V dnešnej dobe sa často stretávame s tvrdením, že v súčasnosti sa už nekrútia tak dobré a zapamätateľné snímky ako v minulosti. S tým by sa každopádne dalo polemizovať, nakoľko kvality mnohých z nich rozsúdi až čas. Tak či tak platí, že väčšina filmovej produkcie skôr či neskôr zapadne, pokiaľ postráda nejakú pridanú hodnotu, minimálne v rámci svojho žánru. Zväčšenina medzi ne nepatrí.

Je to už neuveriteľných päťdesiat rokov, keď sa táto britsko-talianska koprodukcia prvýkrát objavila v kinách. Dodnes sa figuruje v rôznych rebríčkoch filmov a jej kultový status je neodškriepiteľný. Režisér Michelango Antonioni patril k najvýznamnejším predstaviteľom talianskeho neo-realizmu a za svojho života realizoval viacero kvalitných diel. Najviac z nich pravdepodobne vyčnieva jeho Dobrodružstvo (L´avventura). Po svojom prvom farebnom filme Červená pustatina (Il deserto rosso) z roku 1964 sa rozhodol nakrúcať v zahraničí. No a hneď jeho anglický debut, ktorý vznikol na motívy krátkej poviedky, sa stal absolútnou trefou do čierneho. Hovoríme, samozrejme, o spomínanej Zväčšenine. Má táto snímka má čo povedať aj dnešnému divákovi?

Hlavnou postavou je mierne egocentrický a životom znudený módny fotograf Thomas (David Hemmings). Vo svojom živote dosiahol všetko, čo chcel a už si len užíva prepych a tvorivú slobodu. Mnohé mladé ženy sa doslova bijú o to, aby mohli zažiariť čo len na jedinej jeho fotografii, no jeho zaujme skutočne len máločo. Jedného dňa sa rozhodne len tak fotografovať v parku a podarí sa mu zachytiť istý milenecký pár. Neznáma žena (Vanessa Redgrave) ho okamžite kontaktuje, no Thomas jej odmieta odovzdať negatív. Ich stretnutie sa neskôr zopakuje aj u neho doma, no približne s rovnakým výsledkom. Po vyvolaní a zväčšení čiernobieleho materiálu začne Thomas trochu prekvapene veriť tomu, že sa stal zrejme svedkom pokusu o vraždu, ak nie priamo vraždy.

Zaradiť tento film do konkrétneho žánru nie je vonkoncom jednoduché. Z námetu a zápletky sa môže javiť, že ide o mix kriminálky a mysteriózneho filmu, ale nie je to pravda. Zväčšenina sa vymyká konvenciám do takej miery, akej to len ide. Dej v nej v podstate nie je dôležitý, respektíve nie je dôležitý v zmysle vyriešenia ústrednej záhady. To, či sa stala vražda a kto ju spáchal, nie sú vôbec dôležité otázky a Antonioniho ďaleko viac zaujíma celková nálada a obraz spoločnosti. Pokiaľ by ste si šli na jeho dielo v očakávaní napínavej kriminálky, nutne by ste odchádzali sklamaní. Jediným naozaj dramatickejším momentom je vlastne len postupné odhaľovanie detailov konkrétnej fotografie. To je nakrútené vskutku pôsobivým spôsobom a pri neznalosti toho, čo bude nasledovať, vás môže aj jemne zamraziť. Avšak toho sa dočkáte, až niekedy v polovici a ide o jediný moment svojho druhu. Možno s výnimkou jednej scény, v ktorej zohráva úlohu šumenie vetra, jej obsah by som však neprezrádzal.

Celkovo ide o tak neuchopiteľnú záležitosť, že si netrúfam presne zhodnotiť, o čom pojednáva. Je to portrét Londýna šesťdesiatych rokov? Je to film o voyeurizme a ľudskom vnímaní? Alebo ide o spoveď o prchavosti života a neochupiteľnosti reality? Miernou iróniou pritom je, že pravdepodobne ide o naprístupnejšiu snímku talianskeho mága. Neveríte? Nie je jednoduché chápať, čo presne sa odohráva na filmovom páse, ale naopak je veľmi jednoduché unášať sa jednotlivými obrazmi a ich obsahom. Klamal by som, ak by som tvrdil, že ide o záležitosť pre každého. Aj na mňa pôsobila skôr v jednotlivostiach, ale nemôžem jej upierať istú myšlienkovú bohatosť. Záverečná jemne abstraktne poňatá scéna je z tohto pohľadu už len čerešničkou na torte. Buď vás dokonale odradí a na Antonioniho navždy zanevriete, alebo začnete naozaj premýšľať nad tým, čo ste vlastne videli.

Zväčšenina je skrátka nepopísateľný unikát. Nečudujem sa tomu, že Antonioni na jeho úspech nikdy nenadviazal, hoci sa o to nepochybne snažil. Tak to však už pri vrcholných dielach býva. V tomto prípade sa mu podarilo ideálne trafiť do nálady divákov a odbornej kritiky a výsledok sa dostavil. Ak si z dnešného pohľadu myslíte, že päťdesiat rokov stará snímka vám nemá čo dať, možno budete prekvapení. Minimálne za vyskúšanie to určite stojí.

Zväčšenina (Blow –Up), Veľká Británia, Taliansko, USA,  1966)
Dĺžka: 111 minút
Réžia: Michelangelo Antonioni
Scenár: Michelangelo Antonioni, Tonino Guerra
Kamera: Carlo Di Palma
Strih: Frank Clarke
Hudba: Herbie Hancock
Hrajú: David Hemmings, Vanessa Redgrave, Sarah Miles, John Castle, Peter Bowles, Jane Birkin, Veruschka von Lehndorff, Jimmy Page, Jeff Beck, Chris Dreja, Gillian Hills, Tsai Chin, Claude Chagrin a ďalší.
Distribúcia: ASFK
Premiéra v SR: 27. októbra 2016
Foto: ASFK