Rodina na prenájom (Une famille à louer)
Môžeš mať všetko, ak nemáš rodinu, nemáš nič, zaznieva opakovane vo francúzskom filme Rodina na prenájom z úst temperamentnej Violetty (Virginie Efira), ktorý nakrútil francúzsky režisér a scenárista Jean-Pierre Améris.
Violette má plno dlhov, žiadnu prácu a problémy s úradmi, ktorú jej chcú odobrať deti, lebo sa o ne nedokáže postarať. Jej vyhlásenie sa objaví aj na televíznej obrazovke a zaujme Paula-Andrého (belgický uznávaný komik Benoȋt Poelvoorde). Je to plachý starý mládenec v strednom veku, ktorý sa síce dopracoval k veľkému bohatstvu, ale žije sám v obrovskom dome iba s komorníkom Leonom (François Morel) a trpí depresiami. Rozhodne sa, že nadišiel čas na svojskú terapiu: zaplatí za Violettu všetky dlhy a bude ju financovať, ak mu dovolí byť tri mesiace súčasťou jej rodiny. Mladá žena má sprvu pochybnosti, navyše, keď zistí, že o ňu nemá sexuálny záujem, ale výhodnú dohodu príjme pod podmienkou, že sa o nej nič nedozvedia jej deti a Paul-André sa nasťahuje k ním ako jej príležitostný nový milenec.
Violette je slobodná matka, ktorá dopriala deťom prepych, aby malo každé svojho otca, a tak dospievajúca dcéra Lucie je biela (Pauline Serieys), kým jej malý hyperaktívny brat Auguste (Calixte Broisin-Doutaz) je mulat. Matka deti miluje, ale sa s nimi aj neustále háda a nezvláda ich, rovnako ako chaotickú hlučnú domácnosť. Poriadkumilovný a tichý Paul-André ma chvíľami oprávnene pocit, že sa ocitol v pekle. Nevraviac o rozdielnosti záujmov, pováh a vplyve prostredia, z ktorého pochádzajú. Zámožný Paul-André je v podstate pesimista, ktorý miluje knihy, chce ísť na koncert, výstavu, či do múzea. Optimistická a energická Violette uprednostňuje pikniky s bratom a priateľmi, potrpí si na rodinnú súdržnosť a je ustavične vo finančnej tiesni. Ich vzájomná tolerancia je nulová a keď sa do ich vzťahu začínajú „montovať“ ešte aj Violettin brat Rémi (Philippe Rebbot) a snobská matka Paula-Andrého (Edith Scob), zdá sa, že pod jednou strechou nevydržia niekoľko dní, nieto tri mesiace...
Myšlienka "rodiny na prenájom" nie je originálna a neraz už bola spracovaná vo filmových komédiách rôznej úrovne. V tomto prípade je však zaujímavosťou už samotná skutočnosť, že režisér a spoluscenárista Jean-Pierre Améris vychádza čiastočne z vlastných skúseností. V jednom z rozhovorov totiž hovorí o tom, ako sa v roku 2008 pri televíznej adaptácii príbehu o komplikovaných rodinných vzťahoch zoznámil so scenáristkou Murielle Magellan a zamilovali sa do seba. Odvtedy vraj túžil spolu s ňou nakrútiť film o vzťahu dvoch úplne odlišných ľudí. Podarilo sa mu to pri jeho desiatom celovečernom filme (a druhej komédii) Rodina na prenájom, pri ktorom obaja pracovali na scenári. Ten však začali písať už v roku 2011. Zakomponovali doň aj detaily z reality, ktoré ich inšpirovali. Napríklad režisér hovorí, že otcovstvo objavil vlastne až v päťdesiatke a dosť ho iritovalo, že podobne ako filmový Auguste, aj jeho nevlastný syn si mýlil obývačku so športovým ihriskom.
Jean-Pierre Améris netají, že chcel nakrútiť romantickú rozprávku. K dobru mu treba prirátať, že v nej nechýba patričná dávka humoru. Dokonca humor cítiť nielen z dialógov, hoci aj v dueli pesimisticko-optimistických videní sveta a katastrofických predpovedí jeho zániku, ale napríklad aj z použitia hudby, ktorá vyjadruje vnútorný stav protagonistov. Raz je to klasika - Patetická, inokedy vtipne použitý motív Labutieho jazera v motorkárskej scéne, či slávny popový hit She is Lady. Čo neznamená, že by divák od smiechu padal zo stoličky. Situácie sú neraz predvídateľné a skôr úsmevné ako smiešne, ale diváka oslovia, zaujmú.Mimochodom, zaujme aj koníček filmovej Violette – vyrezávanie zeleniny a ovocia, ktoré ukazuje jej kreativitu a môže inšpirovať.
Herecké obsadenie je, s výnimkou predstaviteľa Paula-Andrého (videli sme ho napríklad v komédii Láska s vôňou čokolády) pre našinca pomerne neznáme. Filmové spracovanie je kultivované, ale nie výnimočné. U diváka skôr rezonuje samotná téma a jej scenáristické spracovanie. Veď pojem rodiny je dnes často na pretrase. Niekedy sa spochybňuje tradičná rodina, inokedy sa ikonizuje jej poslanie. Nikto však nespochybňuje fakt, že rodina determinuje každého z nás. O to viac môže film osloviť cieľovú skupinu poučených divákov, ktorí sa neboja istej sebairónie a iného uhľa pohľadu. V tomto prípade štylizovaný príbeh filmu síce hovorí o rodine, o komplikovaných vzťahoch v nej, teda aj o vzájomnom nepochopení rodičov a detí, súrodencov a podobne, o predsudkoch, o láske a neláske, o traumách z detstva, ale tvorcovia sa na všetko pozerajú s istým ironizujúcim nadhľadom, s pochopením a s úsmevom. To dnes veru nie je málo.
Rodina na prenájom (Une famille à louer), Francúzsko, Belgicko 2015
Dĺžka: 96 minút
Réžia: Jean-Pierre Améris
Scenár: Jean-Pierre Améris, Murielle Magellan
Kamera: Virginie Saint-Martin
Hudba: Valerie Lindon
Strih: Anne Souriau
Hudba: rôzni autori
Hrajú: Benoît Poelvoorde, Virginie Efira, François Morel, Philippe Rebbot, Pauline Serieys, Calixte Broisin-Doutaz, Edith Scob, Nancy Tate, Nathalie Gessier a ďalší
Distrubúcia: Itafilm
Premiéra v SR: 28. januára 2016
Foto: Itafilm