Pamätáte si na klip Mad Motherfucker od Biting Elbows? Ak áno, asi ste si aj vy vraveli po dopozeraní filmu, že keby sa niečo takéto natiahlo na hodinu a pol, mohla by to byť absolútna bomba. Ak si to nepamätáte, či ste ho dokonca nevideli, pozrite si ho až po tomto filme. Verte mi. Ale pekne po poporiadku. Hardcore Henry je úkaz. Obrovský.

O tom niet pochýb, keďže ide oficiálne o prvý film robený výhradne z pohľadu prvej osoby. „Nesmrteľný“ polorobot, ženúci sa za záhadným záporákom, so schopnosťami, za aké by sa nemuseli hanbiť ani marvelovskí superhrdinovia, vyzerajúcim ako Kurt Cobain (dúfam, že toto nebol zámer). To tu ešte asi naozaj nebolo (alebo žeby?). Čo je však najväčšia sranda ? Náš hlavný hrdina nám po celý čas nepovie ani jedno jediné slovo. Čo slovo, on nevydá ani hlásku. Nebojte sa, nie je to taký veľký spoiler, keďže sa toto „tajomstvo“ dá odčítať už z traileru alebo z prvých piatich minút filmu. O to vôbec nejde. Ide o to, čo nám Henry ako divákom ponúka.

Ak by som si mal vybrať čo mi najviac imponuje, jednoznačne by som bez rozmyslu povedal, že ten anarchistický naratív, idúci v šľapajach Millerovho najnovšieho Mad Maxa s heslom - Chcete akčnú jazdu? Tu máte trojnásobnú ! Pán režisér, Ilja Najšuller, totálne ignoruje rozprávačské postupy, ktorých sa prevažná väčšina akčných filmov drží a pomáha si nimi. Hardcore Henry neakceptuje žiadne pravidla, nezastavuje na žiadnej stopke, rúti sa bezhlavo vpred ako rozzúrený býk, či ide dvesto kilometrovou rýchlosťou na motorke, nehľadiac do spätných zrkadiel. A tu sa pozastavme. Vieme, ako dopadajú takéto indivíduá v reálnom živote. Najskôr ako darcovia orgánov. Myslíte si, že vo filmoch to je inak? Hej. Ale toto nie je už spomínaná marvelovka, či Mission Impossible s Tomom Cruisom. Nenarážam však teraz konkrétne na hlavného hrdinu, ak ste sa už o Henryho začínali báť. Ide tu skôr o šťavu alebo motor,  ktorý film má, ale v istej chvíli ho akosi stráca. Určite ste už počuli vetu – menej je niekedy viac. Dá sa krásne aplikovať na túto zbesilú jazdu. Film nám síce ponúka maximálnu dávku zábavy, miestami nám berie dych a nechce nám ho vrátiť, ale padá práve na tom, že sa na to až príliš zameriava. Mám pocit, že keby sa dalo, Najšuller by sa nám pokúsil ukázať, ako na plátne vyzerá stopercentná čistokrvná akcia. Ak k tomu raz príde, rád sa na to prídem pozrieť, ale obávam sa, že si bude musieť nájsť do takého projektu lepšieho dramaturga a tiež trochu viac času venovať scenáru.

Rozumiem každému, kto vyrástol na akčných filmoch (pretože som sám jeden z nich) a nebude mať absolútne žiadnu výhradu voči tu prítomným logickým dieram, pretože dostal mega nálož akčných scén plných striekajúcej krvi, lámania kostí, výbuchov, autonaháňačiek a, samozrejme, by som mohol menovať ešte hromadu ďalších vecí, ktoré nesmú v správnom „akčáku“ chýbať. Veď, kto už dnes chodí na akčné filmy premýšľať? Znie to ironicky, ale nemám rád, keď sa musím aj pri takomto žánri pozastaviť a pýtať sa sám seba – čo to malo znamenať? Prečo sa stalo toto a prečo tamto? Nebudem konkretizovať, pretože by som niekomu možno maximálne pokazil zážitok a tiež by som spoileroval, snažím sa iba podotknúť, že presne v tejto rovine Najšullerovi dochádzajú baterky a bolo by ich treba vymeniť. Keďže niektoré veci poriadne nepremyslel, snaží sa to neustále kompenzovať neutíchajúcimi bitkami, či streľbou, no miestami to už naozaj preháňa a popravde to začne unavovať.

Hardcore Henry je preplnený samoúčelným a tvrdým násilím (tak ako aj kopa videohier a PC hier, na ktoré odkazuje a preberá ich estetiku) no je nám podávané vizuálne úchvatne. Precíznosť kamery a strihu navodením reálnosti nás okamžite vťahuje do deja a baví tiež pohrávanie sa so zvukovou zložkou, najmä zastavovanie a púšťanie hudby podľa Henryho vnímania daných okolností. Poteší aj zasadenie do ruského prostredia, pôsobiaceho presne tak bizardne, ako ho poznáme z videí na Youtube. Čo však je ešte problémom, je nejednoznačnosť Henryho postavy. Tá balansuje niekde medzi hrdinom a antihrdinom, keďže zabíja rad radom, ale ani poriadne nevie koho. Sám o sebe toho príliš veľa nevie a my sme na rovnakej lodi, keďže sa dozvedáme len spolu s ním postupne, kto v skutočnosti je a aká je jeho úloha. Avšak ak by sme sa začali baviť o nejakom stotožnení sa s postavou a vcítení sa do nej, Henry by hral vedľajšie husle, pretože by vyhral jednoznačne jeho kolega, naklonovaný Jimmy. A záver iba podporuje fakt, že film je síce režijne skvele zvládnutým experimentom, no tiež až žalostne prázdnym a miestami priveľmi prekombinovaným, bez akejkoľvek hlbšej myšlienky.

Hardcore Henry (Хардкор), Rusko, USA, 2015
Dĺžka: 96 minút
Réžia: Ilja Najšuller
Scenár: Will Stewart, Ilja Najšuller
Kamera: Seva Kaptur, Feodor Lyass, Pavel Kapinos
Strih: Steve Mirkovich, Vlad Kaptur
Hudba: Darja Čaruša
Hrajú: Sharlto Copley, Danila Kozlovskij, Tim Roth, Haley Bennett, Andrej Dementiev, Kirill Serebrennikov, Darja Čaruša, Ravšana Kurkovová, Polina Filonenková, Sergej Šnurov, Alexandr Pal, Oleg Poddubnyj a ďalší
Distribúcia: Bontonfilm
Premiéra v SR: 21. apríla 2016
Foto: Bontonfilm