Čím by sme boli bez pamäte a emócii? Je naša rôznorodosť príčinou  nevraživosti ? Boli by sme šťastnejší bez slobodnej vôle? Aj tieto otázky  nastolila vo svojej  sci-fi pre mládež Darca (1993), americká spisovateľka Lois Lowry (1937). I keď nejde o najoriginálnejšiu tému, jej kniha vzbudila koncom dvadsiateho storočia mimoriadnu pozornosť a stala sa medzinárodným bestsellerom (k slovenskému čitateľovi sa však dostáva až  teraz).

Začiatkom 21.storočia v roku 2014 vznikla jej  rovnomenná filmová verzia. Tohto roku  v septembri otvorila Medzinárodný  filmový festival Cinematic v Piešťanoch a vzápätí ju spoločnosť Magic Box Slovakia uviedla do našich kín. Nakrútil ju režisér Phillip Noyce (1950), ktorý sa narodil v Austrálii, kde absolvoval štúdium umenia na Univerzite v Sydney i Národnej filmovej, televíznej a rozhlasovej škole a začínal nakrúcaním krátkometrážnych dokumentov a neskôr celovečerných adaptácii literárnych diel. V roku 1988 zaujal publikum i kritiku filmu Bezvetrie. Koncom osemdesiatych rokov  presídlil do Hollywoodu, kde sa podpísal pod rad komerčne úspešných filmov, medzi ktoré patrili i príbehy agenta CIA Jacka Ryana v podaní Harrisona Forda Vysoká hra patriotov (1992) či Zberateľ kostí 1999) s Angelinou Jolie, ale i nová filmová verzia Greenovho románu Tichý Američan (2002).

Film Darca  sa odohráva v neurčitej budúcnosti a v Spoločnosti, ktorá sa rozhodla vytvoriť utopický šťastný svet bez vojen, utrpenia, bolesti, strachu, násilia, biedy. Jeho základom je jednotvárna rovnosť: rovnaké domy, rovnaké oblečenie, rovnaké rodinné bunky, rovnaké pravidlá, medzi ktoré patrí i užívanie  liekov, ktoré zbavujú emócií,  dodržiavanie príkazov, ako je presné vyjadrovanie sa a, samozrejme, stála kontrola a sledovanie občanov aj v súkromí.
Príbeh sa začína v okamihu, keď sa má odohrať obrad rozlúčky s detstvom. Rada starších na čele s prezidentkou (Meryl Streep) určí, čomu sa mladí ľudia budú ďalej venovať, v čom absolvujú výcvik. Mladý Jonas (Brenton Thwaites), na rozdiel od svojich priateľov, ani len netuší, k čomu má vlohy. Uvedomuje si však, že je odlišný: vníma a vidí veci inak ako ostatní. A naozaj, jeho ako jediného vyberú, aby sa stal Strážcom pamäti. Konkrétne to znamená, že sa zblíži s doterajším Strážcom všetkých pravdivých spomienok ľudstva, ktorý mu ich odovzdáva a je tak Darcom (Jeff Bridges – mimochodom, projekt bol vraj jeho srdečnou záležitosťou a nečudo, že sa ocitol i medzi producentmi!). Jonas postupne – prostredníctvom  rozhovorov s Darcom,  telepatie, ale i množstva  kníh a videozáznamov  zisťuje, že Spoločnosť žije v klame, v umelo vytváranej harmónii. Ľudia necítia emócie, lásku, vášeň, priateľstvo, nevnímajú farby a nevedia nič o dobrých, ale ani o zlých spomienkach a skúsenostiach ľudstva. Je nadšený, keď zistí, že napríklad jestvuje sneh a nielen jednotná klíma, ktorá vraj  zabraňuje  hladomoru, spoznáva  hudbu, zvieratá, ktoré kedysi tiež žili na svete, ale nevie sa vyrovnať s bolestným poznatkom, že ich ľudia vyhubili a čo je ešte horšie, že sa navzájom zabíjali a ničili. Dokonca  zabíjajú i dnes, bez toho, aby si to uvedomovali: nepohodlných posielajú do tajomného Inam. Má zakázané o svojich poznatkoch hovoriť, ale on už nemôže žiť tak ako kedysi. Začína túžiť po láske s priateľkou Fionou (Odeya  Rush), nevie sa vyrovnať s postojmi rodičov (Katie Holmes a Alexander Skarsgård). Búri sa...

Režisér  zaujímavo  zobrazuje riadený svet, v ktorom vybrané rodičky rodia deti v pestúnskych centrách, pravdepodobne vďaka umelému oplodneniu. Vidíme ľudí, ktorým sa prikazuje kedy a ako možno relaxovať, čo je a čo nie je dovolené a nepohodlní sú bez vysvetlenia eliminovaní. Niektoré momenty divákovi pripomenú  citácie z nejednej sci fi, ktoré už videl (všetko tu už bolo), iné evokujú spomienky na filmovú klasiku. Napríklad sane z filmu Orsona Wellsa Občan Kane. Ale niektoré motívy pôsobia nedotiahnuto a ťažkopádne je aj ich pointovanie. Hoci aj  útek Jonasa, ktorý sa rozhodne uniesť batoľa, prekonáva s ním takmer nezdolateľné nástrahy a „krmí  ho predovšetkým spomienkami“. Hra s tajomstvom „trojuholníka“ a záhadných hraníc Spoločenstva, ktorých prekročením sa bariéry zrútia...

Po obsahovej stránke film vyvoláva  množstvo otázok a svojím spôsobom i pochybností. V kontexte s realitou  dnešného sveta, je trochu problematická aj otázka hodnotenia toho, čo je a čo nie je správne, čo je vlastne dobré a čo zlé. Lebo našinec, napriek skúsenostiam s policajným štátom, alebo možno práve preto, sa neubráni neistote, keď uvažuje o ľudskej podstate a smerovaní ľudstva. Je človek naozaj ten tvor, ktorý vždy prijíma zlé rozhodnutia a sloboda rozhodovania neznamená  výhru, ale deštrukciu ? Je pravdou, že cesta do pekla je vydláždená tými najlepšími úmyslami?  Ono je však, napriek výhradám, viac toho pozitívneho. Čo určite diváka zaujme, je pohrávanie sa s farbami, ktoré vstupujú do čiernobieleho Jonasovho sveta, to, ako ich zachytáva kamera Rossa Emeryho a čo naznačuje  hudba Marca Beltramiho. Vlastne i tá akoby len načrtnutosť situácií, objavovanie zabudnutých slov a pojmov zo skúseností generácií pred nami, hľadanie lásky, domova, nastolovanie otázok, na ktoré nejestvuje jednoznačná odpoveď, to všetko robí z Darcu sci fi s filozofickým podtextom.

Nie je to film, ktorý by ohromil a diváka skôr necháva v polohe chladného pozorovateľa, než by ho vťahoval  do deja. Ale priaznivca žánru osloví a núti k zamysleniu. Hoci aj nad tým, či sa nestávame generáciou bez pamäte. A ako zaobchádzame neraz manipulatívne s jej zvyškami. Darmo, naši predkovia to už kedysi sformulovali: Kto sme? Odkiaľ a kam kráčame? A za čím?

Darca (The Giver)
USA 2014
Dĺžka: 97 minút
Réžia: Phillip Noyce
Scenár: podľa knihy Lois Lowry –Michael Mitnick, Robert B. Weide
Kamera: Ross Emery
Strih: Barry Alexander Brown
Hudba: Marco Beltrami
Hrajú: Brenton Thwaites, Jeff Bridges, Meryl Streep, Katie Holmes, Alexander Skargård , Odeya Rush a ďalší
Premiéra v SR: 11. septembra 2014
Foto:  Magic Box Slovakia