Frekvencia príbehov o ženách a ich ťažkom osude je vo filmoch, tematizujúcich spoločenskú situáciu islámskych spoločností, vysoká a svedčí o snahe pripomínať čo najčastejšie a najintenzívnejšie všetko, čím sa tradičná spoločnosť odlišuje od svojej  modernej a sekularizovanej alterantívy. Krízovému genderovému manažmentu je, zdá sa, všetko jasné.

Na jednej strane sú negatívni spiatočníci, rodičia, starí rodičia a všetci muži bez rozdielu, na druhej odvážne dievčatá a ženy, ktoré chcú žiť slobodne svoje indivuduálne životy.  Nie je nič jednoduchšie, ako s pochopením súhlasne kývnuť snahám o „oslobodenie“ žien spod jarma ťaživého a totalitou zaváňajúceho patriarchalizmu. Tejto témy sa ujala vo Francúzsku žijúca turecká režisérka Deniz Gamze Ergüven a za film Mustang zožala rad cien na festivaloch po celom svete, Cézarov za najlepší scenár, hudbu, strih a debut a nomináciu na Oscara v kategórii zahraničných filmov. V Turecku však film vyvolal vlnu kritiky,  a to aj u liberálne naladenej časti kritikov a tvorcov

V základnej situácii hrdiniek príbehu, keď je šesť sestier, jedna krajšia ako druhá, uväzenené babičkou a strýkom v dome, bez nároku na voľný pohyb, je krivda a spiatočníctvo nespochybniteľná. Dôvodom radikálneho rozhodnutia je scéna na pláži. Po ceste zo školy sa sestry bez váhania vrhnú do veselého vyvádzania a pobúrenie vzbudí najmä fakt, že sa ocitli na ramenách spolužiakov. Takéto chovanie je pre rodinu neprípustné a sankcie sú rázne. Dievčatá sa nemienia len tak vzdať a odvážne vzdorujú. Zorganizujú útek na futbalový zápas a šokovaná rodina ich dokonca zazrie v televízii. Babka usúdi, že ďalším škandálom sa zamedzí rýchlym vydajom sestier. Následuje séria svadieb.

Najmladšia Lale sleduje pytačky a nešťasné sestry s rastúcim odporom. Má plán, chce sa naučiť šoférovať a sústredene pripravuje útek. Keď dôjde na svadbu jej poslednej sestry, zabarikádujú sa v dome a dráma vrcholí. Dôvody, pre ktoré tento francúzsky film v Turecku, kde sa odohráva, vzbudil vlnu nevôle, sa týkali najrôznejších výhrad, niektorým nesedeli reálie, ale tie najdôraznejšie sa týkali konštrukcie celého príbehu. Výchova dievčat v tradičnej rodine je systém, fungujúci od detstva. Je ťažké si predstaviť, že sa začína až v momente vyčíňania na pláži. Diktát výchovy nasleduje až v izolácii, dievčatá musia asistovať v kuchyni a učia sa všetko potrebné. Poučenie o tom, čo nasleduje počas prvej noci sa nekoná a nasleduje komická scéna, keď mladomanželia hľadajú na posteľnej plachte kvapku krvi. Musia ju predložiť čakajúcej rodine. Prehliadka u gynekológa ukáže, že nevesta je ešte stále panna. Výsmech zaostalosti a trápnej neinformovanosti sa nesie v humornom tóne, ale čo čaká po takomto výkone  panického milenca si musíme len domyslieť.

V tureckej realite, s ťaživým  dedičstvom autoritatívneho patriarchalizmu, sa odrazu objavuje detská hrdinka, ktorá ho dokáže poraziť a víťazne uteká do „lepšieho“sveta. Treba len chcieť. Je to naozaj také jednoduché? V istom zmysle ide o povrchnú agitku pre žiadostivé západné publikum, bez ambície ponoriť sklapel kritiky hlbšie a prevetrať i hlbšie rozmery „dievčenskej vzbury“. To by bolo riskantnejšie a zložitejšie. V celom filme sa režisérka a zároveň scenáristka (spolu s francúzskou  scenáristkou Alice Winocour) vyhýba akémukoľvek náznaku náboženských vektorov, zrejme v snahe udržať ilúziu politickej korektnosti . Kríženie dvoch kultúrnych konceptov, západného a východného,  traumatizujúcej spoločenskej kauzy, realizovanej  s humorom a šarmom v ľahkom francúzskom štýle, azda môže osloviť len salónnych fanúšikov genderovej  „spravodlivosti“, čo sa koniec- koncov aj stalo.

Generačný zápas  v súčasnom tureckom filme  dominuje a ventiluje široké spektrum  problémov spoločnosti, ktorá s veľkým vypätím bráni svoje sekulárne práva voči tlaku silného oponenta. V hre je politicko-náboženský a nakoniec aj kultúrny front, útočiaci na sekulárnu tradíciu, reprezentovanú žiarivou postavou prvého tureckého prezidenta Mustafu Kemala Atatürka (1881-1938). V 20. a 30. rokoch minulého storočia prikázal Turkom zhodiť fezy, oholiť fúzy a zakázal  náboženské zahaľovanie žien.   

Stačí si pozrieť pár súčasných tureckých filmov  -  Krajina matiek (Motherland, 2015 réžia Senem Tuzen) alebo Svadobný tanec (Wedding Dance, 2015 réžia Cigdem Sezgin), aby sme pochopili iluzórnosť Mustanga a nakoniec aj rozčúlenie, ktoré ho v Turecku sprevádza. Ak dnes máme problém vidieť reálny rozmer problémov na Blízkom východe a naše rozlišovacie schopnosti sa takmer blížia nule, je to dôsledok i takýchto zjednodušujúcich hier na efemérne víťazstvá.  

Mustang, Francúzsko,Nemecko, Turecko, Katar, 2015
Dĺžky: 97 minút
Réžia: Deniz Gamze Ergüven
Scenár: Deniz Gamze Ergüven, Alice Winocour
Kamera: David Chizallet, Ersin Gok.
Strih: Mathilde Van de Moortel
 Hudba: Warren Ellis
Hrajú: Günes Sensoy, Doga Zeynep Doguslu, Elit Işcan, Tugba Sunguroglu, Ilayda Akdogan, Erol Afsin, Ayberk Pekcan, Bahar Kerimoglu a ďalší.
Distribúcia: ASFK – Projekt 100
Premiéra v SR: 22. septembra 2016
Foto: ASFK