Vykopať a ukradnúť mŕtvolu, a to ešte tak slávnu ako Charlie Chaplin, vzbudilo v roku 1978 obrovský rozruch. Typovalo sa na kde koho, jedna konšpirácia striedala druhú, ale, že to urobili dvaja nezamestnaní imigranti Gančo Gančev z Bulharska a Roman Wargas z Poľska, nenapadlo nikoho. Táto skutočná udalosť inšpirovala francúzskeho režiséra Xaviera Beauvoisa k nakrúteniu filmu Cena slávy.

Faktom je, že Charlie Chaplin (1889 - 1977) zomrel vo Švajčiarsku a 1. marca 1978 sa jeho rakva aj s pozostatkami stala korisťou zlodejíčkov, ktorí žiadali výkupné. Boli vraj tak nešikovní, že nebol problém ich zatknúť. Xavier Beauvois sa však len voľne inšpiroval týmto škandálom a jeho páchateľmi sa stali švajčiarsky podvodníček Eddy Ricaart a Arab Osman Bricha. Príbeh sa začína prepustením Eddyho (Benoit Poelvoorde) z väzenia, s ktorým sa dozorca lúči slovami : A nešaškuj! Čaká na neho hádam jediný priateľ, pracovitý, ale chudobný Arab Osman (Roschdy Zem). Osman mu je zaviazaný, raz mu veľmi pomohol, a nedokáže nechať priateľa v štichu. No to nie je po chuti jeho peknej a chorej manželke, ktorá vie, že Eddym sú vždy problémy. Lenže nepomôže si, lebo leží v nemocnici. Osman býva v karaváne, druhý upraví pre priateľa a spoločnosť im robí Osmnavo múdre a inteligentné sedem ročné dievčatko. Dieťa si podvodníka obľúbi a keď (čert vie odkiaľ) prinesie televízor, priateľstvo je spečatené. Má to však aj tienistú stránku Eddy uvidí správy o smrti Charlieho Chaplina a okamžite vie, ako vyrieši  finančné suchoty. Vykopú hrob, ukradnú mŕtvolu, nevidia v tom nič zlé, veď mu už nemôžu ublížiť, a budú za nebožtíka žiadať výkupne. Osman, ktorý sa ako - tak drží nad vodou, zo začiatku tento hazard striktne odmieta, ale keď nemá peniaze na zaplatenie nemocnice, súhlasí. Eddy nemá čo stratiť, iba ak opäť slobodu. Geniálny nápad by si však žiada aj geniálny rozum, a to títo dvaja nemajú. Robia jednu hlúposť za druhou .

Xavier Beauvois  je však až príliš dobrý režisér na to, aby sa uspokojil len na jednoduchou rekonštrukciou pikantného škandálu. Tento významný herec, scenárista a režisér upozornil sa seba filmom Nezabudni, že zomrieš. Potom zaujal kriminálnou drámou Komisár, ale najväčší úspech mal doteraz s filmom O bohoch a ľuďoch, ktorý získal na festivale v Cannes Veľkú cenu. Beauvois pracoval aj ako asistent portugalského režiséra Manoela de Oliveru a Francúza Andrého Téchiného a v jeho filme Svedkovia aj hraj. Ako herca ho však preslávila úloha vo filme Benoita Jacquota Villa Amalia. Čo za fintu si teda vymyslel, aby príbeh nejako ozvláštnil ? Eddy je v jeho poňatí síce podvodník, ale s nesmiernym komediálnym a klaunovským talentom, len o tom nevie. Na to sa musí zoznámiť s krásnou cirkusovou umelkyňou (Chiara Mastroianni), vzplanúť láskou a dať sa naverbovať do cirkusu, aby si to uvedomil. Je to telom a dušou klaun a ten „geniálny“ nápad, ktorý sa zrodil v jeho hlave, neprišiel náhodou. Paralela medzi nebožtíkom a zlodejom je nevtieravá, no veľavravná. Malý klaun ukradne veľkého klauna. Vo filme si zahrali aj Chaplinove deti (Dolores Chaplin, Eugene Chaplin), ktoré na rozdiel od oddaného komorníka, nerobia z toho veľké haló. Jeden z jeho potomkom aj povie, že otec celý život len režíroval. Berú celý únos v intenciách jeho réžie, akoby tušili, že ho zinscenoval navyše človek profesne blízky.

Aj napriek dobrému nápadu, že krádež veľkého klauna, môže vymyslieť len človek podobného razenia, snímka ďalšie prekvapenia a finesy neponúka. V nijakom prípade  nedosahuje kvality filmu O bohoch a ľuďoch. Je tiež pravda, že ani žánrovo sa porovnať nedá. Film Cena slávy totiž osciluje medzi komédiou a sociálnou drámou, prikláňam sa skôr k označeniu tragikomédia, i keď ani to nie je celkom presné. Mieša a prelína sa humor a smútok ľudí na okraji spoločností. Osud nešťastného arabského prisťahovalca a jeho rodiny, v bohatom Švajčiarsku, je tristný. Na rozdiel od Eddyho, ktorý je z iného cesta. Pre toho, v podstate dobrodruha, je celý prípad skôr dobrodružstvom. Osman sa k tomuto bláznivému nápadu pridá zo zúfalstva. Zo zúfalstva nad tým, že nemá peniaze ani na to, aby zaplatil nemocnicu za manželku Noor (Nadine Labaki), ani za ďalšie štúdium Samiry (Séli Gmach), evidentne nadaného a bystrého dieťaťa. Rodina mu je všetkým a je ochotný urobiť pre ňu všetko – aj ukradnúť mŕtvolu.

Xavier Beauvois veľmi starostlivo zvažoval výber hlavných predstaviteľov a vyšlo sa mu to v prípade oboch zlodejov. Pochopiteľne vďačnejšiu príležitosť mal Benoit Poelvoorde v úlohe Eddyho - ľahkomyselného vagabunda s dobrým srdcom. Herec, so zmyslom pre humor, zahral vierohodne obe Eddyho polohy aj tú beťársku, aj tú klaunovskú. Roschdy Zem zasa akcentoval odovzdanosť a pasivitu svojho hrdinu, ale aj jeho zmysel pre huncútstvo. Výborne sa zhostila svojej úlohy aj malá Séli Gmach ako Samira, ktorá je pôvabná, všetečná, zvedavá a uveriteľne premúdrelá. Na malej ploche sa výrazne zapíše do pamäti Peter Coyote v úlohe oddaného Chaplinovho komorníka Johna Crokera. Jeho Croker je až za hrob oddaný svojmu pánovi, ostane jeho večným sluhom a obdivovateľom, ale zároveň v ňom drieme aj tvrdý vojak, ktorý ak treba svoje skúsenosti použije. Výborná kreácia na malom priestore.

Pravdu – povediac Cena slávy nie je veľký film, režisér miestami stratil zmysel pre mieru (príliš dlhé zábery kradnutia Chaplinovej mŕtvoly) a problémy mal aj s temporytmom. No napriek výhradám je to sympatický príspevok o udalosti, ktorá otriasla svetovou verejnosťou, ale v druhom pláne aj o nezávideniahodnom živote imigrantov. Aj o tom je trochu Cena slávy.
 
Cena slávy (La rançon de la gloire), Francúzsko, Belgicko, Švajčiarsko, 2014
Dĺžka: 110 minút
Réžia: Xavier Beauvois
Scenár: Xavier Beauvois, Etienne Comar, Marie-Julie Maille
Kamera: Caroline Champetier
Strih: Marie-Julie Maill
Hudba: Michel Legrand
Hrajú: Benoît Poelvoorde, Roschdy Zem, Séli Gmach, Chiara Mastroianni, Nadine Labaki, Peter Coyote, Xavier Maly, Dolores Chaplin, Eugene Chaplin, Adel Bencherif, Marilyne Canto, Olivier Rabourdin, Isabelle Caillat, Philippe Laudenbach, Xavier Beauvois a ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 21. apríla 2016
Foto: Film Europe