Bosorkina dcéra (Skammerens datter)

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Bosorka11 resizeDánsko má mimoriadne dlhú tradíciu vo fantasy, či rozprávkových žánroch. Od mnohokrát spracovaných vikingských mýtov, cez Hansa Christiana Adersena, Carla Theodora Dreyera až po súčasnú snahu o opätovné rozvíjanie tejto tradície, môžeme v severských príbehoch cítiť melanchóliu, mystiku, silný vplyv prírody a istý fatalizmus.

Diela vytvorené v tom najlepšom duchu severskej naratívnej tradície sú tým pádom omnoho depresívnejšie a temnejšie, než tomu býva zvykom v iných západných krajinách. Silnú úlohu v tom zaručene hrajú dlhé zimy i chladný a Bosorka2 resizeodťažitý naturel severanov. V duchu mierne temnejšieho prístupu k žánru rodinnej fantasy sa snaží ísť aj film Bosorkina dcéra. Je však otázne nakoľko môže byť tento prístup v dobe revizionistických fantasy filmov, či rozprávok a dvojitého kódovania, ešte podnetný a invenčný.

Dcéra čarodejníčky, Dina, zdedila po matke nadprirodzené schopnosti: dokáže sa pozrieť človeku priamo do duše a vyvolať v ňom pocity hanby za jeho činy. Dina však žije vo veľmi krutých časoch. Kráľ je nájdený mŕtvy a stopy vedú ku jeho synovi Nicodemusovi. Ako sa ukáže, za nitky ťahá jeho nevlastný brat Drakan, ktorý využíva všetky prostriedky, aby sa Bosorka3 resizedostal na trón. Postupne sa snaží odstrániť všetkých nepohodlných svedkov – Dinu, jej matku i Nicodemusa.

Meno scenáristu Andersa Thomasa Jensena sľubovalo čiernohumorný a temný filmový zážitok s prekvapivými rozuzleniami. Keďže ide o rodinný, detský film, typická čiernohumorná Jensenovská absurdnosť z pochopiteľných dôvodov absentovala, avšak podľa mňa tu chýbala aj rozprávačská invenčnosť na akú sme u tohto severského Bosorka8 resizetvorcu zvyknutí. V podstate išlo o klasický naratív o sebapoznávaní, sebaprekonávaní a odvahe s často videnými zvratmi. Časté je napríklad zdvojovanie informácií, doslovnosť a jasné rozdelenie charakterov. Klasické rodinné fantasy však dopĺňala krutosť a fatálnosť jednotlivých udalostí. Scéna s Drakanovou matkou napríklad pripomenula hororový žáner a aj mnohopočetné vraždy poukazovali na to, že príbeh je určený pre odrastenejšie deti. Z tohto dôvodu však nemôžeme Bosorkinu dcéru ospravedlňovať nálepkou „filmu pre deti“. Ťažko povedať, či chýbalo jasné divácke zacielenie, alebo išlo o prostú chybu zo Bosorka13 resizestrany tvorcov, avšak pre dospelejšieho diváka je film príliš doslovný a pre detského zasa príliš krutý. Súčasný trend rodinných filmov ponúka ďalšiu možnú cestu – prostredníctvom dvojitého kódovania – keď sa pri filme zabavia starší i mladší diváci. Žáner rodinného filmu je dnes už skrátka niekde inde. Jediným skutočne invenčným a prekvapivým rozuzlením je záverečný útek, ktorý tento „hybrid“ aspoň z časti zachraňuje.

Bosorka6 resizeToto všetko platí aj pre štýl. Hudba je tu zbytočne patetická a emocionálne návodná. Navyše tu absentovala práca so stredovekými hudobnými nástrojmi, motívmi či rytmikou, a tak zvuková zložka len dopĺňa vyššie zmienené problémy rozprávania. Kamera síce pôsobí profesionálne, ale aj sterilne, mdlo a nezaujímavo. Všetko sme už niekde videli. Aspoň z časti však treba vyzdvihnúť vysoko štylizované pasáže čarovania, ktoré však postupom času začali byť príliš repetitívne.

Bosorka5 resizeBosorkina dcéra je skrátka rozprávka európskej proveniencie v tom najklasickejšom slova zmysle. Oproti súčasnému trendu revizionistického prístupu ku klasickým textom však neprináša nič nové a pôsobí tak anachronicky, a to negatívnym spôsobom. Problémom filmu je tiež neujasnenosť cieľovej skupiny a z toho vyplývajúce miešanie rôznych protipólnych prvkov. Aj napriek tomu však treba oceniť aspoň profesionálnosť s akou bola rozprávka vytvorená. Predstavuje neurážajúci priemer aký si pustíte počas nedeľného dopoludnia.

Bosorka12 resizeBosorkina dcéra (Skammerensdatter)

Dánsko, Nórsko, Švédsko, Island, Česko, 2015
Dĺžka: 96 minút
Réžia: Kenneth Kainz
Scenár: Anders Thomas Jensen
Kamera: Lasse Frank Johannessen
Strih: Nicolaj Monberg
Hudba: Jeppe Kaas
Hrajú: Jakob Oftebro, Allan Hyde, Rebecca Emilie Sattrup, Peter Plaugborg, Maria Bonnevie, Søren Malling, Stina Ekblad, Petra Maria Scott, Olaf Johannessen, Laura Bro, Adam Ild Rohweder, Roland Møller, Joi Johannsson, Niklas Herskind, Svend Johansen, Stefania Omarsdottir, Selma Iljazovski, Julie Knuth Brøllund Hansen, Curtis Matthew, Esben Dalgaard, Henrik Noél Olesen a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 7. júla 2016
Foto: Film Europe

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.