Súboj človeka s osudom, napríklad v podobe smrteľnej choroby, je téma, ktorá  fascinuje tvorcov i divákov. Tobôž, ak ide o skutočný príbeh a navyše o výnimočného človeka. To je prípad britského filmu Teória všetkého, ktorý bol tohto roku nominovaný na Oscara v kategórii  najlepší film, adaptovaný scenár, hudba a mužský herecký výkon v hlavnej úlohe. Na  prestížnu sošku  sa mu síce  podarilo premeniť iba poslednú nomináciu, ale už to samé o sebe stačilo, aby  jeho februárové  uvedenie do slovenských kín vzbudilo divácky záujem.

Réžie sa ujal anglický režisér James Marsh (1963). Po absolvovaní univerzity v Oxforde pracoval pre BBC a venoval sa dokumentárnej tvorbe, z ktorej vynikol najmä  príbeh Muž na lane z roku 2008. V celovečernom hranom filme debutoval už o tri roky skôr titulom Kráľ. Pozornosť širokej  verejnosti však upútal až najnovším životopisným príbehom svetoznámeho britského teoretického fyzika Stephena Hawkinga Teória všetkého. Mimochodom, desať rokov predtým , v roku 2004 vznikol britský televízny film Hawking, v ktorom titulnú postavu stvárnil Benedict Cumberbach. V Teórii všetkého si režisér vybral do hlavnej úlohy u nás neveľmi známeho britského herca Eddieho Redmayna (1982). Pôvodne študoval dejiny umenia a chcel byť kurátorom. Viac - menej náhodou sa ocitol v divadelnej inscenácii Shakespearovej hry a po úspechoch na javisku začal spolupracovať s televíziou a neskôr aj s filmármi. Zahral si napríklad vo filmoch Môj týždeň s Marylin, Bedári či Jupiter na vzostupe. Ale až postava Hawkinga mu priniesla rad ocenení a medzi nimi aj Oscara. Málokto si asi uvedomil, že ho preberal z rúk Cate Blanchett, s ktorou si  kedysi zahral v historickom  filme o kráľovnej Alžbete (ona ako Alžbeta a on ako atentátnik).

Scenárista Teórie všetkého Anthony McCarthena vychádzal z knihy Cesta do nekonečna: Môj život so Stephenom (2008),  ktorú napísala astrofyzikova prvá manželka a matka ich troch detí, Jane Hawking, a tým je ovplyvnené aj vyznenie celku. Vnímame ho skôr z jej uhla pohľadu. Príbeh sa začína  v roku 1963 na univerzite v Cambridge, kde sa vtedy 21-ročný  Stephen Hawking (Eddie Redmayn), mimoriadne talentovaný, ale podozrivo nemotorný a nerozhodný doktorand,  zoznámi s Jane (Felicity Jones), ktorá študuje stredovekú poéziu. On vedec-ateista rieši matematickými rovnicami otázky času a kozmológie, ona vrúcne veriaca sa zaoberá umením. Protiklady sa priťahujú: zamilujú sa. Lenže práve vtedy Stephenovi diagnostikujú ALS (amiotrofická  laterálna skleróza) a lekári mu predpovedajú maximálne dva roky života. Rozhodne sa s Jane rozísť a venovať sa iba práci, ale ona ho presvedčí,  aby sa zosobášili.

Predpovede lekárov, okrem tých o smrti, sa napĺňajú. Stephen postupne stráca kontrolu nad svojím telom, najmä motorikou, neskôr i hlasom. Mozog a niektoré iné orgány však fungujú, takže sa stáva hrdým otcom Roberta, Lucy a Timothyho. Vymoženosti  počítačovej techniky a hlasový senzor mu umožnia písať, pracovať a aj hovoriť a prednášať. Lenže dvojica precenila svoje fyzické, hlavne však psychické sily. Takže sa rozhodnú prijať špecializovanú pomoc okolia. Do ich života vstupujú ako  pomocníci, ale neskôr aj problémové momenty, vdovec Jonathan - organista z miestneho kostola (Charlie Cox) a profesionálna ošetrovateľka Elaine (Maxine Peake). Nasledujú vedecké úspechy, ale v súkromí  stresové situácie, ustavičný tieň smrti. Ako však zdôrazňuje protagonista filmu „kým žijeme, je nádej“... Celé filmové rozprávanie sa nesie v tomto duchu nádeje, takže ho môžeme skôr vnímať ako istú romancu, ktorá chce povzbudiť  postihnutých a ich príbuzných a vyhýba sa  vyostreným situáciám, skôr ich zahmlieva, iba naznačuje. V záverečných  titulkoch sa zdôrazňuje, že manželia zostali priateľmi, aj keď sa po viac ako štvrťstoročí súžitia rozviedli a Jane sa vydala za Jonathana.

Len pre zaujímavosť, v roku 2013 pridal  Hawking k svojim vedeckým a popularizačným  publikáciám, ako sú napríklad Stručná história času, Vesmír v orechovej škrupinke či Veľký plán, aj svoj knižný životopis pod názvom Moja stručná história. Venoval ho svojim trom vnúčatám a vlani vyšiel jeho slovenský preklad. Z neho sa dozvieme, že Stephen sa aj s ošetrovateľkou Elaine rozviedol v roku 2007 a odvtedy vraj žije sám iba s gazdinou. To však len na okraj.

Dôležité je, že  film aspoň čiastočne približuje divákovi osobnosť zaujímavého vedca a niektoré  pojmy z oblasti jeho výskumu. Napríklad už samotný názov filmu „Teória všetkého“ je vo fyzike  označenie hypotetickej teórie, ktorá by zjednotila pohľad na makrosvet a mikrosvet. Pôvodne sa ňou zaoberal Albert Einstein a Hawking (narodil sa 8. januára 1942) ju študuje niekoľko desaťročí.

Nielen  fyzikálne teórie je problém zjednotiť do elegantnej matematickej rovnice, ale rozporuplný je aj pohľad odbornej verejnosti a diváckej obce. Napríklad niektorí slovenskí a českí filmoví kritici „zrezali“ film Teória všetkého  pod čiernu zem, s výnimkou hereckého výkonu hlavného predstaviteľa. I keď práve jeho postava  už len tým ako vyzerá,myslí, hovorí, koná, môže mnohých iritovať. Celkovo možno súhlasiť s nejednou výhradou voči scenáru, réžii i kamere. Nedeje sa nič originálne. Niektoré scény pôsobia až gýčovito a sladkasto. Človek sa nestačí diviť, že film mal viacero oscarových nominácií. Takto nakrútených životopisných príbehov ponúka televízna obrazovka neúrekom. Ale prekáža to bežnému divákovi? Dívať sa na to dá, romantická línia oslovuje a zaujme. Ženské publikum vari ocení hoci len naznačenie vzťahových problémov, ktoré muži asi ani nevnímajú, nieto, že by ich chápali. Ktohovie, možno u niektorých divákov  vzbudí film záujem o Hawkingove knihy určené laickej verejnosti. Iných zas upozorní na chorobu, ktorou trpí časť populácie. Ale upozorní aj na ľudskú netolerantnosť. Žijeme v čase,keď sa všade velebí krása a povrchnosť, toleruje násilie a agresia, zabúda sa na význam duševných hodnôt, vzdelania, rozumu, húževnatosti, pracovitosti. Skúmame Vesmír, ktorý nás obklopuje, ale ako málo vieme o vesmíre v nás samých.

Takže, ak to zhrnieme - zo skutočného príbehu S.Hawkinga vznikla filmová rozprávka, romanca o láske, o tolerancii a o schopnosti nevzdávať sa. Možno to nie je márne, ak napriek všetkým výhradám a problémom niekoho inšpiruje k odvahe žiť.

Teória všetkého (Theory of Everything), Veľká Británia, 2014
Dĺžka: 124 minút
Réžia: James Marsh
Scenár: Anthony McCarthen podľa knihy Jane Hawking
Kamera: Benoit Delhomme
Hudba: Johan Johannsso
Hrajú: Eddie Redmayne, Felicity Jones, Emily Watson, Charlie Cox, Simon McBurneym, David Trewis, Michael Marcus, Charlotte Hope a iní
Distribúcia: Barracuda Movie
Premiéra v SR: 26.februára 2015
Foto: Barrracuda Movie