Sedem statočných (The Magnificient Seven)
S remakmi je to občas ťažké. Ich tvorcovia nezriedka iba preberú pôvodný námet a dúfajú, že modernejšími filmárskymi postupmi a hereckými hviezdami súčasnosti zakryjú nedostatok vlastnej invencie. Podobný prístup logicky veľmi nefunguje, no nie vždy je tomu tak. História nám viackrát ukázala, že i nové spracovania môžu byť kvalitatívne porovnateľné s originálom, ba dokonca i lepšie (Mys hrôzy od Scorseseho, De Palmova Zjazvená tvár, Carpenterova Vec a podobne). Do tohto zoznamu by sme mohli zaradiť aj legendárnych Sedem statočných z roku 1960.
Sturgesov remake filmu Sedem samurajov od Akiru Kurosawu sa pritom vo svojej dobe nedočkal až tak vrelého prijatia, čo sa z dnešného pohľadu javí ako niečo nepredstaviteľné. Na udeľovaní Oscarov sa napríklad prezentoval iba jedinou aj to nepremenenou nomináciou za najlepšiu hudbu a jeho cena výrazne vzrástla až časom. Dnes už teda kultový western pravidelne okupuje rôzne rebríčky najlepších filmov a diváci na neho spomínajú s nostalgiou, ako aj na jeho titulných predstaviteľov.
Remaku sa ujal afroamerický režisér Antoine Fuqua, ktorý o sebe vyhlásil, že westernový žáner zbožňoval už od útleho detstva. Myšlienka nového spracovania sa mu pozdávala, nakoľko tyrania a terorizmus podľa neho patria stále medzi aktuálne témy. Nikdy však reálne nepredpokladal, že dostane šancu režírovať western, a keď dostal ponuku na vysnený projekt sprvoti takmer zaváhal. Prečo? Údajne kvôli rešpektu ku kvalitám pôvodného diela. Rešpektu, ktorý je v konečnom dôsledku v jeho verzii naozaj cítiť, čo je dobré, aj zlé súčasne. Zmien je papierovo dosť. Z mexickej osady Ixcatlan sa stalo americké mestečko Rose Creek, neľútostného banditu Calveru nahradil priemyselník Bartholomew Boque idúci aj cez mŕtvoly a ústrední hrdinovia tentoraz predstavujú výnimočne nesúrodú etnickú zmesku. Práve etnická rozdielnosť bola jedným z hlavných cieľov, ktoré si Fuqua vytýčil od samého začiatku. V remaku tak nájdete černocha, klasického amerického kovboja, mexického vydedenca, aziata, či domorodého indiána. Inými slovami politicky korektné obsadenie, kde si každý nájde toho svojho favorita. Je síce pravdou, že čierni kovboji, či aziati na Divokom Západe neboli až takou raritou, ale neobvyklé spojenectvo všetkých menovaných by ňou nepochybne bolo. Preto je škoda, že práve tento potenciálne najsilnejší triumf, akí mali tvorcovia k dispozícii, nehrá vo filme takmer žiadnu rolu. Multikultúrna diverzita slúži v podstate len na to, aby divák dokázal jednotlivé postavy okamžite odlíšiť. To sa nepochybne podarilo bez najmenších ťažkostí, ale potenciál bol na viac... a to skrátka zamrzí.
Samotné obsadenie si pritom paradoxne zaslúži veľkú pochvalu. Najviac priestoru má s chuťou hrajúce trio Denzel Washington, Chris Pratt a Ethan Hawke a všetci traja disponujú aj najzaujímavejšími charaktermi. Avšak ani ostatní v rámci možností nestrácajú a každý si pre seba dokáže ukradnúť aspoň jednu scénu. K silným postavám možno zaradiť aj Haley Bennett, vnášajúcu do príbehu funkčný ženský element. Na opačnej strane je to o niečo horšie a väčšina zloduchov je až na ich šéfa dokonale zameniteľná. Bogue v podaní Petra Sarsgaarda je pritom iba klasickým neľútostným kapitalistom, bez výraznejšieho prekreslenia, ale v zásade to dostačuje.
Dejová schéma nemá čím prekvapiť. Úvod s predstavením zloducha, zoznámenie s hlavným hrdinom, postupné verbovanie zvyšných šiestich, príchod do mestečka, príprava jeho obyvateľov na nadchádzajúci stret a veľké finále – divák sa dočká všetkého, čo podvedome očakáva. To nie je nutne zle a asi by nemalo zmysel pokúšať sa o prílišné experimenty odkláňajúce dej niekam inak. Akýkoľvek moment prekvapenia však kvôli prílišnému rešpektu k predlohe chýba a scenáru, na ktorom sa podieľal aj Nic Pizzolatto (Temný prípad), tak neostáva nič iné, len sa pokúšať zaujať jednotlivosťami. Čo sa mu občas darí viac, občas menej. Hanbu originálu každopádne nerobí a napríklad kartové triky Josha Farradaya dokážu utkvieť v pamäti.
V niečom je však remake predsa len lepší, a to v akčných scénach. Akcia je nápaditá, nekompromisná a pritom celý čas prehľadná. Netýka sa to len záverečného zúčtovania, solídne zabaviť dokáže aj prestrelka odohrávajúca sa hneď po príchode do Rose Creek. Obstojná je aj nová hudba, pričom za zmienku stojí fakt, že ide o posledný soundtrack vlani zosnulého Jamesa Hornera (Niektoré skladby za neho dokončil jeho priateľ a kolega Simon Franglen).
Celkom by ma zaujímalo, čo by povedal John Sturges na margo novej verzie, nakoľko Sturgesova sa Kurosawovi páčila. Podobná legenda sa z nej nepochybne nestane, čo by ju už teraz mohlo zaradiť medzi tie zbytočnejšie prerábky. Lenže keď ju postavíme napríklad vedľa nedávneho Ben Hura, výsledok je vlastne uspokojivý a v rámci možností i vydarený. A keď už nič iné, priaznivcov originálu by nemal vonkoncom uraziť.
Sedem statočných (The Magnificient Seven), USA, 2016)
Dĺžka: 132 minút
Réžia: Antoine Fuqua
Scenár: Richard Wenk, Nic Pizzolatto
Kamera: Mauro Fiore
Strih: John Refoua
Hudba: Simon Franglen, James Horner
Hrajú: Denzel Washington, Chris Pratt, Ethan Hawke, Vincent D'Onofrio, Byeong-heon Lee, Manuel Garcia-Rulfo, Haley Bennett, Peter Sarsgaard, Luke Grimes, Matt Bomer, Billy Slaughter, Ritchie Montgomery, Sean Boyd a ďalší
Distribúcia: Forum Film
Premiéra v SR: 22. septembra 2016
Forum Film