Netreba veľa loviť v pamäti a slávny Plechový bubienok od nemeckého režiséra Volkerta Schlöndorffa sa milovníkom filmu okamžite vybaví. V týchto dňoch uvidíme jeho konverzačnú vojnovú drámu Diplomacia, nakrútenú podľa rovnomennej divadelnej hry Cyrila Gelyho.

Volker Schlöndorff (1939) režisér, scenárista i producent sa preslávil, ako som už spomenula, Plechovým bubienkom, ktorý získal v roku 1979 na filmovom festivale v Cannes Zlatú palmu a o rok neskôr Oscara. Nakrúcal v Nemecku, Francúzsku, USA a z jeho bohatej filmografie spomeniem snímky, ktoré zanechali vo svetovej kinematografii nezmazateľnú stopu, sú to napríklad Mladý Törless, Michael Kohlhaas, Stratená česť Kataríny Blumovej, Swannova láska, Služobníčkin príbeh, Ticho na mori. Teda od režiséra tak zvučného mena nemožno očakávať, že sa prezentuje dielom pod svoju úroveň. Nestalo sa ani pri filme Diplomacia, ktorý realizoval podľa divadelnej hry Cyrila Gelyho, a spolupracoval s ním aj na jej filmovej verzii.

Príbeh je známy, reč bude o šialenom Hitlerovom pláne podmínovať a zničiť Paríž. O tomto fakte podal už filmové svedectvo francúzsky režisér René Clément v roku 1966 v snímke Horí už Paríž ? ( Paris brûl-t- il ?). Pre zaujímavosť hrali v ňom herci ako Jean-Paul-Belmondo, Charles Boyer a úloha švédskeho konzula Raoula Nordlinga sa ušla Orsonovi Wellesovi,  ktorého v Schlöndorffovom filme hrá André Dussollier.

Režisér po vojnovej dráme Ticho na mori (2011) sa v Diplomacii, v priebehu 84 minút, sústredil na dramatický duel, odohrávajúci sa medzi nemeckým generálom Dietrichom von Choltitzom (Niels Arestrup) guvernérom Paríža a švédskym diplomatom Raoulom Nordlingom (André Dussollier). Nejde o nič menšie, ako zachrániť Paríž pred nezmyselným rozhodnutím Hitlera zrovnať ho so zemou. Choltitz (celým menom Dietrich, Hugo Hermann von Choltitz) je vojak každým cólom, bojoval v prvej svetovej vojne, vyznamenali ho Rytierskym krížom Železného kríža, a 7. augusta 1944 menovali vojenským guvernérom Paríža. Toľko historické fakty. Generál je odhodlaný rozkaz vykonať, viažu ho k tomu aj osobné dôvody – v hre je život jeho ženy a detí. No čo čert nechcel Napoleon III., známy to záletník, si vydržiaval  milenku, ku ktorej chodil tajnou chodbou. Hniezdočko lásky panovníka bolo zhodou okolností v hoteli a tiež v apartmáne kde bol ubytovaný nemecký generál. Dávna tajná chodba pomohla švédskemu diplomatovi Nordlingovi prepašovať sa k nemu tajne. A keďže sa už objavil, Choltitz zo začiatku rozhorčený, sa dá vtiahnuť do rozhovoru a upustiť od zničenia mesta plného historických pamiatok nevyčísliteľnej hodnoty. Spojenecké vojská boli už pred Parížom, odpálenie náloží je pripravené, teda času bolo málo. Nordling sa pokúsil o nemožné a priala mu aj náhoda. Možno aj preto, ako sa to často nevysvetliteľne stáva, že by to nemalo nijaký zmysel, výsledok vojny by to neovplyvnilo, išlo len o pomstu jedného blázna. Choltitz, naučený plniť príkazy, zrazu váha. Tie, ktoré doteraz plnil, mali nejaký zmysel, ale zničiť mesto nad Seinou mu do toho nezapadá. Raoul Nordling sa narodil v Paríži, strávil tam väčšinu života a hovorí sa, že vedel hádam lepšie po francúzsky ako po švédsky. Miloval Paríž a záležalo mu na jeho záchrane. Obratný diplomat robil čo bolo v jeho silách, logické argumenty lietali z jednej strany na druhú až pri jednej otázke sa zasekol. Vyzeralo, že boj prehral, ale nestalo sa. Nordlingovi nemôžeme zazlievať ani to, že nehral práve s najčistejšími kartami. Ten, kto mohol stratiť všetko bol Choltitz a dokonca aj jeho argumenty boli presvedčivejšie. Obaja však hrali na city. No generála, keby sám nebol presvedčený o tom, že je to šialenstvo, by možno ani tak obratný vyjednávač ako Nordling, nepresvedčil. Osud však rozhodol v prospech Paríža – Louvru, katedrály Notre Dame, Montmartra , Víťazného oblúka, Eiffelovky a mnohých ďalších pamiatok a v neposlednom rade o živote obyvateľov.

Na filme síce cítiť, že vznikol podľa divadelnej predlohy, režisér nemal veľa priestoru na manévrovanie, čo spôsobilo, že snímka miestami pôsobí staticky. To však vyvážili herecké výkony dvoch hlavných protagonistov, na kreácii ktorých film stojí a padá. Úlohu generála Dietricha von Choltitza ( Francúzi sa neskôr k nemu zachovali viac ako veľkoryso), zveril režisér francúzskemu hercovi Nielsovi Arestrupovi (1949, otec Francúz, matka Dánka), známemu z filmov Prorok, Skafander a motýľ. Jeho úloha bola o máličko vďačnejšia, možno aj preto, že mal viac možností tak na zmenu nálad, ako aj na osobnostný vývoj. Jeho generál  vie, že vykonať tento hrôzostrašný čin je šialenstvo, ale vojenská česť mu velí poslúchnuť. Arestrup bravúrne zvládol svoj boj medzi povinnosťou a zdravým rozumom, rozohral ho dôsledne a presvedčivo. Na druhej strane šarmantný švédsky diplomat André Dussollier (1946), mnohonásobný držiteľ Cézarov napríklad  za film Srdce v zime, mal o niečo ľahšiu úlohu. Herec, ktorý začínal vo filmoch François Truffauta Pekné dievča ako ja a Láska na úteku, po nich nasledovali snímky ako Melo, Traja muži nemluvňa a mnohé iné, sa zameral skôr na francúzsku nonšalantnosť a šarm hrdinu. Jeho Nordling je stelesnením elegancie a diplomatického správania, ku ktorému nesporne patrí aj lesť a pretvárka. Tieto dve polohy sa Dussolierovi podarilo nenápadne, ale dostatočne plasticky zvýrazniť. Napätosť situácie, sprevádzanú ostrou výmenou názorov i argumentov, sa obom hercom podarilo zvládnuť na výbornú.

Film Diplomacia aj keď sa vracia do pohnutých čias druhej svetovej vojny, môže byť príkladom pre dnešok. Najmä v tom zmysle, že keď proti sebe stoja dvaja inteligentní protivníci, ktorých stanovisko je síce na prvý pohľad neotrasiteľné, predsa sa len dokážu dohodnúť. Ku kompromisu dokážu totiž dospieť len múdri ľudia, a to Dietrich von Choltitz a Raoul Nordling boli. Bodaj by aj dnes rokovali o osudoch ľudstva vždy len takíto jedinci.
 
 
Diplomacia (Diplomatie), Francúzsko, Nemecko, 2014
Dĺžka: 84 minút
Réžia: Volker Schöndorff
Scenár: Cyril Gely, Volker Schöndorff
Kamera: Michel Amathieu
Hudba: Jörg Leberg
Hrajú: André Dussollier, Niels Arestrup, Burghard Klaussner, Robert Stadflober
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 16. apríla 2015
Foto: Film Europe