Prvé zábery francúzskeho filmu Kamene bolesti režisérky Nicole Garcia sú vzhľadom na ďalší dej tak trochu zavádzajúce, predstavujú totiž rodinnú idylku: Krajinou uháňa auto a starostlivá mama Gabrielle (Marion Cotillard) pripravuje občerstvenie pre posádku.

Vzápätí sa dozvieme, že s manželom Josem (Alex Brendemühl) vezú dospievajúceho syna na súťaž mladých klavíristov, ktorá sa má konať druhý deň v Lyone. Gabrielle sa však nečakane rozhodne svojich blízkych opustiť a vyberie sa po stopách spomienok, ktoré idylické nie sú ani náhodou. Spoznávame Gabrielle ako asi dvadsaťročné, citovo mimoriadne labilné dievča, ktoré sa nevie vyrovnať so svojou prebúdzajúcou sa zmyselnosťou. Žije so sestrou a rodičmi v dedine, kde jej rodina pestuje levandulu. Vášnivo túži po miestnom učiteľovi, ktorý jej požičiava knihy a keď ju odmietne, napadne ho. Dedinčania ju považujú za bláznivú a matka sa rozhodne vyriešiť situáciu tým, že ju prinútia vydať sa za sezónneho španielskeho robotníka Joseho. Gabrielle sa však k nemu správa odmietavo a urážlivo. Po potrate ju lekári pošlú na liečenie do švajčiarskych kúpeľov. Tam stretne Andrého (Louis Garrel), veterána z vojny v Indočíne, zamiluje sa doňho a chce s ním utiecť. Lenže Osud rozhodol inak.

Film vznikol na motívy rovnomenného románu talianskej spisovateľky Mileny Agus. Známa a oceňovaná francúzska režisérka, herečka a scenáristka, ktorá pochádza z Alžírska, Nicole Garcia, však dej premiestnila do Francúzska päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Kamene bolesti  lákajú diváka do kina už poetickým názvom a tým, že hlavnú hrdinku stvárňuje krásna a čoraz viac populárna Marion Cotillard (nezabudnuteľná  oscarová  predstaviteľka Edith Piaf). Zaujal vraj aj návštevníkov tohtoročného festivalu v Cannes, ktorí ho odmenili dlhotrvajúcim potleskom.

Našinec však môže odchádzať z kinosály trochu v rozpakoch. Nie ani tak preto, že metafora v názve je zároveň  ľudovým označením obličkových kameňov, ktorými protagonistka trpí. Skôr pre spôsob rozprávania. Na dnešné časy  je klasické a má dosť pomalé tempo, ktoré diváka môže skôr odradiť než získať, nieto ešte vtiahnuť do deja. Nuž a miestami akoby si  tvorcovia neboli celkom istí v akom žánri sa pohybujú. Psychologická štúdia „ženského šialenstva“, ako hovorí sama režisérka, kde zohráva svoju úlohu túžba po láske a vášni či sexuálnom naplnení, vzdor ženy, ktorú odmietajú, alebo realistické zachytenie manželského trojuholníka s predvídateľnými  situáciami, ktoré zrazu vyústia do prekvapujúceho, možno až príliš vykalkulovaného riešenia, kde svoje miesto zohráva motív podvedomia? Alebo zmes oboch? V každom prípade by mali diváci vydržať až do konca a vychutnať si isté pochybnosti o tom čo sa vlastne stalo či nestalo.  

Scenáristi dávajú Gabrielle príležitosť rafinovane ukázať viac z  tela, menej z toho, čo ju vnútorne zožiera. Môžeme sa iba domnievať, čo ju doviedlo k tomu, čo matka označuje za chorobu slabých nervov. Je to iba jej živočíšnosť a nevyrovnanosť, alebo reakcia na prístup rodiny a okolia, vzťahy  k jej najbližším? Na jednom mieste  manžel hovorí svokre, že Gabrielle je preto taká neláskavá, lebo jej nikto nikdy neukázal, že by mohla byť iná. Marion Cotillard však dokazuje, že je herečkou, ktorá si vie poradiť  i s náznakmi a vytvára zaujímavý charakter. Jej mužskí partneri majú  možno menší priestor, ale  príjemne prekvapujú  detailnou drobnokresbou. Najmä španielsky herec Alex Brendemühl ako „kúpený“ manžel José, či francúzsky herec Louis Garrel ako André.

Kamera Christophea Baucamea zaujímavo vytvára atmosféru pohrávaním sa so svetlom a tmou, podčiarkuje vnútornú neistotu hrdinky a zároveň jej nutkanie neprestať hľadať, hoci aj dlhými  blúdením Gabrielle po chodbách  liečebne. Či zobrazenie  jej  vzťahu k vode ako niečomu oslobodzujúcemu. Veľkým plusom je zvuková stránka. Hlavne pôsobivá hudba Daniela Pembertona, či využitie klasiky – napríklad Čajkovského ako dejotvorného prvku. Režisérka  hovorí, že jej Gabrielle žije na križovatke staromódneho sveta a času veľkých nádejí a snov o slobode. Na margo príbehu zdôrazňuje: „Tento príbeh sa mi páčil, pretože v ňom zaznieva ozvena môjho vlastného života. Ukazuje, ako vidím predstavivosť, jej silu a moc uzdravovať. Je to sila, ktorá je vo vnútri každého z nás, je univerzálna a vďaka nej sa nám život zdá väčší, než je.“

Kamene bolesti  pravdepodobne oslovia viac priaznivcov európskeho či artového filmu, než bežnú vzorku návštevníkov multiplexov. Sú však pozoruhodným i keď len čiastočným nahliadnutím do ženskej psychiky a sexuality. O to viac, že príbeh ženy vnímame očami ženy – režisérky.

Kamene bolesti (Mal de pierres), Francúzsko, 2016
Dĺžka:  116 minút
Réžia: Nicole Garcia
Námet: kniha Mileny Agus
Scenár: Jacques  Fieschi, Nicole Garcia
Kamera: Christophe  Beaucame
Hudba: Daniel Pembern
Hrajú: : Marion Cotillard, Louis Garrel, Alex Brendemühl, Brigitte Roüan, Victoire Du Bois, Aloise Sauvage, Daniel Para, Jihwan Kim, Victor Quilichini, Ange Black-Bereyziat, Sören Rochefort , Camilo Acosta Mendoza a ďalší.
Distribúcia:  ITAfilm
Premiéra v SR: 1. decembra 2016
Foto: ITAfilm