Niet možno veľa domácnosti, kde by nepoznali či nepoužívali pri upratovaní tzv.„zázračný mop“ s bavlnenými strapcami v podobe slučky. Sotva však niekto vie, že tento „ koniec mokrých rúk pri umývaní podlahy“ predstavila v roku 1990 ako svoj vynález  americká podnikateľka s talianskymi koreňmi - Joy Mangano. Dnes má už na konte viac ako stovku vynálezov a vlastnú obchodnú spoločnosť.

Vlani o jej živote nakrútil film Joy, podľa vlastného scenára, uznávaný americký režisér a scenárista David O. Russel. Tvorca úspešných filmov ako Terapia láskou či Špinavý trik si do hlavných postáv vybral trojicu hercov, s ktorými v nich spolupracoval – do titulnej úlohy Joy obsadil Jennifer Lawrence (za Terapiu láskou získala Oscara, ale  široké publikum ju miluje predovšetkým ako hrdinku sci-fi ságy Hry o život), Roberta De Niro ako jej otca Rudyho a Bradley Coopera ako jej „obchodného priateľa“ Neila.

Skvelé herecké obsadenie je nepochybne bonusom tohto filmu. Horšie je to už so scenárom, presnejšie s jeho nevyváženosťou a istou rozkúskovanosťou. Akoby sa scenárista a režisér v jednej osobe nevedel do poslednej chvíle rozhodnúť, akou optikou chce vlastne podať príbeh. Situáciu mu neuľahčila ani skutočnosť, že Mangano bola jednou z producentiek filmu a určite mala požiadavky, ktoré sa podpísali pod istú „reklamnosť“ až uhladenosť hrdinky a jej činov, lebo „obchod je obchod“.

Úvodné zábery patria úryvkom z televízneho seriálu, ku ktorému sa utieka matka Joy pred každodennými problémami. Pôsobí to ako fraška a naznačuje ironizujúci odstup od témy „silných žien“. Vzápätí vstupuje na scénu  Joyina stará mama, s tým, že nám porozpráva príbeh skutočne silnej ženy – svojej vnučky. Predstavuje nám ju ako dievča, ktoré bolo od detstva mimoriadne nápadité, kreatívne a manuálne zručné. Rado vytváralo pekné veci a snívalo o tom, že tak ako mu to určuje meno (Joy znamená radosť) bude nimi  tešiť ľudí. Na strednej škole bola Joy  premiantkou, prijali ju i na univerzitu. Ale tej sa musela vzdať rovnako ako svojich snov. Rodičia sa totiž rozviedli a niekto sa musel postarať o mamu i starú mamu. Neskôr i o dve deti a manžela, ktorý pohŕdal bežným zamestnaním, lebo veril, že raz bude speváckou hviezdou. Keď sa rozviedli, nechala ho bývať naďalej v dome a vychádzali celkom priateľsky.

To sa však nedá povedať o jej  temperamentnom otcovi a jej  polovičnej sestre (otcovej dcére z prvého manželstva). Všetko sa skomplikuje, keď posledná milenka „vráti“ otca a Joy ho musí ubytovať u seba. Ešteže si zakrátko nájde novú partnerku - bohatú vdovu Trudy (Isabella Rosselini), ktorá  v rámci „zbližovania“ pozve celú  rodinu na svoju jachtu. Samozrejme, že sa to skončí spoločenskou katastrofou a Joy ako vždy zachraňuje situáciu, vytiera palubu obloženú cenným drevom, ktorú znehodnotili rozbité fľaše červeného vína a skončí s ubolenými rukami, plnými sklenených črepín. Vtedy dostane nápad na vytvorenie „zázračného mopu“, ktorý uľahčí ženám domáce práce. Lenže nestačí niečo vymyslieť, treba získať patent, ošetriť všetko právnicky, vyrobiť potrebné  súčiastky a presvedčiť ľudí, aby si výsledok kúpili. To všetko stojí kopu peňazí, ktoré Joy získa tým, že sa  nehorázne zadĺži. Keď sa už zdá, že sa na ňu usmialo šťastie, lebo dostane šancu v televízii, ktorá sa špecializuje na predaj nových výrobkov, prichádzajú na rad závisť, intrigy, špinavé obchodné praktiky a hrozí jej bankrot.

Príbeh je vlastne skladačka jednotlivých situácii, v ktorých naivná Joy zúfalo bojuje o sebarealizáciu a uznanie, ale nestretáva sa s ním ani vo vlastnej, nie najtypickejšej rodine. Napriek tomu však jej bláznivých členov miluje.

Všetko sa sústreďuje na obdobie okolo presadzovania jej prvého realizovaného vynálezu – mopu.  Zaujímavé je  nahliadnutie do zákulisia  televíznej reklamy a následného predaja. Pri sledovaní informácií o finančných a právnických praktikách tohto biznisu a jeho odvrátenej temnej stránke sa však divák, tobôž našinec, môže neraz stratiť.

Príťažlivejšia je emotívna linka, v ktorej sledujeme rodinné a citové vzťahy Joy, jej pády, sklamania, bezmocnosť. Ale i to, ako postupne dozrieva a mení sa z obetavého dievčaťa v odhodlanú a cieľavedomú obchodníčku, úspešnú podnikateľku. Pôsobivá je napríklad scéna, v ktorej  si strihá vlasy, akoby sa chcela odstrihnúť od toho, čo bolo. Ešte nevie, čo všetko bude, ale v záverečnej časti nechýbajú akoby ilustratívne šoty o tom, čo dosiahla, zábery  úspešnej, krásnej ale tvrdej  ženy. Do svojho vnútorného sveta nás už nepustí a divák zostáva pozorovateľom, ktorý si môže iba domýšľať, akú daň platí za úspech. Tvorcovia  sa nevyhli istej glorifikácii tzv. amerického sna o krajine veľkých možností, kde sa z čističa topánok môže stať  milionár, ak je dostatočné pracovitý, húževnatý a verí v svoj sen. Dodajme, ak má šťastie.

Životopisné filmy majú  svoju poznávaciu hodnotu a kredit. Určite široké publikum viac lákajú známe osobnosti vedy a kultúry. Ale platí, že vlastne niet nezaujímavých ľudí a o každom človeku by sa dala napísať kniha, či nakrútiť film. Záleží od nápadu, uhľa pohľadu a schopnosti istého zovšeobecnenia. David O. Russel mal odvahu siahnuť po príbehu  obyčajnej ženy, ktorá si dala patentovať takú banálnu, a predsa potrebnú vec ako je mop a spôsobila istú revolúciu v upratovaní. Nakrútil zaujímavý, skôr akoby. televízny. film, s výborným hereckým obsadením a so šancou osloviť a motivovať. Ťažko však povedať, či divák túto šancu bude ochotný využiť. Darmo, upratovanie  sa nikdy nestalo hitom. Bez ohľadu na to, či sa snažíte upratať domácnosť  alebo vlastnú dušu.

Joy, USA, 2015
Dĺžka: 124 minút
Réžia: David O.Russell
Scenár: David O.Russell
Kamera: Liunus Sandgren
Hudba: Danny Elfman
Hrajú: Jennifer Lawrence, Robert De Niro, Bradley Cooper, Edgar Ramirez, Isabella Rossellini, Diane Ladd, Virginia Madsen a iní.
Distribúcia: Barracuda Movie
Premiéra v SR: 7. januára 2016
Foto: Barracuda Movie