Myšlienka o prevteľovaní psej duše je základom príbehu, v ktorom sa striedajú psí protagonisti, ale duša, tá je len jedna a všetko si pamätá. Aj keď film Psia duša sprevádza na internete od istého momentu negatívna kampaň v podobe videa, kde majiteľ vlčiaka núti psa skočiť do bazéna, nemá na kvality filmu žiadny vplyv. Koniec koncov aj negatívna reklama filmu je reklama.

Najrozsiahlejšia časť príbehu sa točí okolo vzťahu psa Baileyho a chlapca Ethana. S matkou zachránia šteňa z uzavretého, rozpáleného auta a presvedčia prísneho a nevrlého otca, aby sa stalo novým členom domácnosti.  Vzťahy v rodine sa komplikujú otcovou frustráciou, pracuje ako pocestný predavač a rád by sa už konečne dostal do kancelárie. Jeho šéf povýšenie, s výhradou, že má najlepšie výsledky, odmieta. Večera, pri ktorej sa odohráva citlivý rozhovor, skončí i zásluhou Baileyho katastrofou. Etahn sa zoznámi s Hannou, a tak má Bailey pri sebe vernú dvojicu ochrancov a opatrovateľov. Všetko sa začne rúcať otcovým alkoholizmom, napadne matku a Ethan trvá na jeho odchode. Ako úspešný hráč amerického futbalu získa prestížne štipendium na univerzite, ale závisť nespí. Jeden z jeho spoluhráčov im hodí do dverí delobuch, od ktorého sa zapáli celý dom. Ethan si pri páde z okna zlomí nohu a športovej kariére je koniec. Keď odchádza študovať, starý Bailey ostáva s rodinou a Ethana vidí len tesne pred smrťou.

Ďalšie inkarnácie sú kratšie, ako fenu nemeckého ovčiaka, ktorá je súčasťou policjaného zboru, vidíme Baileyho pri dramatickej záchrane uneseného dievčaťa. Spadne do vody a pes ju zachráni, vzápätí však umiera, postrelený  zločincom. Do tretice sa Bailey stáva psíkom pod menom Tino a patrí černošskej študentke, osamelej a starostlivej. Malý corgi jej nakoniec pomôže k zoznámeniu s mladým mužom, rovnako majiteľom psa a všetko končí svadbou. Naposledy sa Bailey prevteľuje do psa, ktorý má skutočne psí život. Šteňa si osvojí dvojica narkomanov. Žijú v chudobných podmienkach, a tak od nich pes utečie. Blúdi po lese a zacíti pach „psieho koňa“, malého oslíka, žijúcho na farme Ethanových starých rodičov. Na farme nachádza Ethana, osamelého a zatrpknutého. Bailey si však pamätá kúskom, ktoré ho Ethan naučil a objaví sa i Ethanová láska Hannah.

Lasse Halstrom nakrútil film, naplňujúci hollywoodske normy a  rešpektujúci ich limity. Dramatické momenty sa vyhýbajú hlbšiemu realistickému popisu a plynú tak, aby príliš neznepokojovali. Ide o žáner rodinného filmu, a tak sa všetko odohráva v jednoduchom režime, s dôrazom na pozitívne  emócie. Ak si ešte niekto spomenie na jeho švédsky film Môj život ako pes (1985), musí vidieť výrazné rozdiely. Je to predovšetkým rozsiahlejší a podrobne dramaticky prepracovaný realistický príbeh, nakrútený so zmyslom pre poetickú severskú drsnosť a priamočiarosť. Psí život tu však má malý Ingemar.

Z dôvodov, pre ktoré si ľudia osvojujú psov, je zaujímavá najmä funkcia emocionálnej výmeny. Sklamanie z pretvárky a neúprimnosti okolia si majitelia vynahradzujú u psov, ktorí nedokážu nič predstierať ani klamať. „Pes je pre ľudí emocionálne stabilný prvok, u ktorého si môžu byť istí, že ich nikdy nezradí, že ho vždy bude vítať s nekrývanou radosťou a bude zahltený smútkom, keď ho opustí.“ Rastúci počet domácností, vlastniacich psa je teda aj istým sociologickým ukazovateľom. Myšlienka inkarnácie psej duše je v tomto filme viac prvkom hry než rozpracovaním akéhokoľvek  širšieho významu tohto náboženského termínu, blízkeho budhizmu alebo hinduizmu. O ďalších spirituálnych praktikách prevteľovania tu niet ani stopy a zrejme ani nebolo snahou tvorcov inšpirovať sa ich obsahom a významom.

Kým v prvej časti filmu sa objavuje  narážka na  dobový kontext 60. rokov – rozmiestnenie sovietskych rakiet na Kube v roku 1962, v ďalšom časovom horizonte sa táto paralela sa stráca. Toto zjednodušenie zužuje príbeh výlučne na psieho protagonistu a fragmentárnosť  ľudských  osudov, ktoré pes sprevádza, mení dej na kaleidoskop viac, či menej dojímavých scénok. Kým prvá časť zaberá zhruba polovicu filmu, na tie ďalšie ostáva menej času a nemajú  priestor na dôkladnejšie  prepracovaný dramatický účinok.    

Ak  tento film porovnáme s filmom Marley a ja (2008) s Jennifer Anistonovou a Owenom  Wilsonom, príbehom jednej rodiny a jedného psa, je zreteľné, že na dosiahnutie hlbšieho  emocionálneho účinku je nutný širší priestor, reflektujúci i zmeny a plynutie času. Aj keď sa Psia duša odohráva v priebehu takmer štyridsiatich rokov, vo filme si to ani nevšimneme. Rovnako to platí aj na koncepciu postáv. Ethan je jednoduchou figúrou. Mal v živote smolu a ostal sám, to je asi tak všetko, čo sa o ňom dozvieme.

Určite platí, že filmy so psími hrdinami sú nesmierne obľúbené, začínajú kdesi pri televíznom seriáli Bella a Sebastián (1965), pokračujú slávnym Šarikom zo seriálu Štyria tankisti a pes (1966) úspešne až dodnes. Je zaujímavé, že napríklad v Čechách, kde patrí obľuba psov k najvyšším v Európe, psi v hranom filme absentujú, nanajvýš si spomenieme na bábkového Žeryka Spejbla a Hurvínka a, samozrejme, animovaného Maxipsa Fíka. Na Slovensku  vedú v rebríčku zvieracej popularity zrejme viac mačky, aj keď od slávnych Pufa a Mufa (1971) Nataše Tánskej sme asi žiadne iné hviezdy nezaregistrovali.

Psia duša (Dog´s Purpose), USA, 2017
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Lasse Hallstrom
Scenár: W. Bruce Cameron, Cathryn Michon, Audrey Wells, Maya Forbes,Wally Wolodarsky  podľa rovnomennej knihy W.Bruce Camerona
Kamera: Terry Stacey
Hudba: Rachel Portman
Strih: Robert Leighton
Hrajú: : Josh Gad, Dennis Quaid, Peggy Lipton, K.J. Apa, Bryce Gheisar, Juliet Rylance, Luke Kirby, Gabrielle Rose, Michael Bofshever, Britt Robertson, Logan Miller, Kirby Howell-Baptiste, Pooch Hall a ďalší
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 2. februára 2017
Foto: Forum Film