Amerických režisérov, scenáristov a producentov Joela Coena (1954) a Ethana Coena (1957), netreba osobitne predstavovať. Filmami ako Millerova križovatka, Barton Fink, Fargo, Táto krajina nie je pre starých, Skutočná guráž, si vydobyli takú pozíciu, akú sa podarilo málokomu. Teraz prichádza do kín ich nový opus, ktorý sa uvádza pod titulom Vnútri Llewyna Davisa. A bude to opäť zážitok, najmä pre náročnejšie publikum.

Snímku uviedli na vlaňajšom Canneskom festivale, získal Veľkú cenu a nebyť tak mimoriadne provokatívnej Kechicheho Adèle bol by možno získal aj Zlatú palmu. Nestalo sa, ale to filmu neublížilo a po čase len podčiarklo jeho nesporné kvality. Tvorcov inšpiroval osud známeho folkového speváka Dava Van Ronka, vynikajúceho gitaristu, ktorému v roku 1997 udelila cenu za celoživotné dielo Americká spoločnosť skladateľov, autorov a vydavateľov (ASCAP). Ceonovci ho premenovali na Llewyna Davisa. V ich poňatí (nie sú ďaleko od pravdy) bol Davis (Oscar Issac), hudobník, ktorý tvrdo kráčal svojou cestou a nebol ochotný nijakých kompromisov. Bol predchodcom Boba Dylana, Paula Simona, Joniho Mitchela a Leonarda Cohena. Kým Dylan vtrhol na hudobné kolbište s neuveriteľnou silou a zmenil pravidlá amerického hudobného priemyslu, Llewyn sa v poňatí tvorcov sa potĺkal životom, živoril, ale v ničom nepoľavil a nikdy neustúpil. Dylan sa stal velikánom, Llewyn len neúspešným smutným a melancholickým človekom, o ktorom sa takmer nič nevedelo. Je to len časť pravdy, lebo Van Ronk bol síce nepredvídateľný, nespútaný človek, ale zanechal množstvo populárnych balád, blues a iných skladieb. V nijakom prípade to nebol outsider, ako ho prezentujú Coenovci. Tým, čo je pravda a čo nie sa zaoberať nebudem, lebo film nie je životopisným filmom o Davisovi Van Ronkovi, ale o človeku, ktorému sa smola lepí na päty.

Llewyn má starostí vyše hlavy. Po samovražde spoluhráča nemá inú možnosť len sa vydať na sólovú dráhu alebo si hľadať parťáka. Nemá peniaze na nájomné, prespáva každý deň v inom byte, často sa zobudí niekde a nevie, ako sa tam dostal, priateľka Jean Berkey (Carey Mulligan) mu oznámi, že je tehotná, producent na neho nemá čas. Kabát by mu daroval, aby nezamrzol, ale prácu pre neho nemá. Llewyn, s čudným írskym menom (nikto ho nevie správne vysloviť) trávi dni behaním z jedného bytu do druhého. Nie všade je vítaným hosťom, lebo sa nikdy nezdrží nemiestnych poznámok. Hneď v expozícii filmu to poriadne schytá od naštvaného muža, ktorý sa mu pomstí za zneváženie výstupu jednej vidieckej matróny. Lllewyn si však nepamätá čo jej vyviedol a prečo ten výprask dostal. A aby to ešte veselšie spoločníkom sa mu nechtiac stane neposlušná ryšavá mačka. Neostáva mu nič iné len sa s ňou vydať za prácou z New Yorku. Čudné auto, ešte čudnejší spolucestujúci, ironický otravný a vážne chorý jazzový hudobník Roland Turner (vynikajúci John Goodman) a jeho šofér, mu robia spoločnosť kým dorazí v treskúcom mraze do vysnívaného centra popmusic. Tu mu sa mu dostane ponaučenia, že jeho hudba nie je bohviečo, ale ak sa spamätá, môže byť členom nového tria. „Dajte sa dohromady“, hovorí mu stoickým pokojom vedúci konkurzu Bud Grossman (vždy spoľahlivý F. Murray Abraham). A tak sa urazený a sklamaný Llewyn vráti späť do New Yorku, aby kalvária mohla pokračovať.  

Je nepodstatné, čo všetko sa odohrá z epizód poskladaného príbehu o nepochopenom a nesporne talentovanom muzikantovi, ale ako sa to stane. Neboli by to Coenovci, aby nevpašovali do konkrétneho obdobia (1961) známych dejinných udalostí niečo navyše. Najmä sú vždy konzekventní vo vykreslení atmosféry doby, čo je ich najväčšia devíza. Nebolo tomu inak ani pri Bartonovi Finkovi, Táto krajina nie pre starých, ale aj všetkých ostatných spomenutých a nespomenutých filmoch. Doba, v ktorej sa príbeh odohráva je verná, nefalšovaná, realistická, adresná a vždy skrýva v sebe isté podobenstvo. Llewynovo putovanie by sme s trochou fantázie mohli prirovnať odyseusovskému trápeniu, ktorému dodávajú nástrahy moderného života osamelého bežca osobitne trpkú príchuť. Lenže chudák Lllewyn nemá ani vernú Penelopu, Jean Berkey je manželovi Jimovo Berkeymu, hrá ho s prehľadom a spieva Justin Timberlake, síce neverná, ale spoločné vystúpenia a úspech ich držia pohromade. No trochu šťastia, ale viac trápenia, sa ujde aj smoliarovi Llewynovi.

Kladom snímky je, ako to už u tejto režisérskej dvojice býva, že film ponúka viacero výkladov. Pre jedného to bude film s množstvom výbornej muziky a atmosféry začiatku 60. rokov, pre iných zasa dráma tvrdohlavého outsidera, ktorý si radšej rozmláti hlavu a zničí celý život, než by sa podrobil akejkoľvek disciplíne a pre niekoho strastiplná cesta talentovaného človeka kráčajúceho džungľou nepochopenia a ponižovania. Davis však nie je anjel, mnohému je si sám na vine a predsa s ním súcitíme. Nie je totiž jediný, ktorý sa takto ťažko prebíjal životom...

Nekonvenční tvorcovia hlavnú úlohu zverili ešte neznámemu hercovi Oscarovi Isaacovi. Joel Coen na tlačovej besede v Cannes pov edal: „Oscar je výborný  aj v dramatických scénach, aj ako spevák. Je to presne horec, ktorého sme hľadali pre rolu Llewyna.“ Issac je evidentne aj dobrý spevák a bol dôstojným partnerom Justina Timberlaka. Hrdina v jeho podaní je trucovitý, všetkému a každému vzdorujúci človek, ktorý aj svoju zraniteľnú dušu trucovito tají. Len sme tam preblesnú jeho skutočné city, inak je ironický, ba často až arogantný. Jeho melancholická duša však vždy včas a presne vyrazí na povrch. Herecký výkon Oscara Isaaca je profesionálne dokonalý a presvedčivý, a preto o ňom budeme ešte počuť. Coenovci už nejednému hercovi pomohli ku kariére, prvý čo raketovo štartoval bol John Turturro, hlavný predstaviteľ filmu Barton Fink.Traumu a trápenia hlavného hrdinu podporili svojimi hereckými výkonmi aj pôvabná, nahnevaná a dostatočne hysterická Carey Muligan ako Jean, nesympatický a vážne chorý John Goodman v úlohe jazzového muzikanta a F.Murray Abraham ako vedúci konkurzu. No všetko by to dohromady nehralo nebyť mimoriadne sugestívnej a atmosferotvornej kamery Bruna Delbonella. Vynikajúco podčiarkol atmosféru vtedajšieho New Yorku a Chicaga, ale najmä scény putovania medzi dvomi mestami. Zima a dážď priam útočia na diváka, a to dokáže vyčarovať len veľký majster. A, samozrejme, hudba, ktorá je dominantná vo filme.   

Melancholická tragikomédia Vnútri Llewyna Davixa, vtipne a s humorom prezentujúca existenčné problémy tvrdohlavého speváka, ktorý zaťato a zo zásady chce robiť len hudbu, ktorá je mu bytostne blízka, bude iste spestrením repertoáru našich kín. Osloví však menej divákov, ako sa očakáva. Žiaľ, to je osud takmer všetkých ocenených filmov na medzinárodných festivaloch.

Vnútri Llewyna Davisa (Insidse Llewyn Davia), USA, Veľká Británia, Francúzsko, 2013
Dĺžka: 105 minút
Réžia: Ethan Coen, Joel Coen
Scenár: Ethan Coen, Joel Coen
Kamera: Bruno Delbonnel
Hudba: T-Bone Burnett
Hrajú: Oscar Isaac, Carey Mulligan, Justin Timberlake, John Goodman, Garrett Hedlund, Adam Driver, F. Murray Abraham, Max Casella, Ethan Phillips, Elvis Costello, Jack White, Jeanine Serralles, Alex Karpovsky
Premiéra v SR: 6. marca 2014
Foto: Forum Film