Frank

Hviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívneHviezdy sú neaktívne
 

Frank 2 resizeFrank, najnovší film írskeho režiséra Lennyho Abrahamsona s prívlastkom hudobný, sleduje kariérny „rast“ malej, zapadnutej alternatívnej kapely Soronprfbs. Headlinerom tejto extravagantnej zostavy je Frank (voľne inšpirovaný komickou postavou Frankom Sidebottomom, ktorý nosil rovnakú umelú hlavu ako filmová postava). Ich hudba je performanciou, manifestom súčasného rozpoloženia členov, ťažko ju niekam zaradiť. Ich excentrický umelecký výraz aj zapamätateľný imidž, majú podľa nového člena kapely Jona, potenciál zasiahnuť široké masy.

Jon je „vamp“, nastúpil do rozbehnutého vlaku a nik, okrem Franka, nestojí o jeho zmeny smeru. Jon sa aj napriek netalentu a „vnútornej vyprahnutosti“ snaží dosiahnuť nemožné, no to len do momentu, keď sa jeho ilúzie o strhujúcej kariére neprepadnú na dno ako usadenina v pohári čistého vína. To mu dennodenne nalieva nekompromisná Clara, ktorej tento narušiteľ a jeho diktáty ležia v žalúdku najväčšmi. Abrahamson sa okrem iného posmieva mladému Frank 4 resizepostmodernému človeku oslavujúcemu „podivnosť“ a všetko programovo vytŕčajúce nad priemer, pripomína nám, že zahadzujeme estetické hodnoty, aby sme oslavovali brak v celej jeho nádhere. Zhadzuje instantnosť internetovej slávy, zosmiešňuje ľudskú vieru v sociálne siete, napokon sa predsa len ukáže, že počet „followerov“ má ďaleko od reálneho počtu fanúšikov a číslo blikajúce pod video nahrávkou, je len cenou útechy za neúspech.

 

Hudba imaginárnej kapely Soronprfbs je však prekvapivo (aj napriek nadsázke odrážajúcej sa prevažne v textoch: „Umyváreň, páchne, mali by byť čistejšie, Cigaretový zápach, Hystéria, Všetkých vás milujem...“) kvalitná a pretrvá v divákovi i po odznení filmu, ktorého príbeh nie je taký strhujúci, aby silnejšie zarezonoval. Prazvláštna zostava tejto vymyslenej kapely (ktorej hudbu skutočne produkujú mimoriadne muzikálni herci) sa dobrovoľne nasilu snaží zúročiť svoju hudbu a na naliehanie Jona, unudeného mladíka snažiaceho sa povýšiť svoj život a nadobudnúť status „zmysluplný“, ani zďaleka nie je klasickým filmom „from zero to hero“. Frank sa nesie v Frank resizeantioptimistickom duchu a dokazuje, že ani talent nie je zárukou úspechu, ba práve naopak, niekedy je veľmi ťažké uniesť na vlastných pleciach samých seba a dokonca aj vtedy, ak sme prázdni, ako nafúknuté mydlové bubliny...

 

Jednotlivé postavy začnú odkrývať svoje patologické psychózy, ktoré sa naučili vnímať ako dar, nie ako prekážku. Hudba je spôsob vyjadrenia, komunita, ktorú kapela spoluvytvára je psychoterapiou, ktorá sa postupne jednotlivým členom vymyká z pod kontroly a nadobúda deštruktívny charakter. Jon je až príliš priemerný, aby bol prínosný v tvorbe, no ,nanešťastie, sú nevýrazné aj jeho neurózy, čím neobohacuje toto bizarne harmonické zoskupenie a stáva sa z neho článok navyše. Frank sa spočiatku javí ako geniálny umelec, jeho výrazný imidž však nie je značkou, ktorá sa snaží pritiahnuť publikum, či vyjadriť svoj postoj voči spoločnosti, ale je skrýšou, kde nosí svoje neurózy a strach. Genialita sa s pravidla vylučuje s normálnosťou a aj keď autori volia tento obnosený kontrast na charakterizáciu výrazného umelca, ako zdroj komiky je akceptovateľný, rovnako ako „zjednodušená“ charakterizácia ostatných hrdinov ako latentných psychopatov. V kontexte Frank 7 resizezvláštnych prvkov, ktorými príbeh jednoznačne prekypuje, je v poriadku aj predvídateľnosť zvratov.

 

Nonkonformne svojský, miestami až čierny humor je chytľavo cynický, aj keď sa vysmieva z povrchnosti a „vyzdvihuje“ malichernosť, ktorá je hlboko v každom z nás, necítime sa dotknutí, dokážeme sa s postavičkami tohto nevšedne tragikomického príbehu zžiť a upiť si z fľaše ich života poriadny log. Frank je vo všetkých smeroch sympatickým filmom, ktorý prekračuje priemer a aj napriek sile záverečnej katarzie sa nemožno ubrániť tomu, aby nám príbeh nevyšumel z hlavy, a to aj napriek tomu, že ide o výrazne zapamätateľných hrdinov (kostýmom i charakterom). Príbehu chýba kľúčová scéna, ktorá by mu dodala na sile, neobsahuje Frank 9 resizevýrazný obraz, v ktorom by sa bolo odohralo „čosi“ silné, prekvapivé, vizuálne neopakovateľné, jednoducho mu chýba niečo, čo by nás donútilo nezabudnúť na film a zároveň by prehĺbilo tému. Scenáristi sa napokon uchýlia k predvídateľným rozuzleniam, hlavný hrdina Jon, prechádza len bezvýznamnou premenou a postavy zostávajú rovnakými figúrkami, akými boli na začiatku. Autori mali väčšmi pracovať s psychológiou postáv, tie síce boli nahodené tým správnym smerom, chýbalo len využi, čo ponúkajú a premeniť načrtnuté obrysy na plnší a ucelenejší obraz. Komika vyplýva z Frank 5 resizeosobitých charakterov hlavných a vedľajších postáv, ale i z nečakaných zvratov a bizarných vzťahových rovníc, v konečnom dôsledku je ťažiskovým bodom filmu. Vo filme Frank sa pracuje so zaujímavým námetom- genialita a daň, ktorú si talent pýta, neschopnosť uniesť a zúročiť svoje danosti, snaha odhaliť, kde sa v ľudskom vnútri rodia démoni ničiaci naše šťastie, to sú témy oblečené do nezvyčajne bizarnej formy a aj napriek nevšednosti film nedisponuje tou správnou silou. Potenciál naplno prežiť príbeh zabíja zmarená možnosť stotožniť sa s postavami, ktoré sú až príliš zjednodušené a zároveň nečitateľné, zastávajú zväčša figurálnu funkciu, z ktorej nevybočia, a tým pádom ani neprekvapia. Ich motivácie sú skreslené, často úraduje náhoda, ako „nepredvídateľná“ rana osudu, Frank 6 resizenie všetky zamýšľané vtipy úplne vychádzajú, našťastie, však prevyšuje počet tých, ktoré rozosmievajú publikum. Humor i dramatická rovina príbehu sú vyváženými entitami, pod komediálnym povrchom sa ukrýva priťažká téma, ktorá akoby sa pred koncom príbehu konečne predrala na povrch, čo zásadne zvrtne nie len polohu žánru, ale i celkovú myšlienku filmu. Snímku by posilnilo, keby sa autori zamerali väčšmi na príbeh Franka, ktorý v závere síce „dotiahnu“/odhalia, no po celý čas sa venujú osudu kapely, ktorý nie je až taký zaujímavý, ako osudy jednotlivcov a ich vzájomné napojenia, či väzby.  

 

U Franka dochádza k veľmi zásadnému prerodu, o to väčšmi sa žiada, aby sa na Frank 3 resizetento jav sústredil príbeh intenzívnejšie, bolo by potrebné skôr začať rozvíjať motív Frankovej neurózy, intenzívnejšie položiť otázku, prečo nosí umelú hlavu, nalomiť konflikt medi Frankom, Clarou a Jonom omnoho skôr a opodstatnene ho zapracovať do deja, pokojne mohol niesť hlavnú dejovú líniu. Hrany konfliktov nemuseli byť tak nahladko zabrúsené, Frank mohol aj napriek komediálnemu uhlu pohľadu využiť to, čím sa na začiatku obdaroval, nanešťastie sa pustil opatrnejšou cestou. V uzavretom priestore lesnej chaty dochádza len k povrchovému obtieraniu protichodných elementov, tými sú najmä Clara a Jon. Ich vzťah- nevzťah síce vyústi do nečakaného zlomu, no zostáva len v Frank 8 resizerovine dobre napísaného vtipu, nikam neposúva príbeh. Takéto „mŕtvolky“ by boli bývali funkčnými, keby sa narácia nesústredila na reťazenie podobne „nemých“, na mieste pochodujúcich súčiastok vytvárajúcich omamné, no postupne otupujúce tempo, to, našťastie, napokon logicky vrcholí, no vyústenie divák vopred odhalí. Vtipná nôta v mnohých momentoch zachráni diváka pred tým, aby sa začal nudiť. Dráma zadŕha a príbehu by prospelo väčšmi vyhrotiť jednotlivé konflikty a pustiť k sebe postavy, ktorých rozporuplnosť a protichodnosť možno hodnotiť, ako nevyužitý potenciál.

 

Frank svojím parodickým, až výsmešným ladením, svojským, až krutým humorom, postavami vopred predurčenými na neúspech, či výbornou hudbou, ktorej mohlo byť pokojne viac, pripomína poetiku filmov bratov Coenovcov, azda najväčšmi kultového Biga Lebowského, no chýba mu prvok, ktorý nemožno celkom presne pomenovať, jednoducho kúzlo neopakovateľnosti a zapamätateľnosti, ktoré spomínaný titul, na rozdiel od Franka, má...

 

Frank 10 resizeFrank, Veľká Británia, Írsko, 2014
Dĺžka: 95 minút
Réžia: Leonard Abrahamson
Scenár: Jon Ronson, Peter Straugham
Kamera: James Mather
Strih: Nathan Nugent
Hudba: Stephen Rennicks
Hrajú: Michael Fassbender, Maggie Gyllenhaal, Domhnall Gleeson, Tess Harper, Scoot McNairy, Hayley Derryberry, Matthew Page, Travis Hammer, François Civil, Mark Huberman a ďalší.
Premiéra v SR: 23. októbra 2014
Foto: ASFK

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.