíchajúcou túžbou nájsť svoju biologickú rodinu, s túžbou povedať svojej skutočnej matke, že už ho ďalej hľadať nemusí, že je nažive. No a napokon Nicole Kidman ako obetavá a milujúca adoptívna matka dvoch odlišných sirôt a jej bravúrne stotožnenie sa s postavou.

Táto adaptácia skutočného príbehu nám síce neponúka veľkolepé vizuálne kompozície, ani pompéznu hudbu, ale ponúka širokospektrálne úvahy o tom, čo by sa dalo urobiť (a zlepšiť) pre rozvoj takto zaostalých kútov sveta a ako by sa dala poskytnúť pomoc pre takto opustené, stratené a násilým skúšané deti. My sa už teraz môžeme tešiť na ďalší film v réžii tohto výborného austrálskeho filmára.

Lion, Austrália,Veľká Británia, USA, 2016
Dĺžka: 129 minút
Réžia: Garth Davis
Scenár: Luke Davies
Kamera: Greig Fraser
Strih: Alexandre de Franceschi
Hudba: Volker Bertelmann, Dustin O'Halloran
Hrajú: Sunny Pawar, Abhishek Bharate, Priyanka Bose, Khushi Solanki, Shankar Nisode, Tannishtha Chatterjee, Nawazuddin Siddiqui, Riddhi Sen, Koushik Sen, Udayshankar Pal, David Wenham, Nicole Kidman, Dev Patel, Benjamin Rigby, Todd Sampson, Rooney Mara, Daniela Farinacci a ďalší.
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 16. februára 2017
Fot: Forum Film