Nestáva sa príliš často, že by mal slovenský divák možnosť stretnúť sa v kinodistribúcii s filmom z produkcie niektorej z latinsko-amerických krajín. Najnovšie sa to snaží napraviť distribučná spoločnosť Film Europe s venezuelsko-mexickým filmom Zďaleka, ktorý získal Zvláštne uznanie na Medzinárodnom filmovom festivale San Sebastiáne.

Debutant Lorenzo Vigas vytvoril prekvapivo vyzretý komorný film s queer tematikou, ktorý sa zľahka „dotýka“ žánru sociálnej drámy, melodrámy i kriminálneho filmu. Otázkou, ktorú si kladie azda každý divák je, či k nemu dokáže prehovárať aj film z úplne odlišnej kultúry? Mlčanlivý päťdesiatročný homosexuál Armando si na ulici vyhliadne problémového mladíka Eldera, ktorý sa s ťažkosťami pretĺka na okraji spoločnosti. Elderovým najväčším snom je mať vlastné auto, na ktoré si zarába pomocnými prácami v autoopravovni, ale i drobnými krádežami. Jeho stretnutie s Armandom, bohatým a kultivovaným výrobcom zubných protéz, mu príde mimoriadne vhod. To, čo sa začne ako „bežná“ pouličná prostitúcia, sa pomaly mení na nevyrovnaný vzťah, v ktorom sa obaja aktéri snažia prekonať prvotný odstup, ale popritom sledujú aj svoje vlastné ciele. Nad rozvíjajúcim sa vzťahom stále visí Elderova kriminálna povaha a Armandove nevybavené účty s otcom, ktorého z diaľky sleduje.

Vyššie zmienené problémy v žánrovom zaradení i samotný popis poukazujú na viacero naratívnych línií a tém, ktoré film rieši. V najobecnejšej rovine skúma sociálnu nerovnováhu v krajine. Mladí chlapci sa potĺkajú po uliciach, okrádajú ľudí a privyrábajú si prostitúciou, zatiaľ čo Armando a jeho rodina žijú finančne zaopatreným životom vyššej strednej triedy. Armando, homosexuál s voyerskými sklonmi, si týchto chlapcov kupuje a využíva ich nelichotivú finančnú situáciu pre svoje vlastné (nielen sexuálne) záujmy. Vykorisťovanie chudobných je tu teda ukázané pomerne priamo a jednoznačne. S tým súvisí aj dichotómia prostredí, v ktorých sa film odohráva. Sledujeme tu jednak šedivé, špinavé, chudobné a anonymné prostredie ulíc, autoopravovní a betónových činžiakov, v ktorých sa pohybuje Elder a jednak moderné, luxusné a čisté prostredie reštaurácií a nadnárodných firiem, ktoré „patrí“ Armandovi a predovšetkým jeho otcovi. Vigas však situáciu nezjednodušuje a poukazuje na krutosť, nevďačnosť a tendenciu využívať druhých aj u samotného Eldera či ďalších členov pouličných „gangov“. Film tak zobrazuje spoločnosť, kde platí Hobbesovské „človek človeku vlkom“.

Vzhľadom na nastolený kontrast bolo len otázkou času, kedy sa film zvrtne do kriminálnej zápletky. Každodenná kriminalita spočívajúca v okrádaní, prepadávaní, prostitúcii a zastrašovaní sa tu pretavila aj do ústredného vzťahu medzi protagonistami. Obaja sledujú svoje vlastné ciele a navzájom sa klamú a manipulujú nielen sebou, ale aj ľuďmi vo svojom okolí. Vyústenie príbehu je tak už len zavŕšením týchto všadeprítomných tendencií. Predovšetkým však s touto líniou vstupujú do filmu aj formálne prostriedky kriminálneho filmu, ako nekomunikatívnosť a obmedzenosť narácie, využívanie elíps, MacGuffin, rámovanie a práca s hĺbkou ostrosti zameraná takmer výsostne na postavy, voyerská povaha hrdinov atď. Vďaka týmto tendenciám, ktoré pred divákom utajujú množstvo kľúčových informácií, dokáže film podnetne budovať napätie a vytvárať v divákoch neistotu i túžbu rozlúsknuť hádanku.

Poslednú, najexplicitnejšiu, ale aj najdôležitejšiu líniu filmu tvorí žáner melodrámy. V ňom sledujeme nielen vzájomné zbližovanie sa Eldera a Armanda, ale aj rodinné a kamarátske vzťahy oboch mužov. Armandova voyerská povaha, pokoj a kultivovanosť ostro kontrastuje s mladíckou živelnosťou a drzosťou Eldera. Ich vzájomne sa rodiaca láska sa na prvý pohľad zdá byť jediným vrelým vzťahom v celom filme. Odcudzenosť tu je totižto prítomná nielen v spoločnosti, ale aj v rodine. Vzhľadom na to všetko je pochopiteľné, že spoločnosť tento vzťah prijať nedokáže a Eldera vyhodí z domu vlastná matka. Snímka však postupne ukazuje pomerne nečakaný mocenský obrat vo vývoji vzťahu medzi oboma postavami. Skutočná láska v zobrazenom svete vzniknúť azda ani nemôže. To opätovne umocňujú formálne postupy ako statické zábery, chladné farby, stiesnené prostredie interiérov, snímanie z odstupu, subjektívne „voyerské“ zábery, veľké celky a iné. Snímka tak v kombinácii so zobrazeným neutešeným prostredím a kriminálnou líniou vytvára atmosféru zmaru, citovej vyprahnutosti a neľudských podmienok, ktoré robia z ľudí „vlkov“.

Snímka tak tematizuje predovšetkým citovú vyprahnutosť súčasnej spoločnosti, v ktorej už niet miesta pre lásku, kultúru či akýkoľvek cit. Spoločnosť, v ktorej vzťahy prebiehajú len v rovine anonymného voyerizmu, poprípade v rovine opačnej, to znamená fyzického násilia. V takto zobrazenej spoločnosti je dôležitá len vypočítavosť, moc a peniaze, čo ide poväčšine ruka v ruke. Spolu s tým očarí film formálnymi postupmi, ktoré upieraním informácií podnecujú k premýšľaniu a súčasne v divákovi vzbudzujú atmosféru dezilúzie a zmaru. Na úvodnú otázku by sme tak mohli odpovedať kladne, a to nielen preto, že téma je univerzálna. Na Slovensku prebieha v súčasnosti rovnaká voyeristická bezcitnosť, čo sa azda najviac prejavuje v diskusiách na sociálnych sieťach, ale aj v systematickej konzumácii utrpenia a v náraste xenofóbnych nálad. Svojim spôsobom tak snímka prehovára aj o Slovensku a rozhodne stojí za to ju vidieť.

Zďaleka (Desde allá/From Afar) Venezuela,  Mexiko, 2015ZďalekVenezuela,
Dĺžka: 114 minút
Réžia: Lorenzo Vigas
Scenár: Lorenzo Vigas, Guillermo Arriaga
Kamera: Sergio Armstrong
Strih: Isabela Monteiro de Castro
Hrajú: Alfredo Castro, Luis Silva, Jericó Montilla, Catherina Cardozo, Jorge Luis Bosque, Greymer Acosta, Auffer Camacho, Ivan Pena, Joretsis Ibarra, Yeimar Peralta, Scarlett Jaimes a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 3. novembra 2016
Foto: Film Europe