Ďaleko od hlučného davu (Far from the Madding Crowd)
Meno Thomas Vinterberg je v európskych filmových kluboch už dlhšie obdobie veľmi silnou a známou značkou. Tvorca, spočiatku nakrúcajúci v duchu Dogmy 95 (Rodinná oslava), sa postupom času presunul ku štylizovanejším psychologickým žánrovým drámam (Submarino, Hon) a najnovšie dokonca k adaptácii novely Thomasa Hardyho, ktorá už jeho režijné začiatky pripomína len veľmi nejasne.To je rozhodne zapríčinené aj možnou snahou o vytvorenie tematicky, naratívne i štylisticky vernej adaptácie slávnej literárnej predlohy z Viktoriánskeho Anglicka.
Jej obľúbenosť nedokazujú len ohlasy z obdobia keď bola vydaná, ale aj to, že sa k jej adaptovaniu často uchyľujú filmári v rôznych dobách (jedná sa už o piatu filmovú adaptáciu). Dôvodov je hneď niekoľko. Jednak v Hardyho novele cítiť silnú inšpiráciu antickou drámou, ale zároveň aj inklináciu k opisom wessexskej prírody a silne melodramatickým nádychom. Na svoju dobu zároveň oplýva silným feministickým nádychom a kritikou súdobej morálky a pokrytectva „hlučného mestského davu“, čo azda postupom času tak trochu vyprchalo, respektíve sa v spoločnosti minimálne pretransformovalo do inej podoby. Aj napriek tomu je však zaujímavé sledovať, ako Vinterberg s predlohou pracuje a aké posuny uňho v porovnaní s knihou nastávajú.
Hlavnou postavou snímky je nezávislá a slobodomyseľná šľachtičná Bathsheba Everdene (Carey Mulligan) žijúca so svojou slúžkou na malom statku. Tu sa stretáva s chovateľom oviec Gabrielom Oakom (Matthias Schoenaerts), ktorý sa do nej okamžite zamiluje, avšak ona jeho lásku odmietne. Následne sa ich osudy na istý čas rozdelia, zatiaľčo Bathsheba zdedí po strýkovi veľkú usadlosť, Oaka stihne tragédia. Zhoda náhod ho však privedie práve do jej nového panstva, kde ho prijme ako pastiera. Nová majiteľka hneď od začiatku preukazuje veľkú cieľavedomosť a nezávislosť, a to nielen vo vzťahu k usadlosti, ale aj k mužom, napríklad k starému mládencovi Williamovi Boldwoodovi (Michael Sheen). Situácia sa zmení až s príchodom sebavedomého a arogantného seržanta Franka Troya (Tom Sturridge), ktorý sa stane posledným dielcom prepleteného mileneckého štvoruholníka.
V súvislosti s filmom i knihou je rozhodne zaujímavé spomenúť predovšetkým Bathshebin vzťah k spomínanej trojici mužov. Tí tvoria tri pomerne rozdielne typy osobností. Gabriel Oak predstavuje akéhosi rytierskeho ochrancu, ktorý Bathshebu sprevádza počas celého filmu (i knihy). Stará sa o praktický chod farmy a svoju prácu vykonáva pomerne dôkladne, čo dokazuje aj jeho odchod z hostiny kvôli ochrane obilia. Predstavuje tak skôr silný flegmatický typ, akýsi protipól impulzívnej Bathsheby. Pochopiteľnou premenou, vzhľadom k dobe vzniku, prešlo Hardyho ospevovanie Gabrielovho charakteru. V knihe ho často vykresľuje ako ideálneho muža a v jednom momente ho dokonca prirovnáva ku gréckemu Erosovi. Vo filme od podobného idealizovania tvorcovia odstúpili a neurobili z neho nedostižný vzor. Svojim spôsobom sa tak jeho povaha zhoduje s profesiou pastiera, ktorú vykonáva, avšak, ako to už v živote býva, dobráci to ľahké rozhodne nemajú. Bathshebu tak síce ochraňuje, radí jej a stará sa o chod jej farmy, avšak ona ho nepovažuje za muža, ktorý by ju dokázal skrotiť.
Druhým mužom zo spomínanej trojice je bohatý William Boldwood, predstaviteľ vyššej vrstvy, mĺkvy a vystrašenejší typ. Vo filme sa častejšie prejavuje roztrasenosťou či afektovaným správaním a predstavuje skôr distingvovaného a trochu labilnejšieho džentlmena, ktorý však nie je schopný konať vo vzťahu k Bathshebe tak aktívne, ako jeho dvaja sokovia. Vo filme i knihe pôsobí, ako symbol zanikajúcej šľachty. Taktiež jej ponúka pomocnú ruku, najmä vo finančných záležitostiach, ale Bathsheba ho rovnako ako Gabriela, tentokrát pochopiteľne, nepovažuje za partnera, s ktorým by dokázala žiť.
Posledným, tretím mužom je Frank Troy, arogantný potomok šľachtického rodu a predstaviteľ vojenskej vrstvy. Ten svojim drzým šarmom a silnou osobnosťou dokáže Bathshebu zviesť, avšak jeho minulosť i charakterové vlastnosti ho postupne ukážu skôr ako agresívneho a namysleného burana. Aj jeho však na rozdiel od knihy Vinterberg ušetril, tentokrát nepríjemných prívlastkov a trochu zmiernil jeho negatívnu rolu. Práve Troy slúži v knihe i vo filme ku kritike Viktoriánskeho Anglicka a „hučiaceho davu“, ktorého je aj súčasťou.
Za jednu z postáv je tiež možné považovať aj osadenstvo statku. V knihe dostávali vedľajšie postavy azda ešte viac priestoru, avšak aj vo filme dotvárajú jednak kolorit (napríklad svojimi piesňami) alebo pomáhajú hrdinom i divákom pri predstavovaní vtedajšej spoločnosti, mravov a zvykov. Pokiaľ by sme Hardyho dielo (i samotnú adaptáciu) skutočne vztiahli k antickej dráme, tak tvoria v podstate chórus. Pomerne veľké množstvo postáv, ktorými oplýva predloha, sa tak do rozprávania dostáva, hoc niektoré sú pochopiteľne ochudobnené o svoj priestor. Film sa s tým snaží vyrovnať najmä elipsovitým rozprávaním, ktoré narúša kauzalitu príbehu, čo by však v tomto prípade nemuselo byť tak úplne na škodu. Už Hardyho kniha pracovala s častými opismi prostredia a samotná wessexská príroda, či striedanie ročných období, hrali v knihe veľmi podstatnú úlohu. Zmenšený dôraz na kauzalitu a silný príbeh z časti napomáha Vinterbergovi, keďže upozorňuje na anglickú prírodu, ktorej zábermi predeľuje rozprávanie a upozorňuje tak na jej podstatnú úlohu v živote ľudí. Vo filme rovnako ako v knihe sa tak silný dramatický konflikt dostáva do rozporu s lyrizujúcimi obrazmi. Na rozdiel od Hardyho však Vinterberg nedokázal dramatický konflikt dostatočne vystavať a motivovať a vytvoriť tak vzťah medzi postavami a divákom. Film nás napríklad dostatočne nepripraví na Troyove výčitky vo vzťahu k Bathshebe a jeho reakcia tak zostáva pomerne nepochopiteľná.
Štýl tu slúži, rovnako ako v knihe, na oslavu anglického vidieka a kritiku „hlučného davu“. Táto snaha však pôsobí pomerne ostentatívne a preslnené obrázky vidieka niekedy zaváňajú gýčom. Každopádne je toto prostredie takmer vždy snímané počas slnečných dní a je zobrazované v teplých farbách. Má síce pochopiteľne poukazovať na prirodzenú spätosť človeka s prírodou, avšak vzhľadom k miernej preexponovanosti pôsobí až naivne oslavne. Samozrejme, vo filme sa objavujú aj negatívne prírodné javy, ako úvodná Oakova tragédia, nadúvanie a smrť niekoľkých oviec či nebezpečné zakrývanie sena počas búrky, avšak tieto tendencie nevytvárajú dostatočný protipól agitačnému štylistickému blahorečeniu. Naopak mesto, zobrazené v šedivých farbách, sa stáva synonymom smrti, hazardu, pouličných bitiek a morálne pokleslejších ľudí, čo je badateľné najmä v porovnaní Troya a Oaka. Rozprávanie i štýl sa tak snažia glorifikovať anglický vidiek v kontraste ku nepríjemnému prostrediu mesta. To v knihe príliš neprekážalo, predsa len vznikala v inom období, keď bola podobná snaha odvážna a netradičná. Film však v súčasnosti pôsobí až nepríjemne agitačne a nedokázal tému nejakým spôsobom aktualizovať. Snaha o upozorňovanie na prostredie prostredníctvom rozprávania a štýlu tak rozhodne zostala neúspešná.
V konečnom dôsledku tak musím povedať, že film je na hony vzdialený predchádzajúcim Vinterbergovým filmom, čo, bohužiaľ, v tomto prípade nepovažujte za pochvalu. Samotné rozprávanie nie je dobre zvolené a motivované pre potreby vytvorenia napínavej drámy a prostredie, ktoré vďaka tomu získava v rozprávaní na význame, pôsobí tak trochu ostentatívne a gýčovito. Tam kde bola v 19. storočí Hardyho novela tematicky poburujúca a odvážna, zostal tento film len v rovine červenej knižnice. Na druhú stranu slúžia Vinterbergovi ku cti niektoré zmeny, ktoré zmiernili vyhranenosť charakterov a pokiaľ holdujete Klasickému Hollywoodu zrejme z filmu neodídete až taký sklamaný.
Ďaleko od hlučného davu (Far from the Madding Crowd)
Dĺžka: 119 minút
Réžia: Thomas Vinterberg
Scenár: David Nichols
Kamera: Charlotte Bruus Christensen
Strih: Claire Simpson
Hudba: Craig Armstrong
Hrajú: Carey Mulligan, Matthias Schoenaerts, Michael Sheen, Juno Temple, Tom Sturridge, Hilton McRae, Jessica Barden, Pauline Whitaker a ďalší.
Distribúcia: Barracuda Movie
Premiéra v SR: 9. júla 2015
Foto: Barracuda Movie