Očakávaný film RYTMUS sídliskový sen sa od zajtra (20.8.) premieta v našich kinách. Časozberný dokument nakrúcal  režisér Miro Drobný s Patrikom Vrbovským, najúspešnejším slovenským raperom, s malou prestávkou osem rokov. Ak niekto očakával veľké dramatické zvraty, tak bude možno sklamaný.

Snímka sa totiž v podstate venuje jednej ústrednej myšlienke vyrovnaniu sa Patrika Vrbovského s rómskym pôvodom. Jeho vnútorný boj je o to komplikovanejší, že sa o tom, že má rómskeho otca dozvedel až ako osemnásťročný. Čudoval sa síce, prečo bol ako dieťa na svadbe svojej matky, prečo je tmavší ako jeho súrodenci, ale ani občasné posmievanie sa detí, že je cigán, mu nič nehovorilo. Tento moment ponúka síce dostatok momentov na dramatické situácie, ale nie na veľkú drámu. Konečne, aká tragédia sa mohla odohrať v živote 38 - ročného  človeka, ktorý už 20 rokov úspešne kraľuje na slovenskej rapovej scéne? Mohla, ale nestihla ho. Našťastie. Rytmus je úspešný muž, všetko  čo chcel dosiahol. A predsa ho sprevádza trauma jeho pôvodu. Myslím si, že sa Drobnému  podarilo dostatočne zmapovať jeho životnú dilemu, ďalej však zájsť nemohol, lebo nebolo kam. Pripúšťam aj možnosť, že sa Patrikovi Vrbovskému mohol viac dostať pod kožu, ale nech mi páni tvorstva prepáčia, to by dokázala skôr žena. K scéne, keď ho neohlásene prepadli v jeho svätyni, detskej izbe, a vznikol z toho konflikt, ktorý na pol roka prerušil nakrúcanie, by sa ženskej režisérke nestal. Tá by zvolila inú metódu, ako preniknúť do jeho súkromia. Toto je však len úvaha: keby bolo keby? A skutočne len na okraj. Horší je fakt, že scéna je zbytočná, navyše smiešna a nikam dej neposunie. Zistíme len, že Patrik stopol nakrúcanie. A v prípade, že je to len reklamný  ťah, tak veľmi zlý.

Miro Drobný sa rozhodol sústrediť sa na Rytmusovo vyrovnanie sa s rómskym pôvodom a potlačil do úzadia spevákovu tvorbu, hudbu, ktorá je a bola jeho hnacou silou. Škoda. Nečakala som hudobný film, ale trochu viac muziky by sa bolo zišlo, už aj preto, že to je Patrikov život, jeho skutočný svet. Svoje problémy, žiale i šťastie, ventiluje cez muziku. Má ju v krvi a nikdy to inak nebude. Ak ho budete dobre počúvať, stále o nej hovorí, stále sa k nej vracia. Režisér sa rozhodol vyrozprávať príbeh cez výpovede jeho blízkych – hlavne matky, sestry, brata, nevlastného a biologického otca i učiteľky, ale aj žien, ktoré mu boli blízke, vrátane súčasnej partnerky Dary Rolins. A tiež s použitím archívnych záberov. Rytmus si sadá k počítaču, nakrútený materiál vidí po prvý raz a komentuje ho. Polemizuje (neraz i súhlasí)  s každým, najmä však s nekonvenčnou matkou, ktorá si nepamätá, že by utekal z domu, Patrik tvrdí, že ho tuším tri razy vyhodila a keď mu zakázali spievať chcel vyskočiť z okna. Táto konfrontácia, čo je pravda a čo nie, patrí k najzaujímavejším momentom filmu. Hrdinovia neskúmajú pravdivosť situácii, ale rozhodujúcu silu pocitov. Emócie sú hnacím motorom ich konania. To, čo cítili je oveľa dôležitejšie, ako holá pravda. Napriek tomu, že niektoré scény sú na hranici gýču, tento spôsob odhalenia osobnosti človeka nie je márny. Už aj preto, že Patrik nechtiac predsa len ukáže svoje najzraniteľnejšie miesta. To, že takmer s hrdosťou povie, že bol v nezvládnuteľný, nie je podstatné, zaujímavý je moment, že z okna chcel skočiť len preto, že sa mu zakázali spievať. Vždy, keď išlo o hudbu, ktorá je jeho hnacím motorom, sa vzoprel, zaťal a neustúpil. Metóda komentovania spomienok  je svojim spôsobom zaujímavá aj preto, že odkryje skutočné Rytmusove ja. Neobjavím Ameriku, keď  konštatujem, že za fasádou navonok drsných ľudí sa skrýva citlivá duša. Taký aj Patrik Vrbovský.

Stretnutie hrdinu filmu s biologickým otcom, ich pomalé vzájomné zbližovanie, mohli byť silným dramatickým momentom snímky. Scény s otcom sú však aj tak najsilnejšie z celého rozprávania, škola len, že sú prerušované nepodstatnými banalitami, ktoré dej nikam neposunuli skôr brzdili. Film mohol pokojne skončiť vo chvíli, ako sa Rytmus rozcitlivie a otcovi porozumie a odpustí mu. Nápad zistiť pomocou DNA svoj pôvod a dozvedieť sa, že jeho rod pochádza z najnižších kást v Indii, nebol zbytočný. Patrik sa tak musel vyrovnať aj s tým, že jeho predkovia boli chudáci a mal odvahu zoznámiť sa s nimi. Tú biedu, čo uvidel v Indii, ním neotriasla, prijal ju. Zmieril sa s pravdou. Lenže tej Indie bolo na záver až priveľa. Efekt jednoducho nevyšiel, skôr oslabil pointu filmu. Bollywoodské  intermezzo patrilo k tým sekvenciám, ktoré pridali snímke nádych bulváru.

Nemôžem povedať ani to, že RYTMUS, sídliskový sen je zahodená šanca, ani to, že je to vydarený dokument. Stačilo Patrika viac zainteresovať do diania a priamo konfrontovať s nekonvenčnou a silnou matkou. Lebo film sa pokúša načrtnúť, že hudobné gény zdedil evidentne po otcovi, no či aj povahu ostáva tajomstvom. Matka mala na neho veľmi silný vplyv a je to zaujímavá osobnosť. Celý jej život a odvaha o tom svedčí. Myslím si, že konfrontácia týchto dvoch výrazných osobností, okorenená zblížením sa s biologickým otcom, by bola dej podstatne posunula ďalej. Vzhľadom na to, že sa režisér rozhodol pretlmočiť len životnú dilemu Patrika Vrbovského a prijatie faktu, že je Róm, nedostala v takejto koncepcii, ako som už naznačila, dostatočný priestor ani hudba. A veru chýbali mi aj vyjadrenia členov jeho kapely, priateľov, hudobníkov, s ktorými trávi celé dni i noci. Boli by obraz o ňom iste obohatili o ďalší rozmer. Takto ochudobnená snímka, žiaľ, latku vydarených hudobných dokumentov neprekročila. Ostala niekde pod jej hranicou, no stačilo niekoľko úprav a bola by sa vyšplhala aspoň k slušnému priemeru. Na Slovensku vzniká tak málo filmov o osobnostiach našej hudobne scény, že sa to priam očakávalo.

RYTMUS sídliskový sen, Slovenská republika, Česká republika, 2015
Dĺžka: 90 minút
Scenár a réžia: Miro Drobný
Kamera: Daniel Vagenknecht, Michal Kletečka
Strih: Michal “Romeo” Dvořák
Hudba: Tomi Popovič, DJ Anys, DJ Witch, Robert Burian, Grimaso, Aceman a další.

Účinkujú: Patrik „Rytmus“ Vrbovský, Ego, Vlasta Miezgová, Dara Rolins, Tina, Igor Kmeťo ml. a další.
Distribúcia: Itafilm
Premiéra v SR: 20. augusta 2015
Foto: Itafilm