Mám skrátka na horory šťastie. Či už sa jedná o vydarenú poctu ére 80. rokov It follows, pracujúcou so zaujímavými implicitnými či symptomatickými presahmi alebo najnovší prírastok do žánru „fake found footage“ Odobrať z priateľov, ktorá fascinuje predovšetkým svojou formálnou štruktúrou a vyjadrovaním sa k boomu sociálnych sietí. Práve druhému menovanému sa budem na nasledujúcich riadkoch venovať, pričom za najzaujímavejšie považujem práve naratívne a štylistické ozvláštnenia, výpoveď o súčasnej generácií a kyberrealite a takisto dôkladné zakomponovanie sociálnych sietí do rozprávania.

Blaire Lily je bežná stredoškoláčka, ktorá so svojimi kamarátmi a priateľom Mitchom pravidelne komunikuje cez Skype. Dej filmu zachytáva ich internetovú komunikáciu presne rok po samovražde Laury Barns, ktorá neuniesla kyberšikanu zo strany svojich známych. Do ich súkromnej skupiny sa v ten deň prihlási neznámy užívateľ s prezývkou billie227. Spočiatku ich desí len tým, že ho z diskusie nejde vyhodiť, avšak postupom času sa začne všetkých zúčastnených pýtať nepríjemné otázky. Zároveň im niekto začne vypisovať z profilu mŕtvej Laury a zisťovať, kto vyhodil na internet video, kvôli ktorému sa zabila. Po viacerých neúspešných pokusoch o zbavenie sa nepríjemného návštevníka či kontaktovania polície sa však postupne začnú diať oveľa horšie veci. A mnoho z nich nebude mať na svedomí len tajomný používateľ.

Po prečítaní tohto krátkeho obsahu budú mať možno viacerí čitatelia (rovnako ako ja) pocit, že zápletka je mierne pritiahnutá za vlasy. V konečnom dôsledku je to však úplne jedno. Odobrať z priateľov fascinuje predovšetkým spôsobom akým je vyrozprávaný. Celý film je akýmsi „liveleak“ záznamom obrazovky teenagerky, prostredníctvom ktorej vidíme jej pohyb po kyberpriestore a len v závere sa na krátky okamih dostaneme prostredníctvom webkamery mimo priestoru obrazovky. Tvorcovia filmu zároveň dômyselne pracujú s fungovaním jednotlivých programov a sociálnych sietí, kde hlavná postava neustále prepína medzi Facebookom, Skypeom, Youtubeom či Spotifyom, čo môže byť pre ľudí, ktorý s týmto nemajú skúsenosti spočiatku značne mätúce. Dôsledne využité sú napríklad zväčšujúce sa okienka v programe Skype, kde nám tvorcovia pomáhajú tým, že vedú našu pozornosť na postavy, ktoré zrovna prenášajú niečo dôležité. Mätúci je však naopak spôsob akým sa Blaire v tomto priestore pohybuje. Častokrát preruší rozbehnutú komunikáciu tým, že si pustí hudbu, odbehne na Facebook a podobne a pri Skypeovej komunikácií sa častokrát postavy prekrikujú, resp. vedú naraz viaceré komunikácie medzi sebou. Samotná obrazovka je navyše často rozdelená medzi všetkých šiestich diskutujúcich a týmto spôsobom nie je možné skutočne dôsledne obsiahnuť všetky informácie na jedno pozretie. Tento spôsob rozprávania je nielenže autentický vzhľadom k vybranej skupine postáv (teenageri) a internetovej realite ako takej, ale takisto najmä v závere graduje napätie. Zároveň presúva pozornosť diváka od zápletky smerom k rozprávaniu, ktoré je zaujímavé samé o sebe.

Aj samotný spôsob usporiadania fabuly do sujetu je mimoriadne podnetný. Preč je počiatočné predstavovanie postáv, ako tomu v žánrových filmoch býva zvykom. Sme v podstate vrhnutí priamo do deja – nevieme nič o postavách, o samovražde Laury sme oboznámení len krátkym videom na začiatku. To je pomerne pochopiteľné aj vzhľadom k vyššie zmienenému, keďže celý film sa odohráva v reálnom čase. Odobrať z priateľov je vlastne 83 minútovým záznamom plochy teenagerky Blaire. Samotné rozprávanie je teda subjektívne a obmedzené na vnímanie Blaire. Výborným príkladom sú scény, kedy Blaire prepisuje jednotlivé vety predtým, ako ich pošle. Všetky informácie tak prijímame prostredníctvom nej, pričom v niektorých situáciách prechádza film do intersubjektivity (keď sa stíšia ruchy a počujeme len akési hučanie). Toto rozprávanie jednak výborne prispieva ku klaustrofóbickej povahe filmu a za druhé pomáha aj samotnému pátraniu po udalostiach, keďže divák má ešte menej informácií ako hlavná postava. Výborným využitím samotného internetu v rozprávaní je aj to, že dej zároveň nie je odrozprávaný chronologicky. O informáciách z minulosti sa dozvedáme prostredníctvom printscreenov, fotografií a videí, ktoré nešťastníkom vyhadzuje na oči i sociálne siete billie227 a diskredituje ich tak medzi sebou aj okruhom ich známych. To zároveň pomáha rekonštruovať si udalosti z minulosti a odhaľovať tak prečo sa to postavám vlastne deje, čo hrá vo filme jednoznačne prim, ale aj charaktery samotných postáv. Narácia v tomto filme tak rozhodne odovzdáva informácie len veľmi neochotne a skôr než na strach, sa zameriava na vzbudenie detektívnych ambícií v divákoch.

Takisto štýl filmu je skutočným ozvláštnením na pôde hororu. V podstate statická kamera a niekoľko webkamier v obraze, kde sa presúvame len medzi jednotlivými oknami na internete dodáva filmu na stiesnenosti a zároveň pôsobí autenticky. Tomu prispieva aj oklieštená mizanscéna, kde prostredníctvom nekvalitných webkamier nejasne vidíme len časť izby, čo tiež navodzuje pocity neistoty a strachu, že čo všetko sa môže v priestore izby nachádzať a odkiaľ na protagonistov vybehne to netušené zlo. Väčšina práce tak zostávala na uveriteľnom herectve mladých hercov. Snímanie a mizanscéna sú teda mimoriadne jednoduché, avšak využívanie vnútrozáberového strihu vo filme by pokojne vydalo na diplomovú prácu. Neustále preskakovanie medzi jednotlivými oknami priamo v obraze je skutočne mimoriadnym zážitkom a tento film sa toho drží skutočne dôkladne. Zaujímavo využitý je vo filme aj zvuk. Ten je častokrát využitý kontrapunkticky k práve prebiehajúcej scéne a pôsobí tak nesmierne cynicky. Napríklad jemná klavírna melódia piesne How you lie, lie, lie je využitá pri jednej zo scén vraždy.

Ďalšou výraznou zmenou oproti iným, klasickým žánrovkám je tiež fakt, že nám predstavuje ambivalentných hrdinov, v niektorých prípadoch dokonca antihrdinov. Tým, že celá zápletka stojí v podstate na nich a kamera ich sníma po väčšinu času, sa tvorcovia mohli chopiť príležitosti „vliezť im pod kožu“. Samotný film je tak skôr o démonoch v dušiach samotných postáv a najmä hlavnej hrdinky Blaire. Neznámy billie227, ktorý je skôr než metafyzickým zlom akousi karmickou spravodlivosťou, zastupuje v podstate samotný kyberpriestor, proti ktorému sa hrdinovia snažia bojovať, ale neúspešne. Počas filmu je na nich na internete vytiahnutá neuveriteľná špina a z mierne pridrzlých klaďasov sa pred divákom postupne menia na záporné postavy, plné tajomstiev, zrád a špinavých útokov. Predovšetkým záverečná hra, v ktorej musia zostávajúce štyri postavy hovoriť svoje najhoršie tajomstvá, je skutočne psychologicky i rozprávačsky vynikajúco zvládnutá a tvorí akési predčasné vyvrcholenie filmu. V súvislosti s tým tiež potešia „samovraždy“, ktoré akoby kopírovali vlastnosti jednotlivých postáv (napríklad obézny Ken a mixér) a zároveň im predchádzajú záznamy ich prehreškov na facebooku, čím sú vlastne zabitý aj spoločensky. Film sa tak stáva akousi moralitou o súčasných sociálnych sieťach, keďže postavy sú v podstate trestané za kyberšikanu, a to rovnako kyberšikanou zo strany neznámeho používateľa. Tým sa tak odhaľuje strata súkromia na internete a nemožnosť vymaniť sa z informácií, ktoré sa na vás samotných môžu na intrenete nachádzať. Zároveň s tým sa nám odhaľuje aj pokrytectvo ľudí na internete a neduhy spojené s akýmsi spoločenským lynčovaním na sociálnych sieťach.

Na záver si tak môžeme povedať, že film pri rozprávaní dôkladne tematizuje sociálne siete, ktoré využíva jednak pre potreby rozprávania a zároveň o nich vydáva svedectvo. Namiesto pátrania po tom, kto je vlastne tým tajomným vrahom (čo divák s istotou vie už od polovice filmu), je vo filme zaujímavé skôr to, prečo sa Laura zabila a aký podiel viny na tom majú jednotliví protagonisti. Tým pádom môžeme skôr hovoriť o tomto horore ako o psychologickom, keďže dôkladne odhaľuje morálne bahno a pretvárku na internete. Spoločne s ozvláštňujúcim formálnym systémom, tak je tento film skutočne malým diamantom pre fajnšmekerov.

Odobrať z priateľov (Cybernatural / Unfriended / Offline) ,USA , 2014
Dĺžka: 83 minút
Réžia: Levan Gabriadze
Scenár: Nelson Greaves
Kamera: Adam Sidman
Strih: Parker Laramie, Andrew Wesman
 Hrajú: Shelley Hennig, Moses Storm, Renee Olstead, William Peltz, Courtney Halverson, Jacob Wysocki, Heather Sossaman a ďalší.
Distrubúcia: Barracuda Movie
Premiéra v SR: 18. júna 2015
Foto: Barracuda Movie