Skúška dospelosti (Bacalaureat)
Rumunský scenárista, režisér a producent Cristian Mungiu sa preslávil filmom 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni o nelegálnom potrate v socialistickom Rumunsku, za ktorý získal rad významných ocenení vrátane Zlatej palmy z Cannes a titulu Európsky film roka. Zdá sa, že doteraz sa mu ho nepodarilo prekonať.
Hoci medzinárodným úspechom sa môžu pochváliť aj jeho diela Za kopcami o náboženskom fanatizme a Skúška dospelosti o korupcii v súčasnom Rumunsku, ktorá si z tohtoročného festivalu v Cannes, tradičnom mieste Mungiových premiér, odniesla ex aequo Cenu za réžiu. V rámci kvalitatívne vyváženej filmovej prehliadky Projekt 100 práve prichádza do slovenských kín.
Cristian Mungiu (1968) je jedným z hlavných predstaviteľov tej časti rumunskej kinematografie, ktorú zvykneme označovať ako „novú vlnu“ a kam patria predovšetkým Cristi Puiu, nazývaný jej praotec, Radu Muntean a Corneliu Porumboiu. Spája ich podobné využívanie filmových prostriedkov, ale predovšetkým schopnosť vyhmatnúť najpálčivejšie problémy súčasnosti a podať ich autentickým spôsobom, často v komplikovanej dramatickej štruktúre. Dokazuje to aj najnovší Mungiov film, zameraný na taký veľký etický aj ekonomický problém predovšetkým postsocialistických krajín, akým je korupcia. V dráme Skúška dospelosti na ňu tvrdo naráža otec, ktorý chce svojej dcére zabezpečiť lepší život, než je ten jeho.
Romeo Aldea (Adrian Titieni) je uznávaný lekár v strednom veku, ktorý neberie úplatky. Niekedy mal veľké sny o tom, ako zmení svet, s týmto úmyslom sa vrátil začiatkom deväťdesiatych rokov do Rumunska, aby postupne zistil, že nedokáže zmeniť vôbec nič. Krajinu, v ktorej žije, vidí v tom najhoršom svetle. Ako k jedinej nádeji sa upína k svojej dcére Elize (Maria-Victoria Dragus), výbornej študentke, ktorej ponúkli štipendium na prestížnej britskej škole. Podmienkou je úspešné zloženie maturity. Tesne pred prvou písomkou sa Eliza stane obeťou sexuálneho útoku a hoci jej fyzické zranenie nie je veľké a zrejme aj so psychickou traumou sa dokáže vyrovnať, milujúci otec nechce nič nechať na náhodu a rozhodne sa prostredníctvom známostí zabezpečiť dobrý výsledok skúšok. Korupčný systém úplatkov, ale najmä využívania konexií systémom dnes ja tebe – zajtra ty mne sa mu bridí, no pre dcéru je ochotný porušiť svoje zásady, hľadajúc si alibi pre takéto konanie. Špirála vzájomných ústupkov, výhod a vybavovaní v duchu hesla musíme si pomáhať ho vťahuje stále hlbšie a zdá sa, že napokon ho zomelie.
Dcérina maturita je síce prioritou, ale nie jediným problémom, ktorý musí Romeo paralelne riešiť. Rozbitie okna hodeným kameňom v byte i v aute môže byť náhoda, ale aj signál, že ho niekto sleduje, čo uňho vyvoláva paranoju. Manželstvo s Magdou (Lia Bugnar), krehkou a chudorľavou ženou, je zrejme mŕtve, spája ich už len starosť o budúcnosť dcéry, avšak knihovníčka Magda, ktorá si zachovala étos mladosti, nesúhlasí s manželovým postupom a je presvedčená, že do novej životnej etapy nemožno vstupovať podvodom. Romeo, navonok čestný a bezúhonný muž, už rok udržiava milostný pomer so svojou bývalou pacientkou Sandrou (Malina Manovici), ktorá je stále netrpezlivejšia, no Romeo nevie, kedy, ako a či vôbec bude tento vzťah riešiť. Navyše sa začne vyšetrovanie jedného z dôležitých mužov v mestečku a polícia má k dispozícii jeho telefonické rozhovory vrátane Romeových s náznakom korupcie. Ani vzťah s dcérou, kvôli ktorej sa to deje, nie je ideálny, dievča nechce bez boja porušiť zásady, v ktorých ju rodičia vychovali, radšej sa chce vzdať zahraničného štúdia, a doma ju drží aj prvá láska k Mariovi (Rares Andrici), ktorému jej otec nedôveruje. Navyše pri neschopnosti polície chytiť páchateľa sexuálneho útoku sa Romeo sám púšťa do pátrania, pričom sekvencia nočného prenasledovania, skôr chiméry ako reálneho človeka, vybočuje svojou atmosférou z rámca konverzačnej drámy a pripomína scénu z temného trileru.
Scenárista a režisér Cristian Mungiu rozohral priveľa tém na to, aby všetkým mohol v rozsahu dvojhodinového filmu venovať adekvátnu pozornosť, respektíve dospieť k ich riešeniu. Niektoré charaktery majú rozmazané kontúry, sú načrtnuté len letmo, predovšetkým manželka, milenka a Marius, iné postavy zo zaľudneného filmu identifikujeme iba podľa oblečenia (uniformy policajtov, lekárske plášte) či prostredia, v ktorom sa pohybujú. Kamera (Tudor Vladimir Panduru) sníma dokumentárnym spôsobom, zväčša nemení ani formát a kompozíciu záberov, pričom tempo rozprávania je voľné napriek hektike, v ktorej hlavný hrdina žije. Celý film pôsobí tradične, dôraz je na slove do tej miery, že možno hovoriť o konverzačnej dráme. Spočiatku sú dialógy vecné a prirodzené, hoci vedené v rovnakej hlasovej tónine napriek striedaniu nálad, postupne však pribúdajú všeobecné frázy a spomedzi autentického príbehu začína presvitať téza. Vážna téma sa zrejme dotýka režiséra do tej miery, že zabúda na nestrannosť a otvorene sa angažuje. Ukazuje sa však, že pravda života a pravda umenia nie sú totožné, že vety akoby odpísané z reality znejú na plátne nevierohodne až papierovo, čo sa dotýka najmä druhej časti filmu, hoci herci sú stále prirodzení a autentickí. V zmysle tézy vyznieva aj záver, ktorý zrejme chce po celom tom zobrazenom morálnom marazme naznačiť nádej zosobnenú v mladej generácii. Skúšku dospelosti, čo je názov filmu, však neskladali len mladí, ale aj ich rodičia. Úspešne? Za akú cenu?
Otvorená angažovanosť tvorcu, ktorej nechceným sprievodným znakom je istá tézovitosť, nenecháva síce divákovi veľký priestor na samostatnú interpretáciu príbehu, ale na druhej strane ho silnejšie núti identifikovať sa s hrdinom a pátrať, ako by sa v identickej situácii správal sám. Film je obžalobou systému, ktorý núti čestných ľudí vzdávať sa svojich zásad a prispôsobovať svoje správanie zaužívaným zlozvykom, ktoré sa dokonca stávajú normou. Film je aj neutešeným obrazom rumunského vidieka (odohráva sa v transylvánskom mestečku) s jeho krásnou prírodou, no devastovaným sídliskom a preplnenými interiérmi zastaraných bytov. Nečudo, že odchod z takejto krajiny, v ktorej sa veci nehýbu dopredu a kde rezignovaní obyvatelia vegetujú, ako dokážu, sa zdá byť jediným východiskom. Migrácia mladých schopných ľudí sa očividne netýka len Rumunska, a práve v tom spočíva aktuálnosť a naliehavosť tohto filmu. Je však zaujímavé, že práve v Rumunsku dosiahol boj s korupciou výrazný pokrok – dokonca aj v politických špičkách.
Skúška dospelosti (Bacalaureat), Rumunsko, Francúzsko, Belgicko, 2016
Dĺžka: 128 minút
Scenár a réžia: Cristian Mungiu
Kamera: Tudor Vladimir Panduru
Strih: Mircea Olteanu
Hrajú: Adrian Titieni, Maria-Victoria Dragus, Lia Bugnar, Malina Manovici, Vlad Ivanov, Gelu Colceag, Rares Andrici a ďalší
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 3. novembra 2016 – Projekt 100
Foto: ASFK