Celovečerný debut jedného z najoriginálnejších režisérov súčasnosti Andersa Thomasa-Jensena Blikajúce svetlá predstavuje ďalšiu introspekciu do duše dánskeho národa, opätovne skrytú za značne zdeformovaný žáner kriminálneho filmu. Ako som uvádzal už pri Mäsiaroch žánrová mustra slúži Jensenovi predovšetkým na pohrávanie sa s konvenciami i ako akýsi „dramatický oblúk“ pre jeho nesmierne absurdné príbehy o antihrdinoch.

Blikajúce svetlá sú príbehom štyroch kodaňských zlodejíčkov a dlhoročných priateľov, ktorí sa márne snažia splatiť dlh krutému Faerčanovi. Šéf tejto malej bandy Torkild už začína byť zo situácie frustrovaný a keď je prinútený vylúpiť dom majetného Gréka, v ktorom nájde kufrík so štyrmi miliónmi dánskych korún, rozhodne sa s peniazmi ujsť do Barcelony a začať nový život. Pri lúpeži je však jeden z členov gangu, Peter, postrelený a navyše sa im rozbije auto. Rozhodnú sa preto na istý čas ukryť v starej opustenej reštaurácii uprostred lesov. Hneď nasledujúci deň začínajú spoznávať miestnu osádku a tvária sa, že rekonštruujú reštauráciu.

Aj v tomto filme využíva Jensen celú paletu antihrdinov a vyšinutých postáv, čo je pochopiteľné v žánri kriminálneho filmu, ale už nie v žánri rodinného filmu, ku ktorému odkazujú retrospektívy i rámcový príbeh. Vzhľadom na zobrazované i zvyšok deja je pritom jasne badateľný sarkazmus s akým sa Jensen púšťa do dekonštrukcie dánskych klasík od Hansa Christiana Andersena a zároveň aj zosmiešňovania patologickej dánskej spoločnosti.

Hlavná postava filmu Torkild napríklad zapríčinil samovraždu svojho otca tým, že mu obral všetky (tri) jablká zo stromu; Arne, ktorého týral vlastný otec, je pre zmenu vyšinutý násilník; Petra zatvárali do skrine, keď niečo vyviedol a v súčasnosti je násilník závislý na kokse, atď. Skrátka máme tu opätovne postavy, ktoré za normálne rozhodne považovať nemôžeme a ktoré neočakávane vybuchujú pri banálnych udalostiach. Všetci štyria si vytvorili akúsi náhradnú rodinu, čo dokazuje hneď úvodná scéna, ale aj ďalšia z retrospektív. Súčasne s tým ich príbytok často navštevujú dvaja dedinčania. Pokiaľ si myslíte, že nastane konfrontácia tak sa mýlite. Ostatné mužské postavy sú rovnako psychopatické ako naši hlavní hrdinovia. V Andersonovom svete je skrátka každá vlastnosť dohnaná do extrému. A ženy ani jednému z nich nerozumejú. Pri pohľade na absurdnosť postáv tak asi nikoho neprekvapí, že dej filmu je len ťažko predvídateľný a na suchý čierny humor netreba dlho čakať.

S tým opätovne súvisí aj štýl. V rozprávkových retrospektívach napríklad vidíme prostredníctvom mierne zahmlenej kamery presvetlený svet detí. Vzhľadom na to, že zobrazuje nechcené deti ho však môžeme považovať za mimoriadne ironický. V inom prípade rozprávačka vášnivo ospevuje reštauráciu a výbornú obsluhu, o ktorej vieme niekoľko nepríjemných skutočností.

Blikajúce svetlá tak predstavujú typické dielo Andersa Thomasa-Jensena. Jednak tu vidíme skupinu krutých mužských antihrdinov, tvoriacich „rozprávkovo ideálnu“ rodinu, suchý čierny humor, pohrávanie sa so žánrami, ironicky vyznievajúce scény, psychoanalytické zdôvodnenie psychóz, do absurdity dovedené scény, vysmievanie sa z Dánska a zobrazovanie jeho patologických tendencií. Skrátka niečo čo len tak často neuvidíte.
(Snímku uviedli na festivale severských filmov SCANDI.)

Blikajúce svetlá (Blinkende lygter), Dánsko, Švédsko, 2000
Dĺžka:L 109 minút
Scenár a réžia: Anders Thomas Jensen
Kamera: Eric Kress
Strih: Anders Villadsen
Hudba: Bent Fabricius-Bjerre, Jeppe Kaas
Hrajú: Søren Pilmark, Ulrich Thomsen, Mads Mikkelsen, Nikolaj Lie Kaas, Sofie Gråbøl, Iben Hjejle, Peter Andersson, Jesper Asholt, Karen-Lise Mynster, Thomas Bo Larsen, Tomas Villum Jensen, Lars Kaalund, Laura Drasbæk, Sebastian Jessen, Solbjørg Højfeldt, Ole Thestrupa ďalší
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 21. januára 2016
Foto: Film Europe